Sú seriály, ktoré si pustíte, keď chcete prežiť príbeh. A potom je tu Emily in Paris, seriál, ktorý si pustíte. Šaty, kabelky, výhľady z terás, šampanské v zlatých pohároch a mestá, ktoré vyzerajú, akoby ich niekto každé ráno preleštil handričkou na okuliare. Emily in Paris nie je Paríž. A už vôbec nie je Rím. Je to predstava o Paríži a predstava o Ríme. A vznikla v hlave niekoho, kto miluje fotogenické miesta, no realitu potrebuje len do tej miery, aby sa dala pekne zabaliť do 30 min epizódy. A práve to je problém. Preto sa Francúzi hnevajú a Taliani krútia hlavou. Preto má tento seriál zvláštnu schopnosť byť zároveň nenávidený aj sledovaný. Ale poďme sa pozrieť na moju recenziu seriálu Emily in Paris, už keď som to kvôli vám sledovala… Pokiaľ mi za to chcete kúpiť kávu alebo pohár prosecca, tak uvítam, lebo si ho zaslúžim – LT123250009367922390 .

Prvá séria: Paríž ako kulisa, francúzština ako doplnok k outfitu

V prvej sérii prichádza Emily do Paríža ako chodiaca definícia americkej motivácie. Je ambiciózna, večne pozitívna a verí, že jej pracovné tempo a marketingové nápady zachránia francúzsku agentúru, ktorá sa v seriáli správa tak, akoby stále fungovala v roku 1995. Emily nevie po francúzsky. A seriál to nehrá ako problém, ale ako rozkošnú črtu osobnosti. Je to prvý veľký omyl, ktorý Francúzov irituje. Nie preto, že by každý expat musel hovoriť plynule hneď v prvý deň. Ale preto, že Emily sa ani nesnaží tak, ako by sa snažil človek, ktorý chce v Paríži naozaj žiť. V seriáli sa skôr zdá, že francúzština je pre ňu len zvuková kulisa, nie jazyk, ktorý by mal mať váhu. A povedzme si úprimne, každý, kto bol v Paríži vie, že Francúzi odmietajú hovoriť po anglicky. Navyše francúžština v seriály vám trhá uši aj keď nie ste Francúz.

No a potom je tu samotný Paríž. Ten seriálový je dokonale čistý, prázdny, romantický a dokonale slnečný. Chýba mu chaos, ruch, bežní ľudia aj typické mestské miestami nebezpečné situácie. Emily sa pohybuje po meste v podpätkoch, akoby bola Parížska dlažba mäkký koberec. Metro, ktoré je v skutočnom Paríži základ života, tu existuje len symbolicky. Akoby bolo príliš obyčajné na svet, kde sa všetko deje na terasách a v galériách.

Najväčší vtip je však Emilyin byt. Seriál tvrdí, že býva v takzvanom chambre de bonne, teda v malom podkrovnom bývaní, ktoré býva často minimalistické až nepohodlné. Lenže Emily dostane byt, ktorý pôsobí ako luxusná verzia parížskeho sna. Je to prvý moment, kedy si človek uvedomí, že toto nie je romantická komédia. Toto je rozprávka s francúzskymi kulisami.

Druhá séria: stereotypy sa prehlbujú a seriál sa tvári, že je to humor

Druhá séria sa snaží byť modernejšia a odvážnejšia, ale v skutočnosti len pridáva viac toho istého. Viac romantiky, viac intríg, viac luxusu a viac scenárov, ktoré pôsobia, akoby boli napísané podľa princípu: keď nevieš, čo ďalej, daj tam ďalší večierok. V tejto fáze už seriál začína byť kultúrne necitlivý aj mimo Francúzska. Objavujú sa postavy, ktoré sú zjednodušené na karikatúry a fungujú len ako komický prvok. A presne to je dôvod, prečo Emily in Paris nevytvára len dojem, že nerozumie Európe. Vytvára dojem, že jej na nej ani veľmi nezáleží, pokiaľ je dostatočne fotogenická.

