Taliansko milujem. Môj priateľ podstatne menej. Preto dostal tento trip z časti ako darček a bola som zvedavá, ako dopadne deväť dní na Sicílii, počas ktorých som sa rozhodla nesedieť na jednom mieste, ale zobrať si auto a prejsť kus ostrova. Výsledok? Na konci dovolenky sme sa zhodli na jednej veci. Na Sicíliu sa vrátime. Sicília vie byť nádherná a o dve ulice ďalej neuveriteľne zanedbaná. Vie vám naservírovať tyrkysové more, barokové paláce, výhľad na sopku a filmové scenérie, a o pár minút neskôr kráčate okolo vriec so smeťami a premýšľate, ako môže taký krásny ostrov miestami vyzerať takto. Nie je uhladená. Nie je dokonalá. A rozhodne sa vás nesnaží presvedčiť, že je. Moje povestné šťastie na dovolenky opäť nesklamalo a moja prítomnosť prebudila aj Etnu. Ako vyzerala naša dovolenka a koľko nás to stálo?
Prílet do Palerma a plán, ktorý nám nakoniec zachránil nervy
Do Palerma sme prileteli večer po 20:00. Na letisku sme si rovno vyzdvihli auto, naložili batožinu a prvú noc sme zostali spať ešte v Palerme. Žiadne veľké objavovanie mesta. Po lete, papieroch v požičovni a večernom presune sme už chceli iba sprchu, posteľ a ráno raňajky. Palermo sme si zámerne nechali na koniec dovolenky. Chceli sme totiž celý trip ukončiť tam, odkiaľ sme leteli späť do Bratislavy. Pri našom termíne sa dala trasa absolvovať aj opačne, s príletom do Palerma a odletom z Catanie, lenže odtiaľ nám vychádzal let do Viedne. My sme chceli skončiť opäť v Palerme a odletieť priamo do Bratislavy. Vtedy sme ešte netušili, aké dobré rozhodnutie to bolo. Po raňajkách sme sadli do auta a vydali sa naprieč ostrovom smerom na Cataniu.
Catania: prvý šok, smeti a pach vs. nádherný barok
Nebudem romantizovať Taliansko len preto, že ho milujem. Náš prvý dojem z Catanie bol zlý. Po príchode nás čakali smeti, špinavé ulice, pach a celkový pocit neporiadku. A nebol to len pocit. Miestami sme pozerali jeden na druhého s výrazom, či sme si naozaj vybrali správne miesto. Ubytovanie sme však mali fajn, takže sme sa ubytovali, chvíľu si oddýchli a podvečer sme sa rozhodli dať mestu druhú šancu. A tá už vyzerala kúsok inak. Čím viac sme sa približovali k historickému centru, tým viac začínala Catania ukazovať svoju krajšiu tvár. Mesto leží priamo pod Etnou a jeho súčasná podoba je výrazne spojená s katastrofálnym zemetrasením z roku 1693, po ktorom bola veľká časť mesta prestavaná v štýle sicílskeho baroka. Aj preto patrí Catania medzi lokality neskorobarokových miest Val di Noto zapísaných v UNESCO.
Prešli sme cez Piazza del Duomo, ktoré je prirodzeným srdcom historickej Catanie. Dominantou námestia je Fontana dell’Elefante, fontána so slonom z čierneho lávového kameňa, ktorému miestni hovoria U Liotru. Dielo Giovanniho Battistu Vaccariniho vzniklo v 18. storočí a slon sa stal symbolom celého mesta. Priamo oproti stojí katedrála zasvätená svätej Agáte, patrónke Catanie.
Pokračovali sme cez Piazza dell’Università, jedno z najkrajších námestí centra. Univerzitný palác tu začal vznikať krátko po zemetrasení a oproti nemu stojí Palazzo San Giuliano. Odtiaľ sme sa dostali aj k San Francesco d’Assisi all’Immacolata. Zaujímavosťou je, že oproti kostolu sa nachádza Palazzo Gravina Cruyllas, rodný dom skladateľa Vincenza Belliniho, v ktorom je dnes múzeum. Prešli sme sa aj cez Parco Maestranze a zrazu bola Catania mestom, ktoré už dávalo väčší zmysel. Nie krásnym v klasickom, uhladenom zmysle slova. Skôr mestom kontrastov. Čierny lávový kameň, monumentálne kostoly, barokové fasády a nad tým všetkým Etna. Len stačilo občas nepozerať do bočnej uličky.
