Kde sa končí rozprávka a začína realita? Tá otázka visí vo vzduchu, odkedy sa internetom začal šíriť rozhovor s Máriou Dušičkou – dnes bývalou modelkou a manželkou speváka Michala Dušičku (Mike Spirit), ktorá strávila roky v Dubaji, dnes žije v Čechách, donedávna na Slovensku, a v rozhovore so svojim manželom opisuje život v arabskom svete ako harmonický, krásny, bezpečný. Hovorí o mužovi ako o providerovi. O žene ako o podporovateľke. O hodnotách, ktoré sú vraj zabudnuté v našej časti sveta. Mária Dušička tvrdí, že muž má byť provider. Niektoré ženy v komentároch tlieskajú, iné spochybňujú.
Ale najmä – mlčia o tom podstatnom. O ženách, ktoré dnes za svoju „nepodriadenosť“ platia životom. A o tom, ako veľmi je nebezpečné romantizovať systém, ktorý v sebe nesie nerovnosť ako základnú hodnotu. Ako to teda je? Mária Dušička tvrdí, že muž má byť provider. Aký je rozdiel medzi postarať sa o ženu a vydržiavať si ju?
Mária Dušiška: „Ak nie je muž provider, na čo ho mám?“
Mária to v rozhovore povedala jasne. Ak platím účty sama, na čo by mi bol muž? A pritom o pár viet ďalej tvrdí, že je silná a nezávislá. Obe tieto veci môžu byť pravda, no v skutočnosti len zrkadlia model vzťahu, ktorý mnohým ženám v nás vyvoláva rozporuplné pocity. Nie pre to, že by sme netúžili po opore, alebo nechať muža nech je mužom a stará sa o nás, ale preto, že rovnováha nie je o tom, kto nosí peniaze. Rovnováha je o tom, že obaja vedia prežiť – spolu aj sami. Mária Dušička tvrdí, že muž má byť provider. Byť „providerom“ nie je výsadou. Je to zodpovednosť. A tá by nikdy nemala byť jednostranná. Lebo keď príde kríza, choroba, strata, vzťah postavený na jednostrannom zabezpečení sa zrúti ako domček z karát.
Silné ženy nečakajú na záchranu, sú oporou, ale platí to vzájomne
Keď mal môj otec 45 rokov, upadol do kómy. Po prebudení si nepamätal nič. Moja mama ostala s dvoma malými adoptovanými deťmi, bez opory, bez garancie, že muž, ktorého miluje, sa jej niekedy vráti späť. A predsa to zvládla. Prebaliť muža, ktorého kedysi obdivovala ako silného. Vysvetľovať mu, kto je. Zvládnuť ekonomický kolaps domácnosti. Udržať v bezpečí deti. Sama. Nie preto, že si to vybrala. Ale preto, že láska nie je o pohodlí ženy a o tom, že jeden vo vzťahu je princezná. Je o sile byť pri druhom aj vtedy, keď padne – to je to v dobrom aj v zlom.
Toto nie je rešpekt. Toto je systém
Mária vo svojom rozhovore opakovane tvrdí, že v arabských krajinách sú ženy rešpektované. Že si samy vyberajú nosenie abáje, pokoru, že ich muži chránia, že svet, ktorý my považujeme za „utláčajúci“, je v skutočnosti plný krásy a rovnováhy.
Kiežby to bola pravda.
Ale realita je tvrdšia ako akýkoľvek editovaný rozhovor. Mária asi vychádzala len zo vzorky v Dubaji, kde žije, a stretneš teda, viac cudzincov ako arabov – ak ťa zaujíma odvrátená stránka Dubaja, dotýkame sa jej na konci tohto článku.
