Slovenská ekonomika by mala v roku 2026 rásť rýchlejšie, než sa pôvodne očakávalo. Národná banka Slovenska zlepšila odhad rastu HDP na 0,8 %. Dobré správy však sprevádza varovanie – v ďalších rokoch môžu domácnosti opäť pocítiť vyššie ceny energií aj potravín. Slovenská ekonomika zatiaľ zvláda neisté obdobie lepšie, než Národná banka Slovenska predpokladala ešte v lete. Domácnosti pokračujú v spotrebe, firmy obnovili investície a priaznivejšie sa vyvíja aj zahraničný dopyt po slovenských výrobkoch. NBS preto zvýšila odhad hospodárskeho rastu na rok 2026 na 0,8 %.
Domácnosti naďalej míňajú
Spotrebu domácností podporuje stabilný pracovný trh, rast príjmov a pomalšie zdražovanie. Vplyv konsolidácie verejných financií na spotrebu bol podľa NBS zatiaľ miernejší, než banka očakávala. Domácnosti dokonca spotrebu mierne zvýšili, hoci pritom naďalej využívajú aj svoje úspory.
Pozitívne sa vyvíja aj trh práce. Zamestnanosť v druhom štvrťroku vzrástla o 0,1 % a firmy napriek neistote zatiaľ výraznejšie neprepúšťajú. Nominálne mzdy medziročne vzrástli o 3,8 %.
Inflácia spomalila, problémom môžu byť energie
Jedným z najväčších rizík zostáva ďalší vývoj cien. V auguste sa inflácia spomalila takmer na tri percentá, čo bola najnižšia úroveň za posledné dva roky. NBS však upozorňuje na opätovný rast cien energií a možné zdražovanie poľnohospodárskych komodít.
Za celý rok 2026 centrálna banka očakáva infláciu na úrovni 3,6 %. V roku 2027 by mala dosiahnuť 3,1 %, no v roku 2028 NBS predpokladá jej zrýchlenie na 3,8 %.
Práve energie môžu byť pre slovenské domácnosti v nasledujúcich rokoch zásadné. V roku 2027 by ich mala pred časťou rastu cien naďalej chrániť vládna pomoc, s výnimkou pohonných látok. V roku 2028 by sa však vysoké trhové ceny energií mohli výraznejšie premietnuť do účtov domácností aj cien ďalších tovarov a služieb.
Zdražovať môžu opäť aj potraviny
NBS upozorňuje aj na ceny potravín. Po odznení tohtoročných prebytkov niektorých komodít očakáva v ďalších rokoch ich opätovný rast. Do cien sa môžu premietnuť drahšie energie, sucho aj slabšia úroda.
Verejný dlh zostáva problémom
Rizikom pre slovenskú ekonomiku zostáva stav verejných financií. NBS očakáva, že deficit verejných financií dosiahne v roku 2026 približne 4,4 percenta HDP. Verejný dlh by podľa prognózy mohol vzrásť zo 62,8 percenta HDP v roku 2026 na približne 64,3 percenta v roku 2028.
Centrálna banka zároveň upozorňuje, že bez potrebnej konsolidácie a pri pokračujúcom nepriaznivom demografickom vývoji by sa hrubý verejný dlh mohol v horizonte desiatich rokov dostať až k hranici 90 percent HDP. Ide však o rizikový scenár, nie o základnú prognózu.
Lepší rok, ale neistá budúcnosť
NBS naďalej hodnotí riziká hospodárskeho rastu ako vychýlené smerom nadol. Medzi najväčšie neistoty patria ceny energií a potravín, vývoj konfliktu na Blízkom východe, vojna na Ukrajine, verejné financie aj starnutie populácie.
Aktuálny vývoj tak prináša mierne povzbudenie, nie však definitívny obrat. Slovenská ekonomika je v roku 2026 odolnejšia, než sa očakávalo, no vývoj životných nákladov v ďalších rokoch bude vo veľkej miere závisieť od cien energií, potravín a ďalšieho ozdravovania verejných financií.
Zdroj: SITA, Národná banka Slovenska
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
NAJČÍTANEJŠIE