Deň na pláži s výhľadom na Etnu
Nasledujúci deň sme si dali úplne jednoduchý program. Pláž. Za parkovanie, dve ležadlá a slnečník sme v Catanii na Lido Azzurro zaplatili 35 eur, čo nám na august a hlavnú sezónu prišlo úplne v poriadku. Pláž bola čistá, udržiavaná a oproti prvému dojmu z mesta pôsobila ako úplne iný svet. A potom je tu Etna. Z Catanie ju jednoducho nevnímate ako nejakú vzdialenú turistickú atrakciu. Je súčasťou panorámy. Sedíte pri mori, otočíte hlavu smerom do vnútrozemia a nad mestom máte obrovský vulkán. Etna je najvyššia aktívna sopka v Európe a jej prítomnosť je na východnom pobreží Sicílie prakticky neprehliadnuteľná. Mňa navyše potešila jedna drobnosť. Na pláži mali vyhradenú časť aj pre psíkov. Také veci si všímam okamžite a vždy mi veľa povedia o tom, ako dané miesto funguje. Taliani sú veľmi dog friendly.
Noto: mesto, ktoré po katastrofe postavili nanovo
Ďalší deň sme vyrazili na výlet do Noto a Syrakúz. Noto patrilo medzi miesta, ktoré som chcela vidieť aj kvôli seriálu The White Lotus. Druhá séria sa totiž nakrúcala na viacerých miestach Sicílie a Noto bolo jednou z nich. Producent seriálu Dave Bernad potvrdil, že mesto využili pri nakrúcaní tretej epizódy. Zaujímavosťou je, že seriál sa s geografickou realitou trochu zahral. Niektoré interiéry, ktoré v príbehu predstavovali Noto, sa v skutočnosti nakrúcali v Palerme, zatiaľ čo iný palác, ktorý mal predstavovať Palermo, bol v skutočnosti v Noto. Samotné mesto však žiadne filmové triky nepotrebuje.
Pôvodné Noto zničilo zemetrasenie v roku 1693 a nové mesto bolo následne vybudované na inom mieste prakticky od základov. Aj preto pôsobí jeho historické centrum tak harmonicky. Architektúra tu nevznikala náhodne počas mnohých storočí, ale ako premyslený barokový celok. Noto je dnes súčasťou lokality UNESCO Val di Noto.
Najkrajšie je jednoducho kráčať po Corso Vittorio Emanuele. Cestou sa objaví Porta Reale, Palazzo Ducezio, ktorý dodnes slúži ako radnica, kostol Santa Chiara a samozrejme monumentálna Cattedrale di San Nicolò so širokým schodiskom pred fasádou. Noto je presne ten typ mesta, kde nepotrebujete naháňať dvadsať atrakcií. Stačí sa prechádzať, pozerať na fasády, balkóny, schodiská a farbu miestneho kameňa, ktorý na ostrom sicílskom slnku vyzerá takmer medovo.
Syrakúzy a Ortigia: Sicília, kde sa zrazu ocitnete v antike
Z Noto sme pokračovali do Syrakúz. Ak má človek rád históriu, Syrakúzy sú úplne iný level. Mesto patrilo medzi najvýznamnejšie centrá starovekého gréckeho sveta a spolu s nekropolou Pantalica je od roku 2005 zapísané v UNESCO. Najpríjemnejšou časťou na prechádzku je Ortigia, historické jadro Syrakúz ležiace na malom ostrove s rozlohou len niečo vyše jedného štvorcového kilometra, ktorý je dnes s pevninou spojený mostami.
