Slovenská kinematografia má za sebou ďalší silný moment. Film Černák nie je len ďalšou krimi drámou, ktorú pozeráte so založenými rukami. Je to dielo, ktoré vás prefacká realitou 90. rokov – éry, keď slovo mafia nebolo len výdobytkom amerických filmov, ale súčasťou bežných rozhovorov na slovenských sídliskách. Ak máte chuť na niečo, čo vás emočne roztrhá a prinúti zamyslieť sa, tento film je presne pre vás. Film Černák je pôsobivým dielom slovenskej kinematografie, ktoré nielenže vtiahne diváka do mrazivého sveta 90. rokov, ale zároveň sa nebojí ukázať temné zákutia ľudskej povahy.

Pozrite si najskôr dokument

Ak si chcete zážitok z filmu naozaj naplno vychutnať, odporúčame predtým siahnuť po trojhodinovom dokumente od youtubera Eduarda Birkeho. Ten rozpitváva skutočné udalosti okolo Mikuláša Černáka tak detailne, že si pri filme potom pospájate aj tie najmenšie súvislosti. Nechýbajú výpovede, mrazivé fakty a pohľad do zákulisia, ktoré vám poskytnú presne ten podklad, aby ste film nielen prežili, ale aj pochopili.

Zlaté deväťdesiatky

Pamätáte si na detstvo, keď sa rodičia rozprávali o niekom, kto sa z väzenia vrátil ako pán? Alebo ste na základke počuli o susedovi, ktorý bol Černákovi verný a preto mu nič nechýbalo? 90. roky na Slovensku boli obdobím, keď na rohu ulice mohlo stáť auto s tmavými sklami a vy ste vedeli, že niečo sa deje. Po rozdelení Československa sem prúdili balkánske gangy, talianske spojky, ale predovšetkým sa tu začali formovať naši vlastní bosi. Pravidlá? Neexistovali. Polícia? Mala dosť starostí sama so sebou. Korupcia? Bežná ako nedeľný vývar.

Vo filme je táto atmosféra zachytená s neuveriteľnou presnosťou. Režisér Jakub Kroner a kameraman Mário Ondriš nás vezmú na výlet späť v čase – kožené bundy, staré BMW-čka, cigarety dymiace v baroch a pocit, že život mal vtedy úplne inú hodnotu.

„Namierenou pištoľou a láskavým slovom dosiahnete oveľa viac, než len láskavým slovom.“

– Al Capone

Porevolučný chaos

Po osamostnanení Slovenska sa sem začali sťahovať nielen balkánsky mafiáni, ale tiež tí najmocnejší na svete – taliani. Obľuba Slovenska medzi organizovanými zločineckými skupinami bola spôsobená tým, že slovenský právny systém nebol pripravený čeliť medzinárodnému zločinu. Začínalo sa úplne nanovo. Zaužívané systémy, či už išlo o bezpečnostný alebo kontrolu organizovaného zločinu, sa museli zmeniť a prispôsobiť novým podmienkam porevolučnej chaotickej situácii. Čo to znamená? No, jednoducho povedané, nikto doteraz nevedel, čo s takým typom zločinu robiť, ako ho vyšetrovať alebo trestať. Niektorí vyšetrovatelia sa sotva orientovali v typoch zločineckých skupín, a niektorí ich naopak vďaka korupcii poznali až príliš dobre.

Napríklad v Taliansku mala slovenská polícia takú zlú povesť, že taliansky vyšetrovatelia odmietali zdieľať citlivé informácie so svojimi slovenskými kolegami. Jednoducho sa obávali, že by tieto informácie mohli uniknúť priamo k zločincom, ktorých sa všetci snažili dopadnúť. Samozrejme, nemusíme hovoriť len o prepojení niektorých vyvolených s políciou. Ďalším faktorom, ktorý hral mafiózom do karát a uľahčil im upevnenie pozície na Slovensku, boli kontakty a priateľstvá s vplyvnými a vysoko postavenými osobnosťami, vrátane podnikateľských elít, bývalého premiéra či dokonca sudcu Najvyššieho súdu. Toto spojenie medzi organizovaným zločinom a politikou býva veľmi ťažké prelomiť. Vďaka konexiám a korupcii vám môže prejsť nielen napríklad pranie špinavých peňazí a daňové úniky, ale aj podvody pri privatizácii štátneho majetku a niekedy dokonca aj vraždy.

Postupom času sa v slovenskom podsvetí zrodili lokálne skupiny. V 90. rokoch pôsobili na Slovensku rôzne zločinecké skupiny, ktoré ovládali určité územia. Každý syndikát mal svojho bosa.

Vizuálna stránka a atmosféra

Režisér Jakub Kroner a kameraman Mário Ondriš vytvorili autentický obraz doby, kde každá scéna dýcha surovosťou a nekompromisnou pravdou. Dobové oblečenie, dynamické strihy a starostlivo zostavené kompozície znovu oživujú obdobie, ktoré bolo poznamenané násilím aj nečakanou krásou chaosu. Divák sa ocitá v prostredí, kde sa minulosť mieša s brutalitou a kde každý detail nielen rozpráva príbeh, ale aj prebúdza emócie, ktoré ťažko zabudneš.

