„Lizzie Borden vzala sekeru a zasadila matke štyridsať rán…“ Slávna riekanka urobila z Lizzie Borden jednu z najznámejších údajných vrahýň americkej histórie. Problém je, že už samotná riekanka klame. Lizzie nebola nikdy uznaná vinnou, zavraždená žena nebola jej biologickou matkou a obete neutrpeli ani zďaleka 40 či 41 úderov. Netflix teraz viac než 130 rokov starý prípad znovu otvoril v seriáli Monster: The Lizzie Borden Story. A hoci správne zachytáva viaceré kľúčové momenty prípadu, medzi historické fakty pridáva milenecký vzťah, sexuálne násilie, ďalšiu vraždu, tehotenstvo, vydieranie aj udalosti, ktoré sa v skutočnosti odohrali o desaťročia neskôr. Nová séria antológie Monster mala na Netflixe premiéru 17. septembra 2026.
Netflix, Monster: The Lizzie Borden Story
Osem epizód sleduje Lizzie Borden v podaní Elly Beatty a príbeh dvojnásobnej vraždy, ktorá 4. augusta 1892 otriasla mestom Fall River v americkom Massachusetts. Netflix seriál priamo opisuje ako príbeh ženy uväznenej v krutej viktoriánskej domácnosti, ktorá svojich rodičov zabije sekerou. To je však už prvý zásadný rozdiel medzi seriálom a históriou: súd nikdy nedokázal, že vraždila Lizzie Borden. Po procese bola oslobodená a prípad zostal nevyriešený. Tvorcovia pritom ani neskrývajú, že nevytvárali rekonštrukciu. Predstaviteľka Lizzie Ella Beatty pre Netflix povedala, že pracovala so „veľmi fikcionalizovanou verziou“ skutočnej ženy. Seriál preto treba vnímať skôr ako historickú drámu inšpirovanú jedným z najslávnejších nevyriešených amerických zločinov než ako presný true-crime záznam.
Ráno, po ktorom zostali v dome dve zohavené telá
Bolo 4. augusta 1892. V dome Borden na Second Street vo Fall River žili Andrew Borden, jeho druhá manželka Abby, Andrew dospelé dcéry Emma a Lizzie a írska slúžka Bridget Sullivan. Emma v tom čase nebola doma. Abby Borden bola v dopoludňajších hodinách na poschodí v hosťovskej izbe. Práve tam ju útočník opakovane udrel do hlavy ostrým predmetom, pravdepodobne sekerkou alebo podobnou zbraňou.

O niečo neskôr sa Andrew Borden vrátil domov. Jeho telo následne našli na pohovke v obývacej izbe. Tvár a hlavu mal brutálne zasiahnutú. Podľa historických údajov dostala Abby približne 18 až 19 úderov, Andrew približne 10 až 11. Slávnych „40 a 41 rán“ teda vzniklo až v ľudovej riekanke, ktorá prípad premenila na americkú legendu. V dome pritom neboli známky rozsiahleho zápasu.
A práve tu vznikla jedna z otázok, ktoré prípad prenasledujú dodnes: ako mohol niekto v priebehu jedného dopoludnia zavraždiť dvoch ľudí v tom istom dome a prakticky zmiznúť bez stopy?

„Otec je mŕtvy.“
Lizzie tvrdila, že keď bol jej otec zavraždený, nachádzala sa v stodole za domom. Keď sa vrátila, údajne našla Andrew telo a zavolala Bridget Sullivan. Polícia najskôr preverovala viacero možností. Andrew Borden bol majetný podnikateľ a vlastník nehnuteľností, ktorý nemusel byť v meste práve obľúbený. Vyšetrovatelia preto zvažovali aj ľudí mimo rodiny. Pozornosť sa však postupne presunula na Lizzie.
Jej vysvetlenia niektorých udalostí pôsobili nejasne alebo sa menili. Navyše sa ukázalo, že krátko pred vraždami sa v miestnej lekárni niekto identifikovaný ako Lizzie pokúšal kúpiť kyselinu kyanovodíkovú, prudký jed známy ako prussic acid. Po vraždách sa objavila ďalšia podozrivá okolnosť. Rodinná priateľka Alice Russell vypovedala, že videla Lizzie páliť šaty. Lizzie tvrdila, že boli znečistené starou farbou. Pre políciu to vyzeralo ako možné ničenie dôkazov. Napriek tomu vyšetrovatelia nikdy nenašli jednoznačný fyzický dôkaz, ktorý by Lizzie spojil s vražednou zbraňou.