Na takom malom priestore sa pritom koncentruje neuveriteľné množstvo histórie. Nájdete tu pozostatky Apolónovho chrámu, chrám Atény, ktorého časti boli začlenené do dnešnej katedrály, aj Fonte Aretusa spojenú s gréckou mytológiou. Mimo Ortigie patrí medzi najznámejšie miesta grécke divadlo a jaskyňa známa ako Orecchio di Dionisio, Dionýzovo ucho, preslávená svojou akustikou. Večer sme sa vrátili späť do Catanie. Na ďalšie ráno nás totiž čakal presun do mesta, ktoré je asi najfotogenickejším dôvodom, prečo dnes veľa ľudí vôbec začne rozmýšľať nad Sicíliou.
Taormina: nádherná, drahá a v auguste absolútne plná
Ráno sme vyrazili smer Taormina. Tu sme si zámerne rezervovali hotel pod lanovkou a s bazénom. A spätne to považujem za jedno z najlepších rozhodnutí v Taormine. Mesto totiž neleží priamo pri mori, ale vysoko nad pobrežím, takže medzi plážovou časťou Mazzarò a historickým centrom premáva lanovka, po taliansky funivia. Spája Mazzarò s hornou časťou Taorminy pri Via Luigi Pirandello. Lanovka stála 15€ na osobu za obojsmerný lístok hore aj dole. Odporúčam aj ten bazén. Naozaj. Taormina je nádherná, ale turistov je tu obrovské množstvo a predstava, že každý deň budete bojovať o kúsok miesta na pláži, nemusí byť pre každého definícia dovolenky. A už vôbec nie pri cene lehátka 75€ pre dvoch a viac.
Mesto leží vysoko nad Iónskym morom a patrí k najznámejším miestam celej Sicílie. Historickému centru dominuje Corso Umberto, okolo ktorého sa koncentrujú obchody, reštaurácie, kostoly a námestia. Jednou z najkrajších zastávok je Piazza IX Aprile a nad mestom stojí monument, ktorý by som pri návšteve určite nevynechala, antické divadlo Teatro Antico di Taormina. Má grécke korene, neskôr ho prestavali Rimania a dodnes sa využíva na kultúrne podujatia. Jeho poloha s výhľadom na more a Etnu je sama osebe dôvodom na návštevu.
Len tak mimochodom, z Taorminy sa dá Etna zažiť aj z úplne inej perspektívy, vyhliadkovým letom helikoptérou ponad sopku, stojí to cca 300 eur. Lety zvyčajne štartujú z heliportu vo Fiumefreddo neďaleko Taorminy a počas približne 30 až 35 minút ponúkajú pohľad na krátery, lávové polia, okolité dedinky aj pobrežie. Toto si nabudúce dám určite. A potom je tu samozrejme The White Lotus. Hlavnou lokáciou druhej série bol San Domenico Palace v Taormine, dnešný hotel Four Seasons. Práve tu sa odohráva veľká časť seriálového deja. Taormina sa vďaka seriálu stala ešte väčším magnetom pre zahraničných turistov, než bola predtým.
My sme sa išli pozrieť aj na Isola Bella. Malý zelený ostrovček pri pobreží je prírodnou rezerváciou a s pevninou ho pri vhodných podmienkach spája úzky pás štrku a piesku. Na fotografiách vyzerá romanticky. Avšak k romantike treba pripočítať obrovské množstvo ľudí. Pre nás to už bolo príliš. Hlava na hlave, množstvo turistov a ceny ležadiel podstatne vyššie než v Catanii. Práve preto sme ocenili hotel s bazénom. Taorminu sme si mohli vychutnať, ale nemuseli sme celé dva dni bojovať o centimeter pláže. Navyše sme z hotela mali nádherný výhľad na more a bývali sme vedľa lanovky ktorý spájala. V Taormine sme zostali dve noci a radi by sa vrátime.