Herecké výkony a postavy

Výkon Milana Ondríka ako Mikuláša Černáka je jednoducho nezabudnuteľný. Postava v dvoch častiach filmu Miki a Černák je jeho životnou rolou. Nie je to len o tvrdých pohľadoch a bitkách. Ondrík vnáša do postavy hĺbku – ukazuje muža, ktorý sa naučil ovládať strach iných, ale vo vnútri ostáva len človekom. Divák miestami váha – nenávidím ho, alebo mu rozumiem? Je to tá psychologická hra, ktorá robí z filmu viac než len príbeh o mafiánovi. Ondríkov prechod z charizmatického mafiána na muža, ktorý niesol bremeno vlastných rozhodnutí, je podaný s takou hĺbkou, že divák cíti každý okamih bolesti, rozpoltenosti aj osamelosti. Spolu s ním excelujú aj ďalšie postavy – nedá sa opomenú Dušan Cinkota či Gregor Hološka. Film občas trpí tým, že tvorcovia predpokladajú, že divák pozná celú históriu všetkých protagonistov, čo môže pôsobiť mätúco.

Príbeh a naratív

Dobová vernosť, tmavé podtóny a dynamický strih robia z filmu vizuálny zážitok. Nie je to len temná spoveď. Občas máte pocit, že ste uprostred umeleckého diela – paradoxné spojenie brutality a estetiky funguje perfektne. Kamera vám dáva pocítiť úzkosť, zároveň však v niektorých scénach prebleskne aj akási podivná krása chaosu, ktorý tu vtedy vládol. Príbeh sa plynule presúva medzi udalosťami rokov 1996 a 1997, avšak občasné skoky v čase môžu niektorých divákov zaskočiť – najmä tých, ktorí nie sú oboznámení s celkovým príbehom podsvetia. Preto odporúčame už v úvode pozrieť si najskôr 3 hodinový dokument na oboznámenie so skutočnosťami, film pre vás naberie úplne iné grády.

Emócie, ktoré pretrvajú

Film Černák nie je len príbehom o mafii. Je to film, ktorý vás zasiahne hlboko. Počas premietania si možno spomeniete na vlastné detstvo, na príbehy, ktoré sa šírili medzi susedmi, na mená, ktoré sa nahlas nevyslovovali. Mala som 8 rokov, keď do nevestinca Afrodita vo Zvolene, kúsok od mojej babky, hodili Molotov koktejl. Umreli tam 3 študentky. Ako dieťa na ZŠ som počula susedku hovoriť mojej mame, že Jano z basy vyšiel a má sa lepšie než všetci naokolo a že aké je to svinstvo, veď tam hlavy napichoval na zástavky. Po rokoch som pochopila, že to nebol len výplod fantázie.

Černák otvára otázku, ktorá nás trápi dodnes: Naozaj sa tá doba skončila? Mafia možno prestala hádzať Molotovove koktejly do podnikov, ale dnes nosí obleky a kravaty. Ekonomická likvidácia, podvody s eurofondmi, politické prepojenia – metódy sa zmenili, no podstata ostáva.

„Mafia úraduje stále len už nosia obleky a kravaty.“

Milan Ondrík vo filme Černák

Recenzia filmu Černák

Film Černák patrí medzi tie snímky, ktoré nielenže posúvajú hranice slovenskej kinematografie, ale aj prinášajú autentický pohľad na realitu, ktorá je často skrytá za lesklými fasádami spoločnosti. Silné herecké výkony, precízna réžia a hlboké emocionálne podtóny robia z tejto snímky must-see pre každého, kto má rád, keď sa umenie spája s drsnou pravdou. Osobne film hodnotím vysoko, pretože dokáže vyvolať emócie, ktoré sa zriedka kde inde stretnú – je to film, ktorý zanechá stopu v srdci diváka. Je to zážitok, ktorý zabolí, ale zároveň očistí. Lebo niektoré veci treba vidieť, aby sme nezabudli.

Určite je nesporné, že Mikuláš Černák patrí za mreže. Žiaľ, spravodlivosť nedostihla všetkých, ktorí s ním spolupracovali – môže za to vyššia moc. Mafia na Slovensku, žiaľ, nezmizla, len zmenila spôsoby – fyzické likvidácie vystriedali ekonomické a sofistikovanejšie formy ničenia ľudí. Rovnako ako v minulosti, aj dnes v mnohých kauzách a trestných činoch vedú nitky k vysokopostaveným politickým osobám. Aj preto sa na Slovensku niektoré veci odohrávajú tak, ako sa odohrávajú. Dočkáme sa raz krajiny bez mafie a bez nálepky korupčného štátu?

„Nakoniec ten, pre koho by si bol ochotný schytať guľku, bude držať zbraň.“

– Al Capone

Hodnotenie: 8/10