Na festivale v Paríži získal cenu, u nás príde do kín už v lete. Tento film si zaslúži vašu pozornosť – aj keď nie ste fanúšik slovenských klasík. Slovenský film Kronika večných snílkov zaujal tam, kde sa bežne presadzujú skôr francúzske či škandinávske mená – na prestížnom medzinárodnom filmovom festivale ÉCU – The European Independent Film Festival v Paríži. V konkurencii 43 filmov z 19 krajín si odniesol hlavnú cenu za najlepší nezávislý európsky film. A to nie je náhoda. Za snímkou stojí režisér Rasťo Boroš, ktorý sa vo svojom autorskom štýle opiera o literárnu inšpiráciu. Má aj výtvarnú originalitu a cit pre absurdnú poetiku. V tomto prípade siahol po námete, ktorý je hlboko zakorenený v slovenskej kultúre – po postavách z románu Ťapákovci. No film rozhodne nie je adaptáciou v klasickom zmysle.

Ťapákovci: príbeh pasivity, ktorá je až desivo aktuálna

Román Ťapákovci od Boženy Slančíkovej Timravy, jednej z najvýraznejších osobností slovenskej literatúry, vyšiel v roku 1914 a ostáva relevantný dodnes. Je to obraz veľkej, lenivej, konzervatívnej rodiny, ktorá sa bráni akejkoľvek zmene, novote či pokroku. Žijú všetci pokope, dusia sa v malom priestore, v rutine aj vo vzťahoch.

Ťapákovci sú symbolom stagnácie – no nie z dôvodu chudoby, ale z pohodlnosti a strachu. Timrava to celé pozoruje s iróniou a ženským vhľadom, postavy nie sú karikatúry, ale ľudia, ktorých poznáme možno aj z vlastného okolia.

Z dediny, kde sa zastavil čas, až do Paríža

Borošova Kronika večných snílkov však nie je historickým príbehom. Je to autorský film, ktorý berie nálady a témy Timravy a premieňa ich na výtvarne výrazné dielo plné symbolov, nálad a absurdných situácií. Dedinské prostredie sa tu mení na takmer nadrealistickú scénu, kde sa prelína život a smrť, realita a sen, pohyb a pasivita.

Trojica bratov – Aureliáno, Enriko a Titus – žije vo zvláštnom svete, kde sa zdá, že čas neplynie. Sú pomalí, pohodlní, ale zároveň citliví a zraniteľní. Do ich života vstupujú ženské postavy, ktoré sú výrazné, aktívne, provokatívne, a prinášajú s nimi otázky, ktoré si bratia (a možno aj divák) nechcú klásť.

Festivalový úspech a silná slovenská zostava

Na festivale ÉCU v Paríži film zaujal najmä kombináciou výtvarnej poetiky, nápaditej réžie a zvláštneho tempa, ktoré sa nebojí byť pomalé. V hlavných úlohách sa predstavia Milan Ondrík, Milan Mikulčík a Samuel Teicher. Ženské postavy stvárnili Kristína Spáčová, Anna Gajdziková, Éva Bandor a Anežka Petrová. Film sa už objavil aj na festivaloch v Indii a USA.

Zaujímavosťou je aj ekologický prístup tvorcov – nakrúcalo sa v Novohrade s dôrazom na udržateľnosť a komunitnú spoluprácu.

Pre koho je tento film?

Ak čakáte klasický dej so zápletkou a katarziou, Kronika večných snílkov možno nebude pre vás. Ale ak máte radi filmy, ktoré sa vás dotknú pomaly, pod kožu, ak vás baví sledovať slovenské vzorce správania z inej perspektívy a máte radi autorskú filmovú výpoveď – dajte mu šancu.

Je to film o nás. O našej pasivite, strachu z pohybu, ironickej múdrosti a zvláštnej kráse, ktorú vieme nájsť aj tam, kde sa nič nedeje.

Kedy a kde si ho pozrieť?

Slovenská premiéra filmu Kronika večných snílkov je naplánovaná na 3. júla 2025. Dostane sa do kín po celej krajine a určite zaujme aj medzinárodné publikum, ktoré hľadá východoeurópske autorské hlasy.