Donald Trump schválil popravu vojenského psychiatra. Popravná čata ho má zastreliť v decembri

Americký prezident Donald Trump schválil popravu bývalého armádneho psychiatra Nidala Malika Hasana, ktorý v roku 2009 na vojenskej základni Fort Hood v Texase zastrelil 13 ľudí a ďalších 32 zranil. Major a armádny psychiater Hasan, moslim narodený v USA. Na súde vyhlásil, že jeho čin bol odvetou za nasadenie amerických vojakov v Afganistane. Počas streľby kričal po arabsky Alláhu akbar (Boh je veľký). Ak sa poprava uskutoční, pôjde o prvú vojenskú popravu v Spojených štátoch od roku 1961. Rozhodnutie prezidenta Donalda Trumpa otvára jednu z najvýraznejších kapitol americkej vojenskej justície za posledné desaťročia. Nidal Malik Hasan bol na trest smrti odsúdený už v roku 2013, no k jeho vykonaniu doteraz nedošlo. Pentagon začiatkom októbra oznámil, že minister obrany Pete Hegseth odporučil vykonanie trestu zastrelením a Donald Trump tento postup schválil. Následne úradujúci minister armády Adam Telle oznámil aj konkrétny termín: 3. december 2026 na základni Fort Hood v Texase.

Poprava po útoku, ktorý otriasol americkou armádou

Nidal Malik Hasan sa narodil v roku 1970 vo Virgínii v rodine palestínskeho pôvodu. Vyštudoval medicínu a ako psychiater vstúpil do americkej armády, kde dosiahol hodnosť majora. Dňa 5. novembra 2009 vošiel do zdravotníckeho zariadenia na základni Fort Hood, dnes opäť nesúcej tento názov, a spustil paľbu. Zabil 13 ľudí a 32 ďalších zranil. Pri zásahu bol postrelený a následky zranení ho pripútali na invalidný vozík.

Hasan neskôr tvrdil, že sa útokom snažil zabrániť americkým vojakom odísť do Afganistanu, kde by podľa neho zabíjali moslimov. Počas procesu nespochybňoval, že bol strelcom, a svoje konanie opisoval v kontexte toho, že „prešiel na druhú stranu“. Vojenský súd ho v roku 2013 uznal vinným z 13 úkladných vrážd a 32 pokusov o úkladnú vraždu a odsúdil ho na trest smrti.

Donald Trump rozhodol: zastrelenie popravnou čatou

Samotný rozsudok smrti ešte automaticky neznamenal jeho vykonanie. Vojenský systém trestu smrti funguje odlišne od bežného federálneho systému a vyžaduje prezidentské schválenie. Práve to teraz Donald Trump urobil. Podľa Pentagonu popravu popravnou čatou odporučil minister obrany Pete Hegseth a prezident ju schválil. Reuters uvádza, že Trumpova administratíva v roku 2026 rozšírila prípustné federálne metódy výkonu trestu smrti aj o zastrelenie, elektrické kreslo a usmrtenie plynom.

V Hasanovom prípade však ide o vojenskú popravu, čo je dôležité rozlíšenie od civilných federálnych popráv. Ak sa poprava 3. decembra uskutoční, Hasan bude prvým človekom popraveným americkou armádou za viac ako 65 rokov. Posledným bol vojak John Bennett, ktorého v roku 1961 obesili po odsúdení za znásilnenie a pokus o vraždu dieťaťa. Posledným americkým vojakom zastreleným vojenskou popravnou čatou bol Eddie Slovik v roku 1945, odsúdený počas druhej svetovej vojny za dezertérstvo.

Prečo prípad roky vyvolával spory

Hasanov útok bol od začiatku predmetom diskusie aj pre spôsob, akým ho americké úrady klasifikovali. Hoci jeho motívy mali podľa jeho vlastných vyjadrení ideologický a náboženský rozmer a pred útokom komunikoval s radikálnym duchovným Anwarom al-Awlakím, vojenský súd ho neodsúdil za samostatný trestný čin terorizmu. Rozsudok bol založený na úkladných vraždách a pokusoch o vraždu. Súčasná Trumpova administratíva Hasana označuje za teroristu a džihádistu. Z právneho hľadiska je však presnejšie uvádzať, že bol odsúdený za 13 úkladných vrážd a 32 pokusov o úkladnú vraždu.

