Verejný priestor ovplyvňuje náš život viac, než si myslíme. Prečo sú parky, námestia a vnútrobloky také dôležité?

Verejný priestor nie je len miestom, ktorým prechádzame cestou do práce alebo domov. Ovplyvňuje naše vzťahy, pocit bezpečia, zdravie aj to, ako sa cítime v meste, v ktorom žijeme. Sociologička Silvia Porubänová upozorňuje, že kvalita spoločného prostredia sa odráža nielen v každodennom živote jednotlivcov, ale aj vo fungovaní celej komunity. Keď sa hovorí o rozvoji miest, pozornosť sa často sústreďuje na nové budovy, dopravnú infraštruktúru či parkovacie miesta. Rovnako dôležitou súčasťou mestského života sú však priestory medzi budovami. Chodníky, parky, námestia, detské ihriská, zelené plochy či vnútrobloky obytných domov vytvárajú prostredie, v ktorom sa ľudia stretávajú, oddychujú a budujú medziľudské vzťahy. Ich význam pritom presahuje estetiku alebo praktické využitie. Kvalitne navrhnutý a udržiavaný verejný priestor môže podporovať fyzické a duševné zdravie, sociálne kontakty aj aktívne zapájanie obyvateľov do života komunity. Upozorňuje na to aj organizácia UN-Habitat vo svojej publikácii z roku 2025, ktorá sa venuje vzťahu medzi verejným priestorom a zdravším mestským prostredím.

Sociologička Silvia Porubänová: Kvalita verejného priestoru ovplyvňuje aj naše zdravie

Otázka významu verejného priestoru sa objavila aj vo videu kandidáta na poslanca Mestského zastupiteľstva v Pezinku Róberta Šinályho, ktorý sa na túto tému rozprával so známou sociologičkou Silviou Porubänovou. Róbert Šinály sa jej opýtal, akú úlohu zohráva verejný priestor v individuálnom a komunitnom živote človeka.

Sociologička vo svojej odpovedi upozornila, že verejný priestor zohráva významnú úlohu nielen v živote jednotlivca, ale aj celej komunity. Zdôraznila pritom, že pod týmto pojmom si nemusíme predstavovať iba veľké námestia či centrálne mestské priestranstvá. Rovnako dôležité sú podľa nej aj menšie spoločné priestory, ktoré ľudia využívajú každý deň, napríklad vnútrobloky obytných domov.

Porubänová vo videu vysvetľuje, že kvalita prostredia, ktoré zdieľame so svojimi spoluobčanmi, ovplyvňuje náš individuálny život. Má súvislosť s tým, ako bezpečne, zdravo, spokojne a pokojne sa cítime. Upozornila aj na prepojenie medzi kvalitou verejného priestoru a psychosomatickým zdravím, teda vzájomným pôsobením psychického a telesného zdravia. Nevyhovujúce prostredie môže podľa jej vyjadrenia negatívne ovplyvňovať aj ochotu ľudí zapájať sa do ďalších občianskych aktivít.

Video: Róbert Šinály a sociologička Silvia Porubänová o význame verejného priestoru.

View this post on Instagram

Vnútrobloky ako miesto, kde vznikajú susedské vzťahy

Zatiaľ čo námestia predstavujú prirodzené centrá spoločenského života, vnútrobloky obytných domov majú často komornejší charakter. Sú súčasťou každodenného prostredia obyvateľov a môžu vytvárať príležitosti na pravidelné stretávanie susedov.

Deti sa tu môžu hrať, rodičia sa stretávajú pri ihriskách a starší obyvatelia môžu využívať lavičky či oddychové zóny. Takéto priestory poskytujú príležitosť na vznik prirodzených sociálnych kontaktov, ktoré by sa inak nemuseli vytvoriť.

Ich význam spočíva aj v dostupnosti. Nie každý obyvateľ má v bezprostrednej blízkosti veľký mestský park. Menší zelený vnútroblok však môže ponúknuť priestor na oddych, pohyb alebo krátke stretnutie so susedmi bez toho, aby bolo potrebné cestovať do inej časti mesta.

