Kým ochranári, útulky a organizácie na ochranu zvierat roky vysvetľujú, prečo by sa psy a mačky nemali predávať ako spotrebný tovar, na sociálnych sieťach stačí niekoľko sekúnd na to, aby sa z problému opäť stal rozkošný obsah. Presne tak pôsobí aj fotografia, ktorú počas pobytu v Japonsku zdieľala slovenská influencerka Teri Pallová. Na zábere je malé šteňa vystavené za priehľadnou stenou v petshope. Oblečené, naaranžované, pripravené na pohľady zákazníkov, a následne aj desaťtisícov ľudí na Instagrame. Samotný záber možno niekomu príde nevinný. Lenže toto je presne spôsob, akým sa problém normalizuje. Nie krutosťou, ktorá by bola na prvý pohľad šokujúca. Ale pekným svetlom, roztomilým šteniatkom a nulovým kontextom.

Toto by sme už v roku 2026 nemali romantizovať

Po celom svete existujú ľudia, veterinári, útulky a organizácie, ktoré roky bojujú proti impulzívnemu predaju zvierat, proti množiarňam a proti systému, v ktorom sa šteňa stáva produktom vo výklade. V mnohých krajinách sa postupne presadzuje princíp, že kúpa psa nemá fungovať ako nákup kabelky či topánok. Budúci majiteľ by mal poznať pôvod zvieraťa, vidieť podmienky chovu, jeho matku, zdravotnú dokumentáciu a vedieť, ako prebiehala jeho socializácia.

Japonsko predaj šteniat a mačiatok v petshopoch stále umožňuje. Zákon však zároveň stanovuje minimálny vek, v ktorom možno psy a mačky predávať alebo vystavovať na predaj, 56 dní. Samotné japonské ministerstvo životného prostredia tento limit spája s rizikami príliš skorého oddelenia mláďat od matky a súrodencov a s následnými problémami v socializácii a správaní.

Pes potrebuje život, nie vitrínu

Šteňa potrebuje pohyb, hru, kontakt s inými psami, pokojný spánok, interakciu s človekom a možnosť postupne spoznávať prostredie. V ranom veku si vytvára základné behaviorálne vzorce, ktoré môžu ovplyvniť jeho fungovanie počas celého života. Priestor, ktorého hlavnou funkciou je umožniť zákazníkovi zviera neustále pozorovať, má preto úplne inú logiku než prostredie vytvorené podľa jeho prirodzených potrieb.

A práve to je jadro problému. Pes môže byť čistý. Môže mať drahú deku. Môže byť dokonca oblečený v dokonale zladenom tričku. Stále to z neho nerobí dekoráciu.

Dobré životné podmienky nemožno posudzovať podľa toho, ako esteticky vyzerá box na fotografii. Welfare znamená aj možnosť pohybovať sa, oddychovať bez rušenia, vyhnúť sa neželanému kontaktu a prejavovať prirodzené správanie.

Za roztomilým šteniatkom môže byť celý obchodný reťazec

To, čo zákazník vidí v petshope, je až koniec príbehu. Oveľa dôležitejšia otázka znie: odkiaľ zviera prišlo? Pri zodpovednom chove existuje jasný pôvod. Budúci majiteľ pozná chovateľa, môže vidieť prostredie, v ktorom šteňa vyrastalo, matku, zdravotné testy a spôsob socializácie.

Pri masovom maloobchodnom predaji sa tieto informácie môžu dostať na druhú koľaj. Dôležitým obchodným faktorom sa stáva vek, vzhľad a predajnosť zvieraťa.

Japonské ministerstvo životného prostredia pritom samo upozorňovalo, že dopyt po mimoriadne mladých psoch a mačkách vytvára tlak na ich čo najskoršie uvádzanie na trh a objavili sa dokonca obavy z manipulácie s dátumami narodenia zvierat. To je presne dôvod, prečo nemožno systém petshopov hodnotiť iba podľa jednej naleštenej vitríny.

A práve tu prichádza zodpovednosť influencerov

Najväčší problém na celej situácii možno nie je ani samotná fotografia. Je ním absencia premýšľania nad tým, čo človek s veľkým publikom posúva ďalej. Influencer už dávno nie je iba súkromná osoba, ktorá ukazuje kamarátom fotky z dovolenky. Ak má profil desaťtisíce či státisíce sledovateľov, jeho obsah má reálny dosah a schopnosť normalizovať správanie, produkty aj spoločenské postoje.

