Keď úspech zatieni ľudskosť: Dalibor Cicman, Instagram stories z Indie a otázka, prečo úspešným odpúšťame viac

Zakladateľ GymBeamu Dalibor Cicman vyvolal svojimi zábermi z Indie diskusiu o chudobe, rešpekte a hraniciach humoru na sociálnych sieťach. Príbeh však otvára aj ďalšiu otázku. Prečo dokážeme úspešných podnikateľov verejne oslavovať, no keď sa ich správanie stane predmetom kritiky, mnohí z nás radšej mlčia?

Od chudobnej štvrte k päťhviezdičkovému hotelu

V septembri 2026 sa na sociálnych sieťach začali šíriť zábery z pracovnej cesty slovenského podnikateľa Dalibora Cicmana po Indii. Zakladateľ spoločnosti GymBeam na svojom Instagrame zverejnil niekoľko príbehov, ktoré vyvolali kritické reakcie verejnosti.

Na jednom zo záberov sa objavil muž sediaci na skútri v chudobnej štvrti. Fotografiu sprevádzal stručný komentár „Vibe.“ a označenie lokality Trebišov.

Ďalšia fotografia zachytávala porovnávanie hodiniek v prostredí indického slumu. Následne Cicman zverejnil záber z luxusného hotela The Taj Mahal Palace v Bombaji, kde si pri stole pripíjal s ďalšími ľuďmi. Fotografiu doplnil textom „from Slum to 5*“, teda zo slumu do päťhviezdičkového hotela.

Práve tento kontrast vyvolal otázky o tom, akým spôsobom podnikateľ prezentuje ľudí žijúcich v chudobe a ich každodennú realitu. Kritika sa pritom netýkala samotného luxusu ani toho, že si úspešný podnikateľ môže dovoliť drahé hodinky či pobyt v päťhviezdičkovom hoteli. Problémom sa stal kontext, v ktorom boli jednotlivé zábery prezentované.

Pre jedného človeka môže byť návšteva chudobnej štvrte niekoľkominútovým zážitkom počas cestovania. Pre iného je rovnaké prostredie každodennou realitou, z ktorej nemusí mať možnosť odísť. A práve v tomto rozdiele spočíva podstata celej diskusie.

Cicman reagoval: Došlo k nedorozumeniu

Po kritických reakciách podnikateľ jednu zo svojich Instagram stories odstránil a následne zverejnil vysvetlenie. Uviedol, že do Indie pricestoval pracovne a v miestnom slume natáčal video o podnikaní tamojších obyvateľov. Fotografia s hodinkami podľa jeho vysvetlenia zachytávala aj ruku miestneho sprievodcu, ktorý mal na zápästí napodobeninu luxusných hodiniek. Cicman odmietol interpretáciu, že by sa fotografiou chcel povyšovať nad miestnych obyvateľov.

Vo svojom vyjadrení zdôraznil, že si miestnych ľudí váži a mrzí ho, ako mohol byť príspevok pochopený. Je dôležité rozlišovať medzi zámerom autora a tým, ako jeho obsah pôsobí na publikum. Nie každý nevhodne zvolený vtip musí byť výsledkom úmyslu niekoho ponížiť. To však neznamená, že jeho dopad nemožno kritizovať.

Aj obsah, ktorý autor považuje za nevinný, môže u iných vyvolať pocit, že sa z ich životných podmienok stala atrakcia. A práve tu sa dostávame k širšej otázke spoločenského rešpektu.

Chudoba nie je atrakcia a ľudia nie sú kulisy na pobavenie sledovateľov

Žiadny človek si nevyberá, do akej rodiny, krajiny alebo sociálnych pomerov sa narodí. Mnohí z nás považujú prístup k pitnej vode, vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti či bezpečnému bývaniu za samozrejmosť. Nie každý má však rovnaké možnosti. To, že sme sa narodili v prostredí, ktoré nám poskytlo určité príležitosti, ešte neznamená, že sme lepší než ľudia, ktorí takéto šťastie nemali.