Savoca: po stopách Krstného otca
Z Taorminy sme pokračovali smerom na Cefalù, ale cestou sme si urobili zastávku, ktorú som si ako filmový fanúšik jednoducho nemohla odpustiť. Savoca. Ak poznáte Krstného otca, Petrík ho do Sicílie nevidel, tak sme si urobili filmový večer a napravili tento kultovýrest. Veľká časť sicílskych scén, ktoré majú v príbehu predstavovať Corleone, nevznikla v skutočnom meste Corleone. Coppola využil Savocu a Forza d’Agrò. Najčastejšie uvádzaným dôvodom je, že skutočné Corleone bolo už na začiatku sedemdesiatych rokov príliš moderné a zastavané na to, aby presvedčivo predstavovalo sicílsku dedinu štyridsiatych rokov. Historka, ktorú niekedy počujete od turistických sprievodcov, že miestna mafia požadovala za nakrúcanie výkupné, nemá porovnateľne pevné historické doloženie a skôr patrí medzi turistické legendy, ktoré sa okolo filmu rokmi nabalili.
Najznámejším miestom je Bar Vitelli v historickom Palazzo Trimarchi. Práve na jeho terase sa nakrúcala scéna, v ktorej Michael Corleone v podaní Al Pacina hovorí s otcom Apollonie a žiada o možnosť stretnúť jeho dcéru. Bar funguje dodnes a vo vnútri nájdete množstvo fotografií, plagátov a predmetov pripomínajúcich film. Je tam aj stolička spájaná s Al Pacinom a, samozrejme, ľudia si na ňu chcú neustále sadať. Personál ich rovnako neustále upozorňuje, aby to nerobili. Je to presne ten druh situácie, pri ktorej si uvedomíte, že film z roku 1972 stále každodenne privádza do malej sicílskej dedinky ľudí z celého sveta.
Potom sme vyšli ku kostolu San Nicolò, ktorý miestni spájajú aj so svätou Luciou. Práve pri ňom sa nakrúcali scény spojené so svadbou Michaela a Apollonie. V kostole dnes nájdete fotografie a predmety pripomínajúce Krstného otca a celé miesto svoju filmovú históriu rozhodne neskrýva. Miestne rozprávanie hovorí aj o tom, že filmový štáb údajne nedostal povolenie nakrúcať samotný obrad vo vnútri kostola. Toto by som však brala skôr ako lokálnu tradovanú historku než ako jednoznačne zdokumentovaný fakt. O to úsmevnejšie pôsobí, že dnes sa film stal prakticky súčasťou identity kostola a turistov vítajú fotografie a pripomienky nakrúcania. Pokrytectvo?
Samotný kostol je zasvätený svätému Mikulášovi, no dôležitou súčasťou miestnej náboženskej tradície je aj svätá Lucia. Savoca je totiž známa jej kultom a procesiami. A keď už sme pri filme, Krstný otec získal na 45. udeľovaní Oscarov tri ceny. Oscara za najlepší film, cenu pre Marlona Branda za hlavnú mužskú úlohu a cenu za adaptovaný scenár pre Maria Puza a Francisa Forda Coppolu. Brando si cenu osobne neprevzal. Na ceremoniál namiesto seba poslal Sacheen Littlefeather, ktorá odmietnutie ceny vysvetlila protestom proti zobrazovaniu pôvodných obyvateľov Ameriky vo filmovom priemysle a upozornila aj na udalosti vo Wounded Knee.
Savoca teda nie je iba miesto, kde sa urobíte fotku pred známym barom. Je to zvláštny príklad toho, ako môže niekoľko minút filmu zmeniť osud malej dediny na desiatky rokov.
Cefalù: malé mesto, ktoré si vás získa veľmi rýchlo
Po filmovej zastávke sme pokračovali do Cefalù. A toto mesto bolo nádherné. Malé a čarovné. Ubytovali sme sa a rovno išli na pláž. Mali sme hotel s vlastnou plážou, takže ležadlá a slnečník boli súčasťou pobytu.Pláž bola čistá, more príjemné a celé Cefalù pôsobilo pokojnejšie a kompaktnejšie. Mesto leží na severnom pobreží Sicílie pod výrazným skalným masívom La Rocca. Jeho dominantou je normanská katedrála, ktorej výstavba sa začala v 12. storočí. V apside sa nachádza slávna byzantská mozaika Krista Pantokratora. Katedrála je spolu s arabsko normanskými pamiatkami Palerma a katedrálou v Monreale súčasťou lokality UNESCO.
