Od januára čaká slovenských zamestnancov ďalšie zvyšovanie platov. Minimálna mzda v roku 2027 stúpne na 972 eur mesačne, čím sa prvýkrát výraznejšie priblíži k hranici 1 000 eur. Zmena sa však netýka iba ľudí, ktorí dnes pracujú za minimálnu mzdu. Vyššie budú aj minimálne mzdové nároky pri náročnejších pracovných pozíciách a spolu s minimálnou hodinovou mzdou porastú príplatky za prácu v noci, počas sobôt či nedieľ. Pre časť zamestnancov tak môže byť rozdiel na výplatnej páske podstatne vyšší než samotných 57 eur, o ktoré sa základná minimálna mzda medziročne zvýši. Na druhej strane porastú aj náklady zamestnávateľov a odvetvia s veľkým podielom nočnej a víkendovej práce už upozorňujú, že vyššia cena práce sa môže premietnuť do cien.
Minimálna mzda 2027: 972 eur mesačne
Od 1. januára 2027 bude minimálna mzda na Slovensku 972 eur mesačne. V roku 2026 je stanovená na 915 eur, takže medziročne vzrastie o 57 eur, teda približne o 6,23 percenta. Suma nevznikla politickým rozhodnutím o konkrétnom čísle. Keďže sa sociálni partneri na výške minimálnej mzdy nedohodli, uplatnil sa zákonný automatický mechanizmus. Ten pre rok 2027 vychádza zo 60 percent priemernej mesačnej nominálnej mzdy v slovenskom hospodárstve za rok 2025, ktorá dosiahla 1 620 eur.
Výsledkom je minimálna mzda 972 eur. Pri ustanovenom týždennom pracovnom čase 40 hodín bude základná hodinová minimálna mzda 5,586 eura. Práve hodinová suma je dôležitá aj pre ľudí, ktorí sami nezarábajú minimálnu mzdu. Od jej výšky sa totiž odvíjajú viaceré zákonné príplatky.
Koľko bude minimálna mzda v čistom?
Hrubá mzda 972 eur, samozrejme, nie je suma, ktorú zamestnanec dostane na účet. Pri štandardnom zamestnancovi, ktorý si uplatňuje nezdaniteľnú časť základu dane na daňovníka, vychádza podľa aktuálnych výpočtov čistá minimálna mzda v roku 2027 približne na 772,11 eura mesačne.
Z hrubej mzdy 972 eur zamestnanec zaplatí 48,60 eura na zdravotné poistenie a 91,36 eura na sociálne poistenie. Celkové odvody zamestnanca tak predstavujú 139,96 eura. Po uplatnení mesačnej nezdaniteľnej časti základu dane vo výške 516,64 eura vychádza preddavok na daň na 59,93 eura. Výsledkom je čistá mzda 772,11 eura.
Ak si zamestnanec nezdaniteľnú časť základu dane neuplatňuje, čistá mzda by za rovnakých podmienok predstavovala približne 673,95 eura. Reálna výplata konkrétneho človeka sa môže líšiť napríklad podľa daňového bonusu na deti či ďalších zrážok zo mzdy.
Minimálna mzda neznamená pre každého 972 eur
Často sa zabúda na to, že suma 972 eur je základom pre prvý stupeň náročnosti práce. Zákonník práce rozlišuje celkovo šesť stupňov a pri vyšších stupňoch rastie aj minimálny mzdový nárok.
Od januára 2027 budú minimálne mesačné mzdové nároky nasledovné:
| Stupeň náročnosti práce | Minimálna mesačná mzda |
|---|---|
| 1. stupeň | 972 € |
| 2. stupeň | 1 088 € |
| 3. stupeň | 1 204 € |
| 4. stupeň | 1 320 € |
| 5. stupeň | 1 436 € |
| 6. stupeň | 1 552 € |
To znamená, že zamestnanec na pracovnom mieste zaradenom do šiesteho stupňa náročnosti nemôže mať pri splnení zákonných podmienok základný minimálny mzdový nárok iba 972 eur. Jeho minimum bude 1 552 eur. Rozhodujúci pritom nie je honosný názov pracovnej pozície ani dosiahnuté vzdelanie, ale charakter skutočne vykonávanej práce, jej zložitosť, zodpovednosť a namáhavosť.