Fotografovanie ľudí počas cestovania samo osebe nemusí byť problematické. Cestovateľská fotografia môže približovať odlišné kultúry, každodenný život či spoločenské problémy. Rozdiel však vzniká v tom, ako s týmito zábermi naložíme.

Ak sa z človeka žijúceho v chudobe stane kulisa pre vtip, ktorý má pobaviť publikum zo sociálnych sietí, je namieste pýtať sa, kde sa vytratil rešpekt. A ak po takomto zábere nasleduje fotografia z luxusného hotela, vzniknutý kontrast môže pôsobiť ešte necitlivejšie.

Najväčším luxusom totiž nemusí byť drahý hotel ani hodinky za státisíce. Môže ním byť obyčajná možnosť kedykoľvek odísť z prostredia, v ktorom iní ľudia musia zostať žiť.

Prečo úspešných ľudí tak radi oslavujeme, ale pri ich pochybeniach mlčíme?

Dalibor Cicman patrí medzi známych slovenských podnikateľov. Pod jeho vedením vyrástol GymBeam na spoločnosť pôsobiacu na viacerých európskych trhoch. Jeho podnikateľský príbeh priťahuje pozornosť médií aj ľudí z biznisového prostredia. Na LinkedIne sa pravidelne stretávame s príspevkami o úspechu, podnikaní, osobnom rozvoji a líderských schopnostiach.

Obdivujeme ľudí, ktorí dokázali vybudovať veľké spoločnosti. Zdieľame ich myšlienky, chodíme na ich prednášky a dávame ich za príklad ostatným. A nie je na tom nič zlé. Úspech, ktorý si človek vybudoval vlastnou prácou, odvahou a vytrvalosťou, si zaslúži uznanie. Lenže čo sa stane v momente, keď človek, ktorého sme ešte včera verejne obdivovali, urobí niečo, s čím nesúhlasíme? Dokážeme to povedať rovnako otvorene? Alebo je pre nás pohodlnejšie mlčať, počkať niekoľko dní, kým sa na nepríjemnú situáciu zabudne, a následne opäť pokračovať v jeho oslavovaní?

Možno nechceme narušiť svoje profesionálne vzťahy. Možno sa obávame, že si zatvoríme dvere k budúcej spolupráci. Alebo jednoducho nechceme verejne kritizovať niekoho, koho považujeme za podnikateľský vzor. Práve takéto situácie však preverujú, či hodnoty, o ktorých hovoríme, skutočne zastávame. Na LinkedIne denne čítame o firemnej kultúre, etike, spoločenskej zodpovednosti a rešpekte. Prečo by mali tieto hodnoty platiť iba vtedy, keď sa nám hodia do pekného motivačného príspevku?

Ak dokážeme verejne vyzdvihovať úspechy ľudí, ktorých obdivujeme, mali by sme dokázať aj otvorene povedať, keď s ich správaním nesúhlasíme. Rešpektovať niekoho podnikateľské výsledky predsa neznamená, že musíme obdivovať každé jeho rozhodnutie.

Dávajú peniaze človeku pocit, že si môže dovoliť všetko?

Problém, ktorý táto situácia otvára, je oveľa širší než jeden nevhodný príspevok na Instagrame. V spoločnosti sa môžeme stretnúť s predstavou, že bohatstvo a spoločenské postavenie automaticky znamenajú aj väčšiu osobnú hodnotu človeka. Úspešným ľuďom niekedy pripisujeme vlastnosti, ktoré s ich podnikateľskými schopnosťami nemusia vôbec súvisieť.

Ak niekto dokázal vybudovať veľkú firmu, ešte to neznamená, že je automaticky vzorom v medziľudských vzťahoch, empatii alebo morálnom rozhodovaní. A rovnako to neznamená, že jeho správanie nemôže byť predmetom kritiky. Tolerovanie nevhodného správania len preto, že jeho autor má peniaze, kontakty alebo spoločenský vplyv, môže vytvárať nebezpečnú predstavu, že úspech poskytuje človeku výnimku zo základných pravidiel slušnosti.