Ak máte viac času, oplatí sa vraj vystúpiť aj na La Rocca, odkiaľ sa otvára pohľad na historické centrum a pobrežie. V samotnom meste je krásne staré prístavisko, úzke uličky, stredoveké domy a Lavatoio Medievale, historická verejná práčovňa napájaná vodou pritekajúcou zo skaly. A ešte jedna filmová zaujímavosť. Hoci seriál The White Lotus spájame predovšetkým s Taorminou, niektoré plážové scény druhej série sa v skutočnosti nakrúcali práve v Cefalù. Producenti vysvetľovali, že pobrežie pri Taormine je príliš skalnaté, takže potrebovali inú pláž.
Ráno som vstala na východ slnka. Slnko sa postupne objavovalo spoza skaly a predo mnou bolo ešte ospalé Cefalù. Presne ten moment, kedy vám dôjde, prečo sa oplatilo každý druhý deň baliť kufor a presúvať sa ďalej. Potom sme nasadli do auta a zamierili späť k Palermu.
Mondello: pláž, kvôli ktorej sme sa vrátili ešte raz
Cefalù nie je od Palerma ďaleko a keďže ubytovanie sme mali až od 15.00, rozhodli sme sa neísť rovno do hotela. Išli sme na Mondello. Pláž leží približne 11 kilometrov od centra Palerma a patrí medzi najznámejšie pláže v jeho okolí. Typický je svetlý piesok, tyrkysová voda, palmy, staršie vily a architektúra v štýle Liberty. V lete sa samozrejme zaplní, čo sme pocítili aj my. Ľudí bolo veľa, ale ešte sme zohnali dve ležadlá za 35 eur. More bolo výborné a celkovo sme boli s Mondellom tak spokojní, že sme sa sem rozhodli vrátiť aj posledný deň pred odletom.
Palermo: najkrajší hotel, nádherné paláce a opäť uličky, do ktorých radšej nepozerať
V Palerme sme si nechali najkrajší hotel z celej dovolenky, Eurostars Centrale Palace. Ale mal malý háčik. Hotel leží priamo v historickom centre a uprostred pešej zóny. Autom sme tam pôvodne vôbec nechceli ísť. Po telefonáte s hotelom nám však zariadili povolenie na vjazd, takže sme sa nakoniec dostali až k nemu. Samotná budova stojí za zmienku. Hotel sídli v historickom Palazzo Tarallo a zachoval si pôvodné architektonické prvky, staré fresky a dobový nábytok. Nachádza sa len kúsok od Via Maqueda a palermskej katedrály. Mali sme tam aj jednu večeru. Bola chutná, ale úprimne, nebola to gastronómia, kvôli ktorej by som sa do Palerma vracala. Jedli sme na Sicílii aj lepšie.
Samotné Palermo je však úžasné. A opäť úplne rovnako ako v Catanii platí, že sa pozeráte na monumentálnu historickú budovu, potom odbočíte do nesprávnej uličky a máte pocit, že sa o ňu roky nikto nestaral. Smeti, neporiadok, pach. Palermo má krásu aj chaos prakticky nalepené jeden na druhom. Historicky je však fascinujúce. Mesto formovali Feničania (staroveký semitský národ obchodníkov a moreplavcov z oblasti dnešného Libanonu a časti Sýrie a Izraela), Rimania, Arabi, Normani (potomkovia Vikingov, ktorí sa v 11. storočí dostali aj do južného Talianska a na Sicíliu), Švábi (pozn. obyvatelia Švábska v dnešnom zmysle ani hmyz. Štaufovci, teda dynastia Hohenstaufen zo Švábska, ktorá v stredoveku ovládala aj Sicíliu), Španieli aj Bourboni (Európsky kráľovský rod francúzskeho pôvodu). Arabské a normanské prvky sa tu miešajú s barokom aj secesiou.
Výhodné letenky do Palermo s WIZZ AIR nájdete tu.