Prečo bola Lizzie podozrivá?
Vzťahy v rodine Borden neboli ideálne. Andrew bol napriek značnému majetku povestný mimoriadnou šetrnosťou. Rodina napríklad žila v dome, ktorý podľa dobových pomerov nezodpovedal bohatstvu, ktoré vlastnil. Napätie spôsoboval aj majetok. Lizzie a Emma údajne neboli spokojné s tým, ako Andrew finančne zabezpečoval príbuzných svojej druhej manželky Abby. Historické zdroje potvrdzujú, že medzi členmi rodiny existovali spory týkajúce sa peňazí a nehnuteľností.
To však ešte nie je dôkaz vraždy. A práve na tomto mieste Netflix robí jeden zo svojich najväčších skokov. Zo skutočného rodinného napätia vytvorí domácnosť plnú systematického ponižovania, sexuálneho napätia a násilia.
Monster už nepýta: Zabila Lizzie svojich rodičov?
Historický prípad stojí na pochybnosti. Netflix ju prakticky odstráni. Monster: The Lizzie Borden Story ukazuje Lizzie ako vrahyňu a divák sleduje samotné plánovanie aj uskutočnenie zločinov. To je dramaticky účinné, historicky však problematické.
Lizzie bola 11. augusta 1892 zatknutá. Proces sa začal 5. júna 1893 v New Bedforde a 20. júna 1893 ju porota vyhlásila za nevinnú. To samozrejme neznamená, že vraždy určite nespáchala. Znamená to však, že jej vina nikdy nebola právne dokázaná. Historici, autori a amatérski vyšetrovatelia sa o jej možnej vine sporia dodnes.
Čo teda proti nej stálo?
Najmä nepriame dôkazy:
- rodinné a majetkové konflikty,
- pokus kúpiť prudký jed krátko pred vraždami,
- niektoré nejasnosti v jej výpovediach,
- spálenie šiat po vraždách,
- jej prítomnosť v dome alebo jeho bezprostrednej blízkosti.
Chýbal však priamy dôkaz.
Nebola k dispozícii moderná analýza DNA. Polícia nepoužila ani odtlačky prstov na podozrivej sekerke nájdenej v pivnici a zbraň sa nepodarilo spoľahlivo označiť za vražednú.
Čo seriál Monster zachytil správne
Napriek výraznej dramatizácii tvorcovia vychádzajú z viacerých skutočných detailov. Vraždy sa odohrali 4. augusta 1892. Andrew bol nájdený na pohovke v obývačke a Abby na poschodí. Bridget Sullivan skutočne pracovala ako slúžka Borden a v deň vrážd bola v dome. Rodina ju oslovovala Maggie, hoci sa volala Bridget. Skutočný je aj Lizzie pokus získať kyselinu kyanovodíkovú, hoci význam tejto udalosti zostáva sporný. A skutočné bolo aj pálenie šiat, ktoré videla Alice Russell.
Seriál takisto správne zachytáva mediálnu fascináciu prípadom. Proces s Lizzie Borden bol jedným z najsledovanejších amerických súdnych procesov konca 19. storočia. Dobová tlač sledovala prakticky každý detail a Library of Congress dodnes uchováva rozsiahle novinové pokrytie prípadu. Skutočnosťou je dokonca aj jeden z najbizarnejších momentov procesu: na súde sa objavili lebky zavraždených Andrew a Abby, ktoré sa používali pri dokazovaní charakteru zranení. Seriál tento desivý detail nevymyslel. A napokon, Lizzie bola naozaj oslobodená.
Čo Monster vymyslel: Lizzie a Bridget ako milenky
Najvýraznejšou seriálovou dejovou líniou je vzťah Lizzie a Bridget „Maggie“ Sullivan. Netflix z nich robí milenky a následne aj partnerky pri vraždách. Pre takýto vzťah však neexistuje historický dôkaz. Bridget bola írska prisťahovalkyňa a skutočne pracovala v dome Borden. Bola tiež jednou z najdôležitejších svedkýň procesu. Jej skutočná výpoveď pritom nepopisuje domácnosť ako miesto permanentného otvoreného konfliktu.