Výskum publikovaný v odbornom časopise Cities v roku 2024 poukázal na význam pešej dostupnosti zelených plôch pri vytváraní sociálnych kontaktov. Zároveň skúmal prepojenie medzi využívaním zelene, sociálnou súdržnosťou a duševným zdravím. Dôležité však nie je iba to, či sa vnútroblok nachádza v blízkosti obytných domov. Rozhoduje aj jeho usporiadanie, bezpečnosť, údržba a to, či dokáže reagovať na potreby rôznych skupín obyvateľov. ,,Pri plánovaní takýchto priestorov je preto potrebné zohľadniť záujmy rodín s deťmi, seniorov, ľudí so zdravotným znevýhodnením aj obyvateľov, ktorí uprednostňujú pokojné prostredie“ hovorí kandidát na poslanca Róbert Šinály.

Zeleň v meste nie je iba estetickou záležitosťou

Prístup k mestským parkom, stromom a zeleným plochám má aj merateľný význam pre zdravie obyvateľov. Svetová zdravotnícka organizácia upozorňuje, že mestská zeleň vytvára príležitosti na fyzickú aktivitu, oddych a sociálnu interakciu. Stromy a vegetácia môžu zároveň pomáhať zmierňovať nadmerné teplo, hluk či znečistenie ovzdušia. Dostupnosť zelených plôch môže prispievať k lepšej psychickej pohode, znižovaniu stresu a podpore zdravšieho životného štýlu.

,,Aj menšie zásahy do existujúceho mestského prostredia tak môžu priniesť praktické zmeny. Výsadba stromov, doplnenie lavičiek, vytvorenie tienistých miest či zlepšenie peších trás môžu ovplyvniť to, ako obyvatelia daný priestor využívajú“ dodáva R.Šinály.

Samotná revitalizácia však nemusí automaticky znamenať, že priestor začne fungovať lepšie. Dôležité je poznať potreby miestnych obyvateľov, zabezpečiť jeho dlhodobú údržbu a zachovať dostupnosť pre rôzne skupiny ľudí.

Verejný priestor patrí všetkým. Jeho podoba by preto mala zohľadňovať potreby obyvateľov

Kvalita verejného priestoru je aj otázkou prístupnosti. Zatiaľ čo pre zdravého dospelého človeka nemusí byť nerovný chodník zásadnou prekážkou, pre seniora, rodiča s kočíkom alebo človeka na vozíku môže výrazne obmedziť možnosť samostatného pohybu.

Pri navrhovaní mestského prostredia preto nemožno myslieť iba na jeho vizuálnu podobu. Rovnako dôležité sú bezpečné pešie trasy, bezbariérovosť, dostatočné osvetlenie, možnosti oddychu a prístup k zeleni.

Organizácia UN-Habitat zdôrazňuje, že verejné priestory by mali byť bezpečné, inkluzívne a dostupné všetkým skupinám obyvateľstva. Pri ich plánovaní zároveň podporuje zapájanie miestnych komunít, aby navrhované riešenia zodpovedali skutočným potrebám ľudí, ktorí ich budú využívať.

Práve každodenná skúsenosť obyvateľov môže pomôcť identifikovať problémy, ktoré z projektovej dokumentácie nemusia byť zrejmé. Môže ísť o nedostatočné osvetlenie, chýbajúci priechod pre chodcov, nedostatok tieňa alebo nevyužívanú plochu medzi bytovými domami.

Mesto netvoria iba budovy, ale aj život medzi nimi

Diskusia o verejnom priestore je v konečnom dôsledku diskusiou o tom, ako chceme v mestách žiť. Pre niekoho znamená kvalitné prostredie možnosť bezpečne odprevadiť dieťa do školy. Pre iného dostupný park, miesto na stretnutie s priateľmi alebo lavičku pod stromom, kde si môže počas dňa oddýchnuť.

Spoločným menovateľom je prostredie, ktoré ľuďom umožňuje nielen presúvať sa z jedného miesta na druhé, ale aj tráviť čas mimo svojich domovov a prirodzene sa stretávať.

Aj preto má zmysel venovať pozornosť nielen veľkým investičným projektom, ale aj menším verejným priestranstvám, ktoré obyvatelia využívajú každý deň. Ich podoba a kvalita totiž spoluvytvárajú charakter mesta a ovplyvňujú každodenný život jeho obyvateľov.