Viac dostanú aj ľudia pracujúci cez víkendy a v noci
Zvýšenie minimálnej mzdy má ešte jeden efekt, ktorý môže byť pre niektorých zamestnancov dokonca významnejší než samotné zvýšenie základného platu. Na minimálnu hodinovú mzdu sú naviazané zákonné príplatky.
Pri hodinovej minimálnej mzde 5,586 eura bude základný minimálny príplatok za prácu v sobotu vo výške 50 percent minimálnej hodinovej mzdy, teda 2,793 eura za hodinu. Za osemhodinovú sobotnú zmenu to predstavuje približne 22,34 eura navyše.
Za prácu v nedeľu patrí pri základnej zákonnej sadzbe 100 percent minimálnej hodinovej mzdy, teda 5,586 eura za hodinu, čo pri ôsmich hodinách predstavuje približne 44,69 eura navyše.
Pri nerizikovej nočnej práci je základná sadzba 40 percent, teda približne 2,234 eura za hodinu. Pri rizikovej nočnej práci ide o 50 percent, teda 2,793 eura za hodinu. Za určitých zákonných podmienok môžu platiť aj odlišné sadzby, napríklad pri pravidelnej víkendovej alebo nočnej práci.
Príplatky sa môžu sčítavať
Pre zamestnancov pracujúcich na zmeny je dôležité ešte jedno pravidlo. Jednotlivé príplatky sa pri súbehu okolností môžu sčítavať. Ak človek pracuje napríklad v noci počas nedele, môže mu patriť príplatok za nočnú prácu aj za nedeľu. Pri základných sadzbách by tak len tieto dva príplatky predstavovali približne 7,82 eura navyše za každú odpracovanú hodinu.
Práve preto môže byť rozdiel vo výplate ľudí, ktorí pravidelne pracujú v noci, počas víkendov alebo sviatkov, omnoho výraznejší než 57-eurový rozdiel medzi minimálnou mzdou v rokoch 2026 a 2027. Týka sa to napríklad zamestnancov výrobných prevádzok, skladov, hotelov, gastronómie a maloobchodu, ale tiež zdravotníkov, opatrovateľov, pracovníkov bezpečnostných služieb či ďalších profesií s nepretržitou prevádzkou.
Pekári upozorňujú na opačnú stranu mince
Kým pre zamestnanca znamenajú vyššie príplatky viac peňazí, pre firmy predstavujú dodatočné náklady. Mimoriadne citlivé sú odvetvia, v ktorých sa práca v noci alebo cez víkendy nedá jednoducho obmedziť. Typickým príkladom sú pekárne.
Aby bol čerstvý chlieb a pečivo ráno v predajniach, veľká časť výroby prebieha práve v noci, cez víkendy a počas sviatkov. Podľa údajov Slovenského zväzu pekárov, cukrárov a cestovinárov sa v čase, na ktorý sa vzťahujú príplatky, vyrába viac ako 82 percent chleba, pečiva a koláčov. Zároveň ide o sektor, kde mzdové náklady tvoria významnú časť celkových nákladov výroby. Rast minimálnej mzdy preto pre pekárne neznamená len zvýšenie základných platov, ale aj automatický rast príplatkov.
Zástupcovia odvetvia upozorňujú, že časť vyšších nákladov budú výrobcovia nútení premietnuť do odbytových cien. To však automaticky neznamená rovnaké zdraženie na pultoch obchodov, konečnú maloobchodnú cenu ovplyvňujú aj marže a cenová politika obchodných reťazcov.
Môže sa mzda z 1 000 eur dostať takmer na dvojnásobok?
V špecifických prevádzkach teoreticky áno, no rozhodne to neplatí pre každého zamestnanca. Pekári ako príklad uvádzajú pracovníka, ktorý má základnú hrubú mzdu približne 1 000 eur, ale prevažnú časť pracovného času odpracuje v režime, za ktorý mu patria zákonné príplatky. Pri veľkom množstve nočných a víkendových zmien sa výsledný hrubý príjem môže výrazne priblížiť k dvojnásobku základnej mzdy.