Mahsa Amini bola 22-ročná Iránčanka. V septembri 2022 ju zatkla mravnostná polícia, pretože „nemala správne nasadený hidžáb“. Po niekoľkých dňoch bola mŕtva. S pomliaždenou hlavou. Jej smrť vyvolala v Iráne masívne protesty, ktoré režim krvavo potlačil. Mladé ženy si na protest strihali vlasy, zhadzovali šatky. Niektoré za to zomreli. Iné zmizli. A nie, Irán nie je arabská krajina – ale je moslimská. A kultúrne praktiky, ktoré zdanlivo „ctia ženy“, sú v skutočnosti nástrojmi kontroly. Áno, aj v Saudskej Arábii môžu ženy cestovať či pracovať ale len so súhlasom muža. Ich svedectvo na súde má nižšiu váhu než svedectvo muža. Deti automaticky pripadnú otcovi. A žena, ktorá sa rozhodne odísť, často skončí bez domova. Alebo za mrežami.
Toto nie je rešpekt. Toto je systém.
Jej meno sa stalo symbolom odporu žien voči útlaku. Ale aj symbolom toho, čo sa môže stať, keď si ženy myslia, že mlčanie ich ochráni.
Byť mužom a byť providerom je rozdiel
Byť mužom znamená niesť zodpovednosť – za svoje slová, činy, vzťahy, za ľudí, ktorých miluješ. Nie je to o tom, že platíš účty. Je to o tom, že vieš byť oporou – psychickou, emocionálnou, ľudskou a na konci dňa áno, je fajn, keď sa vieš o ženu postarať ale to neznamená, že máš byť jej provider. Muž nie je náš otec, ale náš partner, partner, ktorý nemôže byť v neustálom tlaku, že sme na ňom úplne závislé. Mária Dušička tvrdí, že muž má byť provider o čom môžeme diskutovať dlho. Provider dokáže zabezpečiť pohodlie. Ale muž dokáže omnoho viac. Vie, že jeho hodnota nie je len v peniazoch, ale v tom, ako sa jeho žena cíti, keď s ním zostarne. Provider môže zmiznúť, keď sa zmení jeho účet. Muž zostane aj vtedy, keď sa všetko iné rozpadne.
Vzťah nie je výmenný obchod. Je to bezpečné miesto
Fascinuje ma, že práve v dnešnej dobe, keď sa rozčuľujeme nad tým, ako neustále ženy zarábajú menej ako muži, ako ženy v slovenskej politike sú osočované predstaviteľmi vlády a vyslovene podľa nich patríme do kuchyne, si vyjadrenie o providerovi našlo toľko spriaznených žien. A nie, nie žien zlatokopiek, ale žien, ktoré rovnako niekedy na jeseň budú zdieľať, že od tohto momentu robia ženy na Slovensku zadarmo, ženy ktoré si mýlia pojmy a mýlia si čo znamená vedieť sa o ženu postarať a čo znamená vydržiavať si ženu.
Mária Dušička tvrí, že muž má byť provider. Láska nie je zmluva: ty prinesieš peniaze, ja uvarím večeru. Láska je o tom, že dvaja ľudia sa vidia v plnej ľudskosti. So silami aj slabosťami. So schopnosťou zabezpečiť aj so slabosťou prosiť o pomoc. Láska nie je role-play. Nie je to „muž je lovec, žena je korisť„. Láska sú jedna duša v dvoch telách. Láska je v dobrom aj v zlom.
A prečo na to zabúdame?
Pretože sme unavení. Lebo tlak spoločnosti, sociálnych sietí, predstava dokonalého vzťahu, mužského hrdinu a ženy v krajke nás naučil, že hodnotu máme len vtedy, keď nás niekto „vyberie“.
Lebo sme vyrastali s rozprávkami, kde žena čaká, kým ju princ vyslobodí. A muž sa bojí, že keď nebude „provider“, stratí svoju hodnotu. Ale láska nie je o role. Je o odvahe byť skutočný.
Tak aký je teda rozdiel medzi tým, postarať sa o ženu a vydržiavať si ju?
Ten rozdiel je v slobode. V rovnosti nie platov ale postavení. A najmä – v láske, ktorá nie je o účtoch, ale o odvahe stáť pri sebe aj keď príde búrka.
