Niektoré témy sa nečítajú ľahko a práve preto ich treba otvárať. Online radikalizácia mladých nie je vzdialený problém ani prehnaná mediálna panika. Je to tichý proces, ktorý sa odohráva na obrazovkách mobilov, v detských izbách, často bez toho, aby si to dospelí všimli. Kampaň Spolu nie sme bezbranní od Orangeu túto realitu pomenúva a zároveň prináša konkrétnu pomoc. My sa na ňu pozeráme aj cez optiku psychológie, pretože za každým extrémnym názorom je najskôr človek, ktorý niečo hľadá.
Radikalizácia nezačína hnevom, ale zraniteľnosťou
Radikalizácia sa nezačína výkrikom. Začína tichom. Pocitom, že som prehliadaný, že ma nikto nepočuje, že svet je voči mne nespravodlivý. Dospievanie je obdobím, keď sa identita ešte len formuje a mozog sa učí zvládať intenzívne emócie. Potreba patriť, zažívať uznanie a cítiť kontrolu nad vlastným životom patrí k prirodzeným ľudským potrebám. Ak však do tohto citlivého obdobia vstúpi online prostredie, ktoré ponúka jednoduché odpovede a jasných vinníkov, vzniká nebezpečne lákavá kombinácia.
Psychológia nám ukazuje, že mladí ľudia zvyčajne nehľadajú extrém ako cieľ. Hľadajú istotu. Keď je svet chaotický, čiernobiele vysvetlenia pôsobia upokojujúco. Keď sa cítia slabí, tvrdé postoje môžu pôsobiť ako ochranný štít. A keď sa cítia osamelí, komunita, aj toxická, im ponúkne prijatie. Algoritmy tieto potreby dokážu zosilniť. Ak mladý človek reaguje na obsah o sile, úspechu či nespravodlivosti, systém mu ponúkne viac toho istého, často o krok radikálnejšieho. Hranica medzi názorom a nenávisťou sa začne postupne rozmazávať.
Keď sa hejt stane normou
Orange vo svojej iniciatíve Spolu nie sme bezbranní upozorňuje, že online svet je pre mladých prirodzeným prostredím, no čoraz častejšie v ňom narážajú na hejt, manipuláciu a extrémne názory. Problém nie je len v tom, že sa s nimi stretávajú. Problém je, že ich často začnú normalizovať. Keď niečo vidíte dostatočne často, prestane vás to šokovať. A keď to prestane šokovať, začne sa to javiť ako bežné.
Radikalizácia tak neprebieha dramaticky. Je to proces, ktorý sa deje pod povrchom, cez opakovanie, cez zdanlivo nevinné vtipy, cez „motivačné“ videá, ktoré v sebe nesú pohŕdanie slabosťou alebo nepriateľstvo voči inakosti. A práve v tomto bode je dôležitý zásah. Nie zákazom, ale vzťahom. Nie kontrolou, ale rozhovorom.
Kampaň ako začiatok, nie koniec
To, čo dáva celej téme konkrétny rozmer, je fakt, že Orange nezostal len pri silnom vizuálnom odkaze. Nadácia Orange spúšťa tretí ročník grantového programu beznastrah.online, ktorý je v roku 2026 zameraný najmä na rastúcu hrozbu online radikalizácie a extrémizmu medzi mladými. Ide o pokračovanie dlhodobého úsilia vytvárať bezpečný a zdravý digitálny priestor pre deti a mládež.
Grantový program podporí školy, mimovládne organizácie aj komunitné centrá, ktoré chcú pracovať s mladými systematicky, vzdelávať ich v oblasti bezpečného správania na internete, rozvíjať kritické myslenie, pomáhať im rozpoznávať dezinformácie a extrémistické prejavy, venovať sa prevencii rizikových online trendov a posilňovať ich sebaúctu a odolnosť voči tlaku digitálneho prostredia. Na jeden projekt môžu žiadatelia získať podporu do výšky 2 500 eur, pričom celkový rozpočet programu dosahuje 80 000 eur.
Program sa otvoril symbolicky 10. februára v Deň pre bezpečnejší internet a projekty je možné prihlasovať do 10. marca 2026. Pre záujemcov je pripravený aj odborný webinár, ktorý priblíži tému radikalizácie a extrémizmu v online priestore z praktického pohľadu.
„Online svet je pre mladých prirodzený, no čoraz častejšie v ňom narážajú na hejt, manipuláciu a extrémne názory. Mladí ľudia ich často nesprávne rozlišujú alebo normalizujú, no neraz ich motivujú k radikálnym činom. Grantovým programom beznastrah.online chceme dať školám príspevok k hľadaniu riešení, ako tento problém eliminovať alebo mu predchádzať,“ uviedla Andrea Ungvölgyi, CSR líderka spoločnosti Orange Slovensko a správkyňa Nadácie Orange.
Spolu nie sme bezbranní, ak sme prítomní
Vo Flair si myslíme, že ak chceme hovoriť o radikalizácii, musíme hovoriť aj o tom, čo jej predchádza, o osamelosti, tlaku na výkon, potrebe uznania a strachu z neprijatia. Prevencia nezačína technickým riešením. Začína vzťahom, v ktorom sa mladý človek nemusí hanbiť priznať, že je zmätený alebo nahnevaný.
Mobil nie je nepriateľ. Môže však zosilniť to, čo už v človeku prebieha. A práve preto by rodičia, školy aj firmy nemali digitálnu bezpečnosť vnímať ako jednorazovú tému, ale ako dlhodobý záväzok. Je to dlhodobá práca s kritickým myslením, empatiou a sebavedomím.
Spolu nie sme bezbranní nie je len slogan. Je to výzva, aby sme boli bližšie, skôr, než sa z ticha v detskej izbe stane presvedčenie, ktoré už nebudeme vedieť zmeniť.