Dokument Tieňová vojna odhalil podozrenia z ruskej špionáže

Trojdielny investigatívny seriál Tieňová vojna (Skyggekrigen/The Shadow War) vznikol v spolupráci štyroch severských verejnoprávnych televízií, dánskej DR, nórskej NRK, švédskej SVT a fínskej Yle. Prvýkrát bol odvysielaný v roku 2023.

Novinári sa v ňom venovali podozreniam zo spravodajských aktivít Ruska v severnej Európe. Podľa zistení prezentovaných v dokumente mohlo byť najmenej 50 ruských civilných plavidiel využívaných na tajné zhromažďovanie informácií. Investigatíva skúmala aj podozrenia z mapovania citlivej infraštruktúry. Ide o závery novinárskeho vyšetrovania, nie o právoplatne potvrdené zistenia o jednotlivých plavidlách.

Súčasťou dokumentu boli aj anonymné zdroje, ktorých identita mala zostať verejnosti utajená. Keď však dánska televízia DR upozornila na možné riziko spojené s využitím umelej inteligencie, rozhodla sa dokument stiahnuť zo svojej online ponuky. Rovnaký preventívny krok následne urobila aj nórska NRK.

Frode Frøyland, šéf dokumentárnej redakcie NRK Brennpunkt, zdôraznil, že ochrana novinárskych zdrojov má pre televíziu prednosť pred dostupnosťou programu. NRK zároveň uviedla, že pri pôvodnom zverejnení dokumentu považovala anonymizáciu za bezpečnú a pracuje na jeho opätovnom sprístupnení.

Ako dokáže AI identifikovať človeka, ktorému nevidno tvár?

Umelá inteligencia nemusí vždy potrebovať jasnú fotografiu tváre alebo pôvodnú nahrávku hlasu, aby pomohla zúžiť okruh osôb, ktoré by mohli byť zachytené na anonymizovanom zázname. Dôležité je rozlišovať medzi dvoma situáciami. Ak boli identifikačné informácie z fotografie alebo zvuku skutočne odstránené, AI ich nedokáže spoľahlivo obnoviť len preto, že má vysoký výpočtový výkon. Ak však na zázname zostali rozpoznateľné charakteristiky, možno ich analyzovať a porovnávať s ďalšími informáciami.

Profesor umelej inteligencie Morten Goodwin z nórskej Univerzity v Agderi upozornil, že pri nedostatočnej anonymizácii môže AI pomôcť odhaliť identitu človeka prostredníctvom obrazu, zvuku, pohybu či videa.

Čo všetko môže človeka prezradiť?

• Hlas a spôsob rozprávania
  Aj keď televízia upraví hlas anonymného svedka, na nahrávke môžu zostať charakteristické prvky jeho rečového prejavu. Napríklad prízvuk, tempo rozprávania či opakujúce sa jazykové návyky. Samotný upravený hlas nemusí stačiť na spoľahlivú identifikáciu, v spojení s ďalšími informáciami však môže pomôcť zúžiť okruh možných osôb.
• Postava, pohyby a gestikulácia
  Tvár nie je jedinou charakteristikou človeka. Rozpoznateľná môže byť aj jeho chôdza, držanie tela či charakteristické pohyby. Ak sa takéto znaky zachovajú na anonymizovanom videu, môžu predstavovať ďalšie vodítko pri porovnávaní s inými záznamami.
• Prostredie a predmety v zábere
  Niekedy nemusí byť problémom samotný človek, ale priestor, v ktorom bol natočený. Charakteristická miestnosť, výhľad z okna, odraz v zrkadle alebo predmet na pracovnom stole môžu pomôcť určiť miesto natáčania. Ak sa takéto informácie podarí spojiť s ďalšími verejne dostupnými údajmi, anonymita svedka sa môže oslabiť.
• Kombinácia viacerých nenápadných detailov
  Predstavme si dokument, v ktorom vystupuje anonymný zamestnanec spoločnosti. Jeho tvár nie je viditeľná a hlas je upravený. Z rozhovoru však vyplýva, na akom oddelení pracoval, približne kedy nastúpil a akých udalostí sa osobne zúčastnil.

Samostatne tieto informácie nemusia odhaliť jeho identitu. Ich kombinácia však môže výrazne zúžiť počet ľudí, ktorí prichádzajú do úvahy. Práve schopnosť rýchlo vyhľadávať súvislosti vo veľkom množstve údajov predstavuje jednu z výziev, ktorým ochrana anonymity v ére AI čelí.