Tretia séria: marketing ako kúzlo, ktoré funguje vždy

V tretej sérii sa Emily definitívne zmení na postavu, ktorá robí chyby, ale vždy z nich vyjde ako víťaz. A to je ďalší zásadný problém. Emily nerastie. Svet sa prispôsobuje jej. Najväčšia absurdita je, že seriál sa hrá na príbeh o marketingu. V skutočnosti však marketing v Emily in Paris predáva marketing ako niečo, čo vznikne medzi croissantom a storyčkom a vyzerá ako hra pre deti, kde stačí napísať vtipný popis pod fotku a značka okamžite exploduje úspechom. Emily hodí nápad, všetci zatlieskajú, klient sa rozplače šťastím a Instagram sa rozsvieti.

V seriáli neexistujú rozpočty, právnici, schvaľovacie procesy, interné konflikty, dlhé prípravy kampaní ani realita agentúrnej práce, ktorá je často stresujúca, neviditeľná a vôbec nie taká glam. A my, ktorí pracujeme alebo sm pracovali v marketingu vieme, že aj ten najlepší nápad obvykle najskôr zomrie v Exceli, potom ho oživí kompromis a nakoniec sa prispôsobí tomu, čo je vôbec možné. Emily je marketingová spasiteľka, ktorá nepotrebuje analýzu ani stratégiu. Stačí jej intuícia, šarm a šaty. V realite by podobný štýl práce znamenal rýchly koniec kariéry alebo minimálne nekonečný zoznam krízových porád.

Poučenie: každá kampaň na sociálnych sieťach by mala byť postavená na strategickom pláne. Ten zahŕňa definovanie cieľových skupín, stanovenie konkrétnych cieľov, či už ide o povedomie o značke, získavanie leadov alebo engagement, a tiež plánovanie typov obsahu pre jednotlivé platformy. Zverejňovať bez zámeru je ako túlať sa po Paríži bez mapy. Môže to pôsobiť zábavne, no výsledok neprinesie nič užitočné.

Ako by povedala Emily: cíti sa ako Nicole Kidman v Moulin Rouge. Lenže aj Kidman mala scenár.

Štvrtá séria: únava z Paríža a predohra k talianskemu úniku

Štvrtá séria už pôsobí, akoby Paríž prestal seriálu stačiť. Preto sa začína naznačovať zmena. Nové prostredie. Nová energia. Nový vzduch. A tu prichádza Taliansko.

Pre človeka, ktorý miluje Rím, je to chvíľa nádeje, aj keď pre mňa to bolo (prepáčte za invektíva, inak to neviem) ,,nemyslíš vážne, že ideš dojebať môj domov, môj Rím!“. Rím je totiž úplne iný svet. Je to dolce far niente – živý, hlučný, dramatický, vrstvený a krásny aj vtedy, keď je chaotický. Je to mesto, ktoré nepotrebuje filter, pretože jeho atmosféra je filter sama o sebe. Lenže Emily in Paris má problém s realitou. A Rím je mesto, ktoré realitu nikdy neskrýva.

Piata séria: Rím ako kulisa a Taliani ako ďalšia verzia stereotypu

Piata séria prichádza s veľkou zmenou. Emily sa presúva do Ríma, aby pomohla rozbehnúť novú pobočku agentúry. Na papieri to znie ako osvieženie. V skutočnosti však ide len o výmenu pohľadnice. Rím v seriáli vyzerá príliš dokonalo. Príliš čistý, príliš prázdny, príliš uhladený. Akoby ho niekto vypratal od turistov, áut, chaosu a bežných ľudí, aby sa tam Emily mohla prejsť v ďalšom extravagantnom outfite bez toho, aby jej niekto šliapol na topánku. Úplne mi chýba tá talianska blízkosť, ktorú ja osobne milujem, že žiaden osobný priestor Taliani nepoznajú a stôl na stole nacapený v každej reštaurácii či kaviarni.

A to je dôvod, prečo sa Taliani hnevajú, pretože Rím nie je len pekná kulisa. Je to temperament. Hluk. Nepredvídateľnosť. Mesto, ktoré vás pohltí, nie mesto, ktoré vám slúži ako pozadie. Seriál si z Ríma spraví luxusnú scénu, nie reálne miesto. Ukazuje ho ako romantický sen, no zabúda na to, čo robí Rím Rímom. Dušu.