Teri Pallová má podľa verejne dostupných dát približne 140-tisíc sledovateľov na Instagrame (Data on steroids.) Pri takomto publiku už argument „veď som iba niečo hodila do feedu“ prestáva byť úplne presvedčivý. Práve to je problém sociálnych sietí: obsah často vznikne skôr, než príde myšlienka, či ho vôbec treba zverejniť.

Vidím pekné šteňa, odfotím. Som v Japonsku, pridám exotický moment. Je to roztomilé, zdieľam. Lenže influencer tým nevytvára iba album zo svojho života. Vytvára obraz toho, čo je normálne, atraktívne a hodné napodobňovania. Ak niekto ukáže psa vo vitríne bez jediného slova o problematike takéhoto predaja, výsledkom nie je osveta. Výsledkom je estetizácia systému, proti ktorému iní ľudia roky bojujú.

A od človeka, ktorého profesiou je prakticky každodenná práca s obsahom, by sa dalo očakávať minimálne to, že sa pred stlačením tlačidla zdieľať na chvíľu zamyslí nad tým, čo vlastne ukazuje. Pri slušnom upozornení na internete komentáre pomazala a komentujúcich blokla, písali o tom aj v telegramových skupinách. 

Pri Pallovej nejde o prvú diskusiu o zodpovednosti obsahu

Pallová už pritom v minulosti čelila verejnej kritike aj pri iných témach spojených s obsahom na sociálnych sieťach. Aktuality napríklad upozornili na platené príspevky propagujúce značku Eyerim, pri ktorých podľa média nebolo dostatočne zreteľné, že ide o reklamu. Odborník citovaný v článku upozornil, že influencer by nemal vytvárať dojem nezávislej osobnej skúsenosti, ak ide o komerčnú komunikáciu. Je to síce úplne iná téma, no spája ju rovnaký princíp: s veľkým dosahom prichádza aj väčšia zodpovednosť za kontext toho, čo zverejňujeme.

Pri zvieratách je tento princíp ešte citlivejší, pretože nejde o produkt alebo módny trend. Ide o živého tvora. Pallová sa navyše verejne prezentuje ako majiteľka psa. Práve preto pôsobí zdieľanie šteňaťa vystaveného v petshope ešte zvláštnejšie. Od ľudí, ktorí sa hlásia k láske ku psom, možno legitímne očakávať väčšiu citlivosť voči spôsobu, akým sa so zvieratami obchoduje.

Je to legálne, nie je odpoveď na etickú otázku

Častou obranou podobných miest býva, že petshop funguje legálne. To však uzatvára iba právnu otázku. Nie etickú. Legálne je množstvo praktík, ktoré sa spoločnosť neskôr rozhodne zmeniť práve preto, že sa zmení naše poznanie o potrebách zvierat.

Debata preto nie je o tom, či konkrétny obchod porušil japonský zákon. Z jednej fotografie to ani nemožno zodpovedne tvrdiť. Debata je o tom, či chceme naďalej považovať vystavené šteňa za turistickú atrakciu. A či ľudia s veľkým mediálnym dosahom majú byť tí, ktorí tento obraz bez rozmýšľania šíria ďalej.

Zvieratá nepotrebujú ďalší virálny moment

Na internete dnes nájdeme tisíce ľudí, ktorí venujú čas, peniaze a energiu záchrane psov z nevhodných podmienok. Útulky bojujú s preplnenosťou. Aktivisti upozorňujú na množiarne. Veterinári vysvetľujú význam zodpovedného chovu a socializácie. Kampane nabádajú ľudí, aby pred kúpou psa preverovali jeho pôvod. A potom stačí jedno populárne stories a šteňa za sklom je opäť iba zlaté.

Práve preto má význam povedať jasne: Toto by sme nemali romantizovať. Nie je potrebné tvrdiť, že konkrétne šteňa na fotografii bolo týrané, to nevieme. Nie je potrebné ani démonizovať celé Japonsko. Stačí prestať predstierať, že živé zviera vystavené ako produkt je úplne bezproblémová súčasť dovolenkového lifestyle. Influenceri majú právo zdieľať svoj život. Ale publikum má rovnako právo očakávať, že ľudia, ktorí si zo svojej pozornosti urobili profesiu, budú občas premýšľať aj nad tým, čomu tú pozornosť dávajú.