V oveľa závažnejšej podobe sa otázka nerovnováhy moci objavuje aj pri prípadoch pracovného vykorisťovania, zneužívania či násilia voči zraniteľným ľuďom. Tieto situácie nemožno porovnávať svojou závažnosťou s nevhodným obsahom na sociálnych sieťach. Pripomínajú však, prečo je dôležité rozlišovať medzi tým, čo si človek môže dovoliť vďaka peniazom, a tým, čo je vo vzťahu k druhým prijateľné. Peniaze môžu človeku otvoriť množstvo dverí. Nemali by mu však poskytovať výnimku z rešpektovania ľudskej dôstojnosti.

Osobná značka nie je len o tom, ako dobre dokážete predať svoj úspech

Z marketingového hľadiska je prípad Dalibora Cicmana aj pripomienkou toho, aký význam má osobná značka zakladateľa firmy. Podnikatelia dnes prostredníctvom sociálnych sietí neprezentujú iba svoje produkty a služby. Ukazujú svoje súkromie, cestovanie, názory aj každodenné rozhodnutia. Ich publikum si tak postupne vytvára predstavu nielen o tom, čo dokázali, ale aj o tom, akými ľuďmi sú. Čím výraznejšie je meno zakladateľa spojené so značkou spoločnosti, tým viac sa jeho osobná komunikácia môže premietať do toho, ako verejnosť vníma samotnú firmu. Jeden nevhodný príspevok nemusí definovať celého človeka ani zmazať všetko, čo počas svojej kariéry dosiahol.

Môže však vyvolať otázky, na ktoré nestačí odpovedať iba pripomenutím jeho podnikateľských výsledkov. Dôležité je aj to, ako sa človek k vlastnému pochybeniu postaví, či dokáže pochopiť kritiku a čo si z celej situácie odnesie. Reputácia sa totiž nebuduje iba vtedy, keď sa nám darí. Buduje sa aj v momentoch, keď musíme priznať, že niečo, čo sme povedali alebo urobili, mohlo na druhých pôsobiť nevhodne. A pre každého lídra je dôležité, aby si zachoval schopnosť vnímať aj ľudí, ktorí žijú v úplne odlišných podmienkach než on sám.

Skutočná hodnota človeka sa nemeria veľkosťou jeho firmy

Môžete mať na ruke hodinky za státisíce, spať v najluxusnejších hoteloch sveta a vlastniť úspešnú spoločnosť. Môžete byť inšpiráciou pre tisíce podnikateľov a dosiahnuť výsledky, o ktorých iní iba snívajú. Ale nič z toho vás automaticky nerobí lepším človekom. Rozum, úctu, pokoru a slušné správanie si za peniaze, žiaľ, nekúpite. A práve spôsob, akým pristupujeme k ľuďom, ktorí nemajú rovnaké možnosti ako my, o nás môže vypovedať oveľa viac než akýkoľvek podnikateľský úspech. Nie je potrebné spochybňovať všetko, čo Dalibor Cicman vybudoval, aby sme mohli kriticky hovoriť o jeho konkrétnom správaní.

Rovnako nie je potrebné niekoho verejne odsudzovať ako človeka, aby sme dokázali pomenovať, prečo jeho konanie považujeme za nevhodné. Úspech a ľudská slušnosť by nemali stáť proti sebe. A ak dokážeme verejne obdivovať ľudí pre ich podnikateľské výsledky, mali by sme si zachovať rovnakú odvahu aj vtedy, keď je potrebné pripomenúť, že rešpekt a ľudská dôstojnosť nepatria iba tým, ktorí majú peniaze a moc. Pretože skutočná hodnota človeka sa podľa mňa neukazuje v tom, ako sa správa k ľuďom, od ktorých môže niečo získať. Ale v tom, ako sa správa k tým, ktorí mu nemajú čo ponúknuť.