Určite treba vidieť Cattedrale di Palermo, Palazzo dei Normanni s Cappella Palatina, Quattro Canti, Piazza Pretoria a Teatro Massimo. Quattro Canti tvorí monumentálnu barokovú križovatku Via Maqueda a Via Vittorio Emanuele. Neďaleká Piazza Pretoria je známa veľkou renesančnou fontánou a Teatro Massimo je najväčším operným domom v Taliansku. Ak chcete cítiť menej palácov a viac skutočného Palerma, treba sa ísť pozrieť aj na trhy Ballarò, Capo alebo Vucciria. Palermo je totiž rovnako o pouličnom jedle, hlase predavačov a chaose trhovísk ako o katedrálach.
Katakomby by som druhýkrát vynechala
Navštívili sme aj Catacombe dei Cappuccini. Je to jedno z najznámejších a zároveň najzvláštnejších miest v Palerme. Katakomby uchovávajú mimoriadne rozsiahlu zbierku mumifikovaných a konzervovaných tiel a predstavujú pohrebné tradície palermskej spoločnosti najmä zo 17. až 19. storočia. Chápem ich historickú hodnotu. Chápem aj to, prečo ich ľudia navštevujú. Ja už by som však druhýkrát nešla. Bol to pre mňa nepríjemný zážitok a fyzicky mi tam prišlo zle. Nie preto, že by som nevedela, kam idem. Vedela som. Realita je však predsa len iná než fotografie na internete. Ak by som sa mala rozhodovať dnes, ten čas by som radšej venovala inému miestu v Palerme. Má to veľmi zvláštny nádych.
Etna zjavne vedela, že som prišla
A teraz sa dostávame k časti, pri ktorej sa opäť potvrdilo moje povestné dovolenkové šťastie. Etna bola počas nášho pobytu aktívna. Podľa záznamov INGV sa pred naším príchodom odohrala eruptívna fáza, ktorá skončila 2. augusta, teda presne v deň, keď sme prileteli na Sicíliu. Od 6. augusta sa však aktivita opäť výrazne rozbehla a počas nasledujúcich dní vznikli nové eruptívne otvory a lávové prúdy. Podklady, ktoré som mala k dispozícii počas prípravy článku, zachytávajú aj následné problémy s popolom, dopravou a letiskom v Catanii.
Oficiálne bulletiny INGV potvrdzujú, že v prvej polovici augusta pokračovala eruptívna aktivita z viacerých otvorov vo výškach približne 2 750, 2 090 a 1 900 metrov. V nasledujúcich dňoch pokračovali lávové prúdy vo Valle del Bove a opakovane sa objavovali emisie sopečného popola. V bulletine z 18. augusta INGV uvádzalo aj eruptívny oblak dosahujúci približne 6 000 metrov nad morom a lávový front z jedného z prúdov, ktorý sa dostal približne do výšky 1 330 metrov pri Rocca Capra vo Valle del Bove. Pre obývané mestá nebola hlavným problémom láva. Oveľa väčšie komplikácie spôsoboval popol. A práve ten začal robiť chaos v leteckej doprave. Už 10. augusta boli v Catanii pre sopečný popol pozastavené prílety. Na ďalší deň sa situácia ďalej zhoršovala a Catania zažívala rozsiahle rušenie a presmerovanie letov. Palermo pritom patrilo medzi letiská, ktoré preberali časť presmerovanej dopravy.
My sme 11. augusta smerovali domov práve z Palerma. Cestou na letisko sme sa ešte raz zastavili na Mondelle, pretože sme leteli až večer. Z pláže sme sa chceli pozrieť aj ku Grotta delle Colombe pri Terrasini. Autom sa dá dostať pomerne blízko, ale po zaparkovaní nás ešte čakala cesta pešo. Pozreli sme na čas, na seba, na mokré plavky a rozhodli sa, že tentoraz nie. Nabudúce. A potom už smer letisko.
Tam sme odovzdali auto a začalo čakanie, ako veľmi sa nás dotkne chaos spôsobený Etnou. My sme našťastie odleteli, ale 4 ľudia to šťastie nemali, keďže je známe, že nízkonákladové letecké spoločnosti predajú vždy viac leteniek ako je miest v lietadle. Catania mala problémy s letmi a Palermo preberalo časť presmerovaných spojov. V nasledujúcich dňoch sa situácia ešte výrazne zhoršila. Catania bola pre sopečný popol uzavretá, medzi 8. a 11. augustom boli narušené stovky letov a podľa ANSA bolo približne 400 odletov zrušených. Len 11. augusta smerovalo približne 50 presmerovaných letov do Palerma.