Neznamená to, že AI dokáže obnoviť každú rozmazanú tvár

Pri diskusiách o schopnostiach umelej inteligencie je dôležité vyhnúť sa predstave, že dokáže z akéhokoľvek rozmazaného záznamu zrekonštruovať skutočnú podobu človeka.

Niektoré nástroje dokážu vytvoriť ostrejšiu alebo vierohodne vyzerajúcu podobu nekvalitného obrazu. Výsledok však môže obsahovať detaily, ktoré pôvodný záznam vôbec nezachytával.

Vygenerovaná tvár preto nie je automaticky skutočnou tvárou anonymného svedka. Goodwin upozornil, že dôsledná anonymizácia môže zabrániť obnoveniu pôvodnej tváre či hlasu. Aj v takom prípade však môže AI pomôcť zúžiť okruh možných identít, napríklad ak sa vie, že anonymný zdroj pochádza z malej skupiny ľudí.

Médiá budú musieť prehodnotiť ochranu svojich zdrojov

Prípad severských televízií otvára otázku, či je ochrana identity zabezpečená v čase zverejnenia dostatočná aj o niekoľko rokov neskôr. Investigatívne dokumenty totiž môžu zostať dostupné v online archívoch celé desaťročia. Technológie schopné analyzovať ich obsah sa však neustále vyvíjajú. Ak redakcia zverejní výpoveď svedka, ktorý riskuje stratu zamestnania, trestné stíhanie či iné ohrozenie, musí zvažovať nielen aktuálne bezpečnostné riziká, ale aj možnosť, že jeho identitu bude možné v budúcnosti odvodiť z informácií, ktoré dnes vyzerajú neškodne.

V praxi to môže znamenať dôslednejšie zakrývanie tváre a okolia, úplnú zmenu hlasu, odstránenie rozpoznateľných predmetov či využitie ilustračných záberov namiesto skutočného obrazu svedka. V niektorých prípadoch môže byť bezpečnejšie nezverejniť žiadny autentický obraz ani zvuk anonymného zdroja.

Neexistuje pritom jediné univerzálne riešenie. Miera ochrany musí zohľadňovať konkrétne riziká, dostupné informácie aj to, aké následky by mohlo mať prípadné odhalenie identity.

Odhalenie identity môže ohroziť aj samotných svedkov

Pre bežného diváka môže byť anonymný rozhovor iba jednou zo súčastí dokumentárneho filmu. Pre človeka, ktorý sa rozhodol prehovoriť, však môže byť utajenie jeho totožnosti podmienkou, bez ktorej by informácie nikdy neposkytol. Osobitne citlivé sú situácie, keď zdroje poskytujú informácie o organizovanom zločine, korupcii, porušovaní ľudských práv či podozrivých aktivitách bezpečnostných a spravodajských služieb. Ich odhalenie môže viesť k zastrašovaniu, strate zamestnania alebo priamemu ohrozeniu bezpečnosti.

Dôsledná ochrana zdrojov je preto dôležitá nielen pre samotných novinárov, ale aj pre ľudí, ktorí sa na médiá obracajú s informáciami vo verejnom záujme. Ak by potenciálni svedkovia stratili dôveru v schopnosť redakcií chrániť ich totožnosť, mohli by sa rozhodnúť o citlivých udalostiach vôbec nehovoriť.

Nová otázka digitálnej doby: Môže niekto zostať skutočne anonymný?

Rozhodnutie dánskej a nórskej televízie ukazuje, že nástup umelej inteligencie mení nielen spôsob tvorby a spracovania mediálneho obsahu, ale aj pravidlá jeho bezpečného zverejňovania. Dôležité pritom je, že v prípade dokumentu Tieňová vojna nebolo potvrdené, že by umelá inteligencia skutočne odhalila identitu niektorého z anonymných zdrojov. Televízie pristúpili k stiahnutiu preventívne.

Celý prípad však upozorňuje na problém, ktorý sa môže dotknúť aj ľudí mimo investigatívnej žurnalistiky. Fotografie, videá, hlasové nahrávky a ďalšie digitálne stopy môžu obsahovať viac informácií o našej identite, než si uvedomujeme. A hoci dnes nemusia stačiť na to, aby nás niekto identifikoval, v kombinácii s ďalšími údajmi môžu v budúcnosti predstavovať riziko. Otázkou preto už nie je iba to, či dokážeme človeka anonymizovať dnes, ale aj to, či jeho identitu dokážeme ochrániť pred technológiami, ktoré ešte len vzniknú.