Netflixové dokumenty o sériových vrahoch lámu rekordy v sledovanosti, podcasty s detailnými rekonštrukciami skutočných zločinov sa stávajú návykovým „white noise“ pri šoférovaní či varení a na sociálnych sieťach vzniká komunita amatérskych detektívov, ktorí analyzujú vyšetrovanie každého prípadu do poslednej kvapky krvi. Fenomén true crime – žánru, ktorý mapuje skutočné kriminálne prípady – je na vzostupe. Čo však stojí za jeho neutíchajúcou popularitou? A prečo nás vôbec baví počúvať o tých najtemnejších stránkach ľudskej psychiky? Dnes vám povieme niečo o true crime – čo to je a prečo nás to tak fascinuje?
Zvedavosť, ktorá má evolučné korene
Psychológovia sa zhodujú, že príťažlivosť true crime pramení z našej túžby porozumieť nebezpečenstvu. Podľa evolučnej psychológie si ľudia už v praveku museli vyvinúť schopnosť rozpoznať hrozby – a tým sa udržať pri živote. Moderná forma tejto „ochrannej zvedavosti“ sa prejavuje aj pri sledovaní prípadov vrážd, únosov a podvodov.
Ako uvádza americká psychologička Dr. Amanda Vicary, ktorá sa špecializuje práve na štúdium true crime fanúšikov, ženy sú často silnejšie priťahované k tomuto žánru než muži. Prečo? Pretože hľadajú rady a inštrukcie, ako sa vyhnúť podobnému nebezpečenstvu. Vicary v štúdii publikovanej v Social Psychological and Personality Science zistila, že najpopulárnejšie sú prípady, kde je obete žena a zároveň sa kladie dôraz na motiváciu a detaily vyšetrovania.
Dopamín a adrenalín v bezpečnom prostredí
Ďalším faktorom je neurovedná rovina – sledovanie kriminálnych prípadov aktivuje oblasti mozgu spojené s adrenalínovou odpoveďou, podobne ako thrillery či horory. Rozdiel je však v tom, že true crime je pravdivý, a preto vyvoláva silnejšiu emocionálnu odozvu. Zároveň ale poskytuje bezpečnú vzdialenosť – sedíme pred obrazovkou, nie sme v skutočnom ohrození.
Podľa psychiatričky Dr. Katherine Ramsland, ktorá sa venuje aj profilovaniu sériových vrahov, je tu ešte jeden aspekt – pocit morálnej nadradenosti. „Keď sledujeme zločiny, máme tendenciu porovnávať sa s páchateľmi a ubezpečovať sa, že my by sme nikdy niečo také neurobili,“ hovorí Ramsland. Tento vnútorný dialóg podporuje identitu a morálnu sebareflexiu.
Skutoční ľudia, skutočné osudy
Popularita true crime zároveň súvisí s naratívnym spracovaním. Skutočné prípady často ponúkajú príbehové oblúky, ktoré by scenáristi nevymysleli – záhady, zvraty, nečakané dôkazy. Ide o „realitu, ktorá je zaujímavejšia než fikcia“.
Na Slovensku aj v Česku si tento žáner získava čoraz väčšiu základňu fanúšikov. Jedným z najznámejších českých tvorcov je Eduard Birke, ktorý na platforme HeroHero zdieľa svoje videá a podcasty. Jeho štýl je výnimočný precíznosťou, rešpektom k obetiam a schopnosťou vytvoriť napätie bez zbytočnej senzácie.
Birke odvádza skvelú prácu a dáva si záležať na faktoch, často sa odvoláva na autentické súdne dokumenty, výpovede a archívy, čím prináša hlbší rozmer porozumenia prípadu. Jeho obsah je navyše edukatívny – odhaľuje chyby vo vyšetrovaniach či systémové zlyhania, ktoré môžu mať fatálne následky. Eduard Birke patrí medzi tých, ktorí najlepšie spracoval tému Mikuláša Černáka a pomôže vám tento dokument zorientovať sa v téme ešte predtým než navštívite kino.
Medzi ďalších známejších tvorcov patrí Lucka Bechyňová a Báara Krčmová (Opravdové zločiny, aktuálne jeden z najpočúvanejších českých true crime podcastov), a na Slovensku podcast Profil zločinu alebo Vražedné psyché z dielne ZAPO, ktorý reflektuje aj aktuálne prípady a forenzné techniky.
Temnota ako forma kontroly
Z pohľadu psychológie je sledovanie true crime aj formou spracovania vlastného strachu. V prostredí, kde máme pocit, že svet je čoraz chaotickejší a násilie čoraz dostupnejšie, nám tieto príbehy dávajú dojem kontroly. Poznáme motív, sledujeme vyšetrovanie, očakávame rozuzlenie. Ak páchateľ dostane trest, dostavuje sa pocit spravodlivosti – v realite, kde to tak často nefunguje.
True crime zároveň vytvára komunitu. Fanúšikovia diskutujú o prípadoch, teóriách, detailoch. Vznikajú fóra, skupiny, podcastové kluby. Spoločné prežívanie strachu – aj v jeho fiktívnej alebo mediálnej podobe – vytvára puto.
Etika na hrane
Samozrejme, true crime žáner nie je bez kontroverzie. Kritici upozorňujú na komercializáciu utrpenia a možné retraumatizovanie pozostalých. Dôležitým kritériom je preto etika – rešpekt k obetiam, overené zdroje a zámer tvoriť informovaný, nie senzáciechtivý obsah.
Aj preto je dôležité vyzdvihovať tvorcov, ktorí zachovávajú profesionalitu – ako napríklad spomínaný Eduard Birke – a zároveň edukujú, nie len bavia.
Zrkadlo ľudskej povahy
True crime nie je len žánrom pre „úchylákov“, ako ho niektorí kritici zľahčujú. Je to fenomén, ktorý odráža našu zvedavosť, potrebu bezpečia, túžbu po spravodlivosti a fascináciu psychologickými extrémami. Zároveň je to spôsob, ako lepšie pochopiť samých seba – a možno aj spoločnosť, v ktorej žijeme.
Zdroje:
- Vicary, A. M., & Fraley, R. C. (2010). Captured by true crime: Why are women drawn to tales of rape, murder, and serial killers? Social Psychological and Personality Science.
- Ramsland, K. (2013). The Psychology of Death Investigations: Behavioral Analysis for Investigators.
- Eduard Birke na HeroHero.cz.
- Podcast Opravdové zločiny, epizódy 2022–2024.
- Podcast Profil zločinu, Denník N.