Takýto príklad však nemožno prenášať na bežného zamestnanca, ktorý odpracuje jednu či dve soboty mesačne. Rozhodujúci je počet hodín odpracovaných v noci, cez víkend alebo počas sviatkov a kombinácia príplatkov, na ktoré má pracovník nárok. Práve v odvetviach s nepretržitou alebo nočnou prevádzkou však môže byť rozdiel skutočne výrazný.
Vyššia mzda znamená aj vyššie odvody
Nie všetko zo zvýšenia hrubej mzdy skončí zamestnancovi na účte. Spolu s platom rastú aj odvody a daňové zaťaženie. Pri minimálnej mzde 972 eur zaplatí štandardný zamestnanec v roku 2027 na zdravotnom a sociálnom poistení spolu 139,96 eura mesačne.
Zamestnávateľ za toho istého človeka zaplatí ďalších 351,85 eura na odvodoch. Celkové odvody zamestnanca a zamestnávateľa tak dosiahnu 491,81 eura mesačne. Pre firmu preto zamestnanec s minimálnou hrubou mzdou 972 eur nebude stáť 972 eur.
Zamestnanec dostane 772 eur, firmu bude stáť viac ako 1 300 eur
Celková cena práce pri minimálnej mzde bude od januára 2027 približne 1 323,85 eura mesačne. Tvorí ju hrubá mzda 972 eur, zdravotné odvody zamestnávateľa vo výške 106,92 eura a sociálne odvody zamestnávateľa vo výške 244,93 eura. Vzniká tak pomerne výrazný rozdiel medzi tým, koľko stojí pracovné miesto firmu, a tým, koľko peňazí zamestnanec reálne dostane.
Pri štandardnom výpočte s uplatnenou nezdaniteľnou časťou teda platí: zamestnávateľ zaplatí približne 1 323,85 eura → hrubá mzda je 972 eur → zamestnanec dostane približne 772,11 eura v čistom. V roku 2026 predstavovali celkové náklady zamestnávateľa pri minimálnej mzde približne 1 246,21 eura. Od januára sa tak mesačná cena jedného takéhoto pracovného miesta zvýši približne o 77,64 eura.
Polepšia si aj dohodári
Vyššia hodinová minimálna mzda sa dotkne aj ľudí pracujúcich na dohody. Hoci sa na dohodárov neuplatňujú stupne náročnosti práce rovnakým spôsobom ako pri klasickom pracovnom pomere, zamestnávateľ musí rešpektovať minimálnu hodinovú mzdu.
Zároveň majú pri splnení zákonných podmienok nárok aj na príslušné príplatky za prácu v sobotu, nedeľu či v noci. Zvýšenie tak môžu pocítiť napríklad študenti, dôchodcovia alebo ľudia, ktorí si prostredníctvom dohody privyrábajú popri hlavnom zamestnaní.
Vyššia minimálna mzda má dve strany
Pre ľudí s najnižšími príjmami znamená minimálna mzda 2027 vyššiu garantovanú odmenu. Ešte výraznejšie môže zmenu pocítiť časť zamestnancov pracujúcich pravidelne v noci a počas víkendov, pretože spolu so základnou mzdou sa zvyšujú aj príplatky.
Na druhej strane sa rovnaké zvýšenie premietne do nákladov firiem. Zamestnávateľ pri minimálnej mzde 972 eur vynaloží na jedno pracovné miesto viac ako 1 300 eur mesačne, pričom zamestnancovi po odvodoch a dani zostane pri štandardnom výpočte približne 772 eur.
A práve tento rozdiel vysvetľuje, prečo sa diskusia o minimálnej mzde netýka iba toho, koľko človek zarobí, ale aj toho, koľko jeho práca v skutočnosti stojí. V odvetviach s vysokým podielom ľudskej práce a nepretržitými prevádzkami sa preto zvýšenie miezd môže postupne prejaviť aj v cenách. Či a o koľko zdražie pečivo, služby, gastro alebo ďalšie produkty, však nebude závisieť iba od minimálnej mzdy, ale aj od cien energií, surovín, konkurenčného prostredia a obchodnej politiky jednotlivých firiem.
NAJČÍTANEJŠIE