Trump a popravy: počas prvého mandátu ich federálna vláda vykonala 13

Rozhodnutie o Hasanovi zapadá do dlhodobého postoja Donalda Trumpa k trestu smrti. Trump je jeho verejným podporovateľom a jeho prvé prezidentské obdobie prinieslo zásadný obrat vo federálnych popravách. Federálna vláda v júli 2020 obnovila vykonávanie trestu smrti po 17-ročnej prestávke. Počas nasledujúcich približne šiestich mesiacov bolo popravených 13 federálnych väzňov.

Išlo o mimoriadne vysoké číslo v kontexte modernej americkej histórie. Death Penalty Information Center uvádza, že desať federálnych popráv vykonaných počas roku 2020 predstavovalo najvyšší počet za jediný kalendárny rok od roku 1896. Celá séria 13 popráv medzi júlom 2020 a januárom 2021 nemala v americkej federálnej praxi 20. ani 21. storočia obdobu.

Mimoriadnu pozornosť vyvolalo aj načasovanie posledných výkonov trestu. Šesť federálnych popráv sa uskutočnilo medzi prezidentskými voľbami v novembri 2020 a inauguráciou Joea Bidena 20. januára 2021, čo bolo podľa Death Penalty Information Center najviac popráv vykonaných počas prezidentského prechodného obdobia v histórii USA. Pre porovnanie, pred Trumpovým obnovením popráv vykonala federálna vláda v modernej ére iba tri popravy – dve v roku 2001 a jednu v roku 2003 počas administratívy Georgea W. Busha.

Trump chce trest smrti využívať vo väčšom rozsahu

Po návrate do Bieleho domu Donald Trump pokračuje v politike širšieho využívania trestu smrti. Jeho administratíva presadzuje nielen nové prípady, v ktorých má federálna prokuratúra žiadať najvyšší trest, ale aj širší výber spôsobov jeho vykonania.

V apríli 2026 americké ministerstvo spravodlivosti oznámilo rozšírenie metód federálnych popráv o popravnú čatu, elektrické kreslo a usmrtenie plynom. Jedným z praktických problémov systému je dlhodobá komplikovaná dostupnosť látok používaných pri smrtiacich injekciách. Rozšírenie metód však zároveň vyvolalo kritiku organizácií vystupujúcich proti trestu smrti. Prípad Nidala Hasana je ešte výnimočnejší tým, že sa netýka klasického federálneho väzňa, ale človeka odsúdeného vojenským súdom.

Poprava ešte nemusí byť definitívna

Hoci bol stanovený konkrétny termín, 3. december 2026 nemusí byť definitívnym dátumom Hasanovej smrti. Jeho prípad už prešiel rozsiahlym odvolacím konaním. Najvyšší súd USA 31. marca 2025 odmietol jeho žiadosť o preskúmanie prípadu. Aj po prezidentskom schválení však môže odsúdený využiť ďalšie právne mechanizmy, vrátane konania pred civilnými federálnymi súdmi. AP upozorňuje, že takéto konania môžu popravu odložiť. V americkej vojenskej justícii existuje aj precedens, keď už schválená poprava zostala nevykonaná celé roky. Hasan teda zatiaľ zostáva odsúdencom na smrť s naplánovanou popravou, nie človekom, pri ktorom už neexistuje žiadna možnosť ďalšieho právneho zásahu.

Prvá vojenská poprava od roku 1961

Ak súdy výkon trestu nezastavia, 3. december 2026 sa môže zapísať do histórie americkej vojenskej justície. Spojené štáty by vykonali prvú vojenskú popravu od roku 1961 a prvú popravu amerického vojaka zastrelením od roku 1945. Zároveň by išlo o ďalší výrazný moment v politike trestu smrti spojenej s Donaldom Trumpom. Jeho prvá administratíva po 17 rokoch obnovila federálne popravy a počas šiestich mesiacov ich vykonala 13. V druhom funkčnom období jeho administratíva rozšírila dostupné metódy výkonu trestu a teraz prezident schválil aj mimoriadne zriedkavú vojenskú popravu. Prípad tak presahuje samotný zločin z roku 2009. Opäť otvára širšiu americkú diskusiu o treste smrti, právach odsúdených, postavení obetí a hraniciach štátnej moci pri ukladaní najvyššieho trestu.