Najväčšie chyby a omyly seriálu, ktoré bijú do očí v recenzii Emily in Paris

Najväčší problém Emily in Paris je, že sa tvári, akoby bol reálny a zároveň aspiratívny. Akoby to bol životný štýl, ktorý by ste mali chcieť. Avšak seriál má veľa prešľapov, aké?

1.

Emilyin byt a bývanie sú úplne mimo reality. Seriál predstiera, že ide o skromné podkrovie, no vyzerá to ako luxusné bývanie v centre. V Paríži by to bolo pre väčšinu ľudí finančne nedosiahnuteľné a určite nie pre mladú pracovníčku v agentúre.

2.

Ďalšou veľkou chybou je doprava. Emily v seriáli takmer nevyužíva metro, ktoré je v Paríži absolútne kľúčové. Chodí pešo v podpätkoch cez vzdialenosti, ktoré by boli v realite vyčerpávajúce. A občasné jazdy taxíkom pôsobia komicky, keď si uvedomíte, aká parížska premávka dokáže byť, väčšina tam chodi na mopedoch a bicykloch.

3.

Seriál úplne ignoruje víza, byrokraciu a administratívu. Akoby bolo normálne len tak sa presúvať medzi krajinami, meniť prácu a žiť bez papierov. Každý, kto niekedy riešil pobyt v zahraničí, vie, že najväčší nepriateľ romantiky je úrad.

4.

Emilyin vzťah k francúzštine je ďalšia rana. Nie je problém, že nevie perfektne. Problém je, že seriál jej umožňuje fungovať bez nej, akoby jazyk nebol základ kultúry. Emily často komolí slová, výslovnosť sa jej výrazne nezlepšuje a v práci až absurdne často všetci prechádzajú do angličtiny, hoci v realite by to pôsobilo skôr nepravdepodobne.

5.

A potom je tu etiketa. Emily sa často správa spôsobom, ktorý by v Paríži pôsobil ako typická turistická neomalenosť, nie ako roztomilá vlastnosť. Nejde len o správanie pri jedle či v spoločnosti, ale aj o pracovné hranice. V seriáli je úplne bežné miešať klientov s romantikou, kolegov s flirtom a pracovné stretnutia s osobným životom. Avšak v skutočnej agentúre by to bol recept na katastrofu. Absurdné a zároveň urážajúce.

V Seriály nevyzerá neautenticky len Emily ako Američanka, ale aj samotní Francúzi a Taliani, čo je silná káva. Seriál zobrazuje etiketu akoby bola len detail, ktorý nikoho nezaujíma. A pritom práve Francúzsko a Taliansko sú krajiny, kde je stolovanie spoločenský rituál, nie rychlovka medzi outfitmi. Za normálnych okolností si človek nevie predstaviť, že by Francúz alebo Talian nevedel, ako sa drží pohár na víno, ako sa sedí pri stole, ako sa nalieva, ochutnáva, alebo že by sa správal pri jedle tak, až to pôsobí ako scéna z komédie o turistoch. Lenže tu sa to deje. Poháre sa držia nesprávne, často za kalich, postavy gestikulujú s vínom ako s pohárom vody, stolovanie pôsobí ako rekvizita, nie ako prirodzená súčasť života. A to je presne ten detail, ktorý bije do očí každému, kto má krajiny spojené s kultúrou, noblesou a prirodzeným šarmom.

6.

Ďalšou obrovskou chybou je móda. Áno, móda je zámerne prehnaná, no Emilyin štýl často pôsobí tak neprirodzene, že pripomína karneval. Paríž stavia eleganciu na jednoduchosti, kvalite a nenápadnom šarme. Emily však kombinuje kúsky tak, že by v reálnom Paríži vyzerala ako turistka, ktorá kričí do sveta, že ju musí každý vidieť. A keďže seriál túto estetiku prezentuje ako parížsky ideál, Francúzov to dráždi dvojnásobne.

7.