Keď sa jej obhajoba pýtala, či videla v rodine hádky alebo nezvyčajné konflikty, odpovedala záporne. Tvorca Ian Brennan priznal, že romantický vzťah Bridget a Lizzie je extrapoláciou. Argumentoval tým, že Lizzie sa nikdy nevydala a neskoršie špekulácie sa týkali aj jej sexuality. To je však interpretácia tvorcov, nie doložený historický fakt.
Bridget nezavraždila Borden spolu s Lizzie
Seriál ide ešte ďalej. Bridget nielenže vie o vraždách, aktívne sa na nich podieľa. Netflix napríklad ukazuje, že ženy vytvoria alibi umývaním okien a následne spália zakrvavené oblečenie. Historické pramene však nič také nepotvrdzujú. Bridget skutočne v deň vraždy umývala okná, no neexistuje dôkaz, že to bola súčasť pripravovaného alibi. Historické svedectvo ju navyše neumiestňuje do miestností, v ktorých došlo k vraždám, v čase útokov.
Pomer Bridget s Andrew a tehotenstvo? Fikcia
Ešte výraznejšou dramatizáciou je sexuálny vzťah medzi Bridget a Andrew Borden. Seriál pracuje aj s jej tehotenstvom a následnými udalosťami. Pre nič z toho neexistujú spoľahlivé historické dôkazy. Ide o scenáristickú konštrukciu vytvorenú pre seriál.
Abby ako tyranka
Netflix vykresľuje Abby Borden ako mimoriadne krutú macochu. Lizzie ponižuje, kontroluje a seriál jej pripisuje aj extrémne prejavy násilia. Historické pramene síce podporujú tvrdenie, že vzťah Lizzie a Abby bol komplikovaný a že sestry mali k macoche výhrady, systematické fyzické týranie v podobe zobrazenej v seriáli však doložené nie je. Seriál si vymýšľa aj Abbyinu depresiu, problém s neplodnosťou či jej žiadosť o rozvod.
A čo Lizzie holuby?
Jedným z tradičných príbehov spätých s prípadom je predstava, že Andrew Borden zabil Lizzie holuby. Rôzne verzie príbehu sa objavovali desaťročia. Monster však túto epizódu ešte dramatizuje a spája ju s Abby. Problém je, že podľa novších fact-checkov nemožno spoľahlivo potvrdiť ani existenciu holubníka v takej podobe, akú neskoršia legenda opisuje. Seriál tak z neistého príbehu vytvára konkrétny traumatický moment.

Bertha Manchester: skutočná žena, skutočná vražda, nesprávna vrahyňa
Azda najproblematickejšou manipuláciou so skutočným zločinom je Bertha Manchester. V seriáli pracuje Bridget u Berthy, ktorá sa k nej správa násilne. Lizzie následne Berthu zavraždí sekerou. Vražda má byť akousi skúškou pred útokom na Borden. Bertha Manchester však bola skutočný človek. A skutočne ju zavraždili sekerou.
Lenže až 30. mája 1893, teda približne deväť mesiacov po vraždách Borden a v čase, keď Lizzie už čakala vo väzbe na svoj proces. Lizzie ju teda zavraždiť nemohla. Z vraždy Berthy Manchester bol odsúdený José Correa de Mello, mladý portugalský prisťahovalec, ktorý bol spojený s farmou jej rodiny a k činu sa podľa historických záznamov priznal.
Je zaujímavé, že vražda Berthy skutočne ovplyvnila atmosféru okolo procesu s Lizzie. Podobnosť medzi násilnými činmi bola totiž nápadná a dobová verejnosť ju registrovala. Netflix však túto historickú náhodu premenil na spoločný zločin Lizzie a Bridget.
Rodina bola chorá. Netflix z toho vytvoril pokus o otravu
Krátko pred vraždami viacerým členom Borden domácnosti nebolo dobre. Existovali obavy, či nešlo o otravu jedlom. Do toho zapadá aj skutočnosť, že Lizzie mala krátko pred vraždami žiadať v lekárni kyselinu kyanovodíkovú. Seriál tieto dve udalosti spojí a ukáže pokus o otrávenie rodiny. Historicky však nemožno dokázať, že choroba Borden bola výsledkom úmyselnej otravy ani že Lizzie plánovala zabiť rodinu jedom.
Dokonca ani údaj o pokuse kúpiť jed sa napokon nestal rozhodujúcim dôkazom pred porotou. Súd časť svedectva týkajúceho sa prussic acid nepripustil.
Andrew neutekal pred Lizzie po dome
Monster premieňa Andrew smrť na dramatickú konfrontáciu. Historické miesto činu však vypovedalo o inom type útoku. Andrew telo zostalo na pohovke v obývacej izbe a v miestnosti neboli dôkazy rozsiahleho zápasu. To skôr podporuje predstavu rýchleho útoku na človeka, ktorý útok nečakal alebo nemal možnosť výraznejšie sa brániť. Kto stál nad pohovkou, však dodnes nevieme.
Andrew a biznis s rakvami
Seriál pracuje aj s Andrew pôsobením v pohrebníckom a nábytkárskom biznise a túto stránku jeho minulosti posúva do groteskných a morbídnych extrémov. Andrew mal podnikateľské väzby na firmu, ktorá predávala nábytok a rakvy, ale dramatické príbehy o mrzačení tiel, aby sa zmestili do rakiev, nemožno považovať za spoľahlivo doloženú súčasť jeho života. Aj v tomto prípade Monster z fragmentu skutočnosti vytvára hororový motív.