Uzávierka následne pokračovala. Letisko v Catanii obnovilo prevádzku až 15. augusta po znížení leteckého výstražného stupňa z červeného na oranžový. Takže áno. Pôvodne sme rozmýšľali nad tým, že urobíme úplný okruh a odletíme z Catanie. Nakoniec sme sa rozhodli pre Palermo. A v tomto prípade nám to celkom slušne vyšlo.
Koľko nás stálo deväť dní na Sicílii
Sicília nám cenovo prišla úplne v poriadku. Samozrejme, veľa závisí od toho, kde bývate a čo od dovolenky očakávate. My nechodíme do ubytovania, ktoré má na bookingu hodnotenie pod 8 a stále vieme nájsť pomer cena výkon super. Letenky s WIZZ AIR pre dve osoby nás stáli 233,54 eura. V cene sme mali dve malé zdarma batožiny pod sedadlo a jednu priority batožinu.
Auto bolo pri tomto type dovolenky podľa mňa absolútne kľúčové. Mali sme CUPRA formentor a samotný prenájom stál 466 eur. K tomu sme si zaplatili plnú poistku za 238 eur. A áno, odporúčam ju. Taliani jazdia výborne. Teda výborne po svojom. Po pár kilometroch pochopíte, prečo je dobré mať poistené prakticky všetko. Za palivo sme počas celého tripu zaplatili presne 115 eur.
Ubytovanie nás vyšlo približne na 1 500 eur za celý pobyt pre dvoch, vrátane raňajok. Boli sme v auguste, teda v hlavnej sezóne, presúvali sme sa medzi viacerými mestami a pri niektorých hoteloch sme si zámerne priplatili za polohu, bazén alebo vlastnú pláž. Pláže ma cenovo príjemne prekvapili viac, než som čakala. V Catanii sme za parkovanie, dve ležadlá a slnečník zaplatili 35 eur. Na Mondelle nás dve ležadlá vyšli rovnako. Taormina bola v tomto smere citeľne drahšia.
Vrátila by som sa?
Áno. A čo je možno ešte dôležitejšie, vrátil by sa aj môj priateľ, ktorý moju bezhraničnú lásku k Taliansku úplne nezdieľa. Sicília nie je destinácia, ktorú by som opisovala slovom dokonalá. Catania nás pri príchode šokovala neporiadkom. Palermo má ulice, do ktorých sa vám po nádhernom námestí nechce ani vrátiť. Lenže potom sedíte na pláži a nad vami je Etna. Prechádzate sa večer po barokovom Noto. Stojíte na miestach, kde Al Pacino nakrúcal Krstného otca. Ráno sledujete, ako spoza skaly vychádza slnko nad Cefalù. V Syrakúzach kráčate okolo chrámov starších než väčšina európskych miest. A v Taormine vám je zrazu úplne jasné, prečo sa sem filmári, spisovatelia aj cestovatelia vracajú už celé generácie.
Za deväť dní sme videli len časť ostrova. Chýba nám Agrigento a Údolie chrámov. Ragusa. Modica. Scicli. Trapani. Erice. Forza d’Agrò. San Vito Lo Capo. A nakoniec aj tá Grotta delle Colombe, od ktorej sme sa na poslednú chvíľu otočili. Takže sme si vlastne nechtiac vytvorili veľmi dobrý dôvod prísť znova. A možno nabudúce Etna chvíľu počká, kým odletíme.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Verity: Anne Hathaway a Dakota Johnson v temnom psychologickom trileri, v ktorom môže byť pravda desivejšia než fikcia
Severské televízie stiahli seriál o ruskej špionáži pre obavy z AI
Múzeum nevinnosti v Istanbule: Miesto, kde sa láska zmenila na posadnutosť a 4 213 cigaretových ohorkov na spomienky
NAJČÍTANEJŠIE