A napokon je tu najväčší problém zo všetkých. Emily in Paris sa tvári, že Emily robí chyby, ale v skutočnosti je za ne neustále odmeňovaná. Je to seriál o tom, ako môžete byť kultúrne necitliví, nepripravení, neinformovaní, no stačí, že ste milí, pekní a sebavedomí, a svet vám bude tlieskať. Práve toto Francúzov aj Talianov rozčuľuje najviac. Nie humor. Nie romantika. Ale tá neviditeľná arogancia, ktorá je v tom zabalená.

Prečo Francúzi a Taliani Emily nemajú radi

Moja recenzia Emily in Paris ukazuje, prečo ju národy, ktorých sa dotýka, nemajú v obľúbe. Francúzi v nej vidia karikatúru, ktorá robí z Paríža mesto afér, cigariet a povýšených ľudí, ktorí potrebujú americkú záchranu. Taliani zas v piatej sérii vidia Rím ako estetickú kulisu, kde sa neukazuje skutočný život, len turistická verzia mesta – aj to nie turistu milovníka. Emily je v ich očiach typ expata, ktorého nikto nechce stretnúť. Nie preto, že je Američanka, ale preto, že sa správa, akoby jej prítomnosť bola darom pre miestnu kultúru.

Emily in Paris recenzia: A napriek tomu to ľudia pozerajú

Pretože Emily in Paris je seriál, ktorý od vás nič nechce. Nepotrebuje vašu pozornosť ani emócie. Stačí mu, že sa pozeráte. Je to pastelová televízia, ktorá funguje ako mentálny oddych. Ako sladký dezert po dni, keď máte hlavu plnú reality.

Lenže ak milujete Rím, viete, že jeho krása je aj v tom, čo sa nedá naaranžovať. V hluku, v chaose, v ľuďoch, v tempe, ktoré vás niekedy unaví, ale nikdy vás neoklame. A preto je na Emily in Paris najlepšie pozerať presne tak, ako sa pije prosecco. S úsmevom, bez veľkých očakávaní a s vedomím, že skutočný Rím je inde. Skutočný Paríž tiež.

Emily in Paris je totiž rozprávka, alebo akási novodobá veľmi zlá paródia na Sex v meste. A občas si až príliš trúfa tváriť sa ako realita.

A Aké vyplýva hodnotenie z recenzie Emily in Paris?

3/10! A úplne vedome a bez výčitiek, pretože Emily in Paris je síce seriál, ktorý sa pozerá ľahko, ale čím dlhšie ho sledujete, tým viac máte pocit, že vám niekto podsúva Európu ako lacnú dekoráciu. Tie tri body si seriál zaslúži uznanie hlavne za vizuál. Paríž aj Rím sú natočené tak, aby vyzerali ako sen, a ak človek miluje estetiku, módu a krásne ulice, chvíľami je to príjemné ako pozerať reklamu na luxusnú dovolenku. Plus, občas sa tam nájde aj pár vtipných momentov, ktoré fungujú presne tak, ako majú, oddychovo a nenáročne.

Lenže tam to končí.

Zvyšok seriálu často skĺzne do prehnaných stereotypov, nereálnych situácií a miestami pôsobí až urážlivo povrchne. Emily sa správa ako turistka, ktorá sa nikdy nenaučila rešpektovať kultúru krajiny, v ktorej žije, a najhoršie je, že seriál ju za to neustále odmeňuje. Namiesto toho, aby sa učila, prispôsobovala alebo rástla, svet sa prispôsobuje jej. A keď seriál začne robiť neautentických aj Francúzov a Talianov, ľudí, ktorých si človek nevie predstaviť, že sú takí v skutočnosti, pôsobí to už naozaj absurdne.

Marketing v seriáli pôsobí ako rozprávka, kde stačí jeden spontánny nápad a značka zrazu získa tisíce fanúšikov, bez stratégie, plánovania, analýzy a bez akejkoľvek reality. Pre niekoho, kto sa v marketingu pohybuje alebo aspoň tuší, ako funguje, je to vyslovene smiešne.

Preto 3/10.

Je to pekné na pozretie, ale prázdne ako pohár výborného kvalitného prosecca, ktorý vám niekto nechá vyvetrať na slnku.