John Morse bol skutočný. Seriálová verzia jeho príbehu nie
John Vinnicum Morse bol bratom Lizziw biologickej matky a deň pred vraždami prišiel k Borden na návštevu. To z neho prirodzene urobilo osobu, ktorú vyšetrovatelia preverovali. Mal však podrobné alibi, ktoré polícia overovala. Seriál mu pripisuje ďalšie konflikty, finančné záujmy a vydieranie Lizzie. Pre mnohé z týchto dramatických udalostí historické dôkazy neexistujú.

Najväčší časový podvod seriálu: Nance O’Neil
Herečka Nance O’Neil skutočne patrí do príbehu Lizzie Borden. Len nie do obdobia vraždy a procesu. Netflix ju predstavuje ako Lizzie známu ešte pred súdom a využíva ju ako osobu, ktorá Lizzie učí, ako sa má pred porotou správať a ako má „zahrať“ svoju nevinnosť. Je to výborná dramatická scéna. A historicky je nemožná.

Lizzie a Nance sa totiž zoznámili až približne v roku 1904, viac než desať rokov po procese z roku 1893. Tvorca seriálu Ian Brennan túto zmenu dokonca otvorene vysvetlil. Súdne procesy podľa neho bývajú dramaticky nezaujímavé a existencia herečky v neskoršom Lizziie živote poskytla scenáristom spôsob, ako proces oživiť. To je možno najlepší príklad toho, ako treba celý seriál sledovať. Nie ako rekonštrukciu, ale ako autorskú interpretáciu.

Bola Lizzie Borden lesba?
Nevieme. Jej neskoršie blízke priateľstvo s Nance O’Neilovou vyvolalo špekulácie o romantickom vzťahu a dodnes patrí medzi najdiskutovanejšie témy jej súkromného života. Spoľahlivý historický dôkaz, ktorý by povahu ich vzťahu definitívne potvrdil, však neexistuje. Rovnako nie je dokázané, že mala sexuálny vzťah s Bridget Sullivan. Monster z neskorších špekulácií vytvorí jednoznačnú dejovú líniu.

Emma Lizzie počas procesu nezavrhla
Aj vzťah sestier dostáva v seriáli dramatickejšiu podobu. Emma bola v čase vrážd mimo domu. Po návrate však Lizzie podporovala a dokonca vystupovala na jej obranu. Nie je doložené, že by ju po vraždách fyzicky napádala či verejne označovala za vrahyňu tak, ako to naznačujú niektoré seriálové situácie. Zaujímavé je, že sestry sa neskôr skutočne rozišli.

Po oslobodení kúpili veľký dom vo Fall River, ktorý pomenovali Maplecroft, a dlhé roky v ňom žili spolu. V roku 1905 však Emma odišla. Presný dôvod definitívne nepoznáme. Konflikt býva spájaný s Lizzie spoločenským životom a jej priateľstvom s Nance O’Neilovou. Už sa nikdy nezmierili.

Súdny proces, ktorý Amerika sledovala ako seriál
Proces s Lizzie sa začal 5. júna 1893. Obžaloba mala vážny problém: jej príbeh pôsobil presvedčivo, ale chýbal mu rozhodujúci dôkaz. Nebola tu potvrdená vražedná zbraň. Nebolo zakrvavené oblečenie jednoznačne patriace vrahovi. Nikto nevidel Lizzie útočiť. A časť potenciálne veľmi nepríjemného dôkazného materiálu súd nepripustil.
Významnú úlohu mohla zohrávať aj predstava viktoriánskej spoločnosti o tom, čoho je „slušná žena“ schopná. Lizzie pochádzala z dobre situovanej rodiny, chodila do kostola a navonok nezodpovedala predstave brutálneho vraha. Jej obhajoba mala navyše silný právny tím vrátane bývalého guvernéra štátu Massachusetts Georgea D. Robinsona. Smithsonian upozorňuje, že niektoré rozhodnutia sudcov boli pre obhajobu mimoriadne priaznivé a že porota bola zostavená mimo samotného Fall River.
20. júna zaznel verdikt: Not guilty. Nevinná.
Lizzie bola oslobodená. Spoločnosť ju však neoslobodila nikdy
Právne mohla odísť domov. V očiach veľkej časti verejnosti však zostala ženou, ktorá zabila vlastného otca a macochu. Po procese zdedila spolu s Emmou značnú časť rodinného majetku a presťahovali sa do Maplecroftu. Lizzie začala používať meno Lizbeth.
Žila ešte viac než tri desaťročia. Zomrela 1. júna 1927 vo veku 66 rokov. Emma zomrela iba o niekoľko dní neskôr. Nikto iný nebol za vraždy Andrew a Abby Borden právoplatne odsúdený.
Lizzie Borden took an ax
And gave her mother forty whacks.
When she saw what she had done,
She gave her father forty-one.

Aileen Wuornos v dome Lizzie Borden? Nemohlo sa to stať
Monster na záver spája Lizzie s ďalšou známou americkou vrahyňou, Aileen Wuornos. Seriál ukazuje Wuornos s partnerkou v dome Borden a pracuje s predstavou, že Lizzie bola pre ňu určitým symbolom či inšpiráciou. Historický dôkaz o takomto spojení neexistuje. Príbeh Aileen spracoval aj český true crime podcaster Eduard Birke, najlepší podcaster True Crime v Čechách i na Slovensku.
A jedna konkrétna seriálová situácia je dokonca chronologicky nemožná. Dom Borden sa totiž začal využívať ako bed & breakfast až v roku 1996. Wuornos zatkli už v roku 1990. Nemohla v ňom teda v 80. alebo začiatkom 90. rokov prenocovať ako hosť penziónu. Prepojenie Wuornos a Borden vytvorili tvorcovia ako tematický most medzi rôznymi príbehmi žien, násilia a spoločenského odsudzovania. Nie ako historický fakt.

Dom vraždy existuje dodnes
Na rozdiel od seriálového stretnutia s Wuornos je pravda, že dom na 230 Second Street vo Fall River dodnes stojí. A áno, skutočne v ňom možno prespať. Z domu sa stal turistický cieľ a ubytovacie zariadenie spojené s históriou prípadu. Prevádzkovatelia ho propagujú aj prostredníctvom jeho údajnej paranormálnej aktivity.
Izbu, v ktorej našli Abby, aj miestnosť s pohovkou, na ktorej zomrel Andrew, dnes navštevujú fanúšikovia true crime z celého sveta. Rezervovať je ho možné tu.

Čo teda Monster robí s pravdou?
Monster: The Lizzie Borden Story používa historické udalosti ako kostru. Mená sú skutočné. Dom je skutočný. Andrew a Abby boli skutočne zavraždení. Bridget bola v dome. Lizzie skutočne čelila procesu. Spálila šaty. Pokúsila sa kúpiť jed. Bola oslobodená. Neskôr sa priatelila s Nance O’Neilovou. S Emmou sa napokon rozišli. A dom Borden dnes naozaj funguje ako turistická atrakcia a ubytovanie.
Medzi tieto body však tvorcovia vložili úplne nový príbeh. Romantický vzťah Lizzie a Bridget. Bridgetin pomer s Andrew. Tehotenstvo. Spoločné plánovanie vraždy. Vraždu Berthy Manchesterovej. Týranie v podobe zobrazenej seriálom. Nance O’Neilovú počas procesu. Prepojenie s Aileen Wuornosovou. A predovšetkým úplnú istotu, že Lizzie svojho otca a macochu skutočne zabila. Netflix sám pritom priznáva, že ide o výrazne fikcionalizovanú postavu vytvorenú na základe historickej Lizzie.
A zabila ich teda Lizzie?
To je otázka, kvôli ktorej príbeh funguje aj 134 rokov po vraždách. Mala možný motív. Bola na mieste. Niektoré jej kroky pred vraždami aj po nich pôsobili podozrivo. Jej výpovede neboli vždy konzistentné. Spálila šaty. Krátko pred vraždami sa pokúsila kúpiť prudký jed. A napriek tomu polícia nikdy nenašla dôkaz, ktorý by bez rozumných pochybností ukazoval práve na ňu. Porota ju preto oslobodila. To je rozdiel medzi legendou a históriou.
Legenda hovorí: Lizzie Borden vzala sekeru. História hovorí iba: Niekto ju vzal. A dodnes s istotou nevieme kto.
Príbeh Lizzie Borden spracoval aj český true crime podcaster Eduard Birke, najlepší podcaster True Crime v Čechách i na Slovensku.
NAJČÍTANEJŠIE








