Čína vo veľkom zrýchľuje budovanie dátových centier určených pre umelú inteligenciu. Kým Spojené štáty narážajú pri rozširovaní AI infraštruktúry čoraz častejšie na obmedzenia elektrických sietí, povoľovacie procesy a nedostatok vhodných lokalít, Peking stavia na inom modeli. Využíva lacnú energiu, rozsiahle územia a schopnosť realizovať veľké infraštruktúrne projekty vo veľmi krátkom čase. Jedným z najvýraznejších príkladov je mesto Ulanqab vo Vnútornom Mongolsku, ktoré sa postupne mení na jedno z najrýchlejšie rastúcich centier dátovej infraštruktúry v Ázii. Podľa Financial Times je tu už postavených alebo plánovaných 89 dátových centier.
Z poľnohospodárskeho regiónu centrum umelej inteligencie
Ulanqab bol dlhé roky známy predovšetkým ako poľnohospodárske mesto. Dnes však do regiónu smerujú miliardové investície do výpočtovej infraštruktúry. V meste má byť podľa údajov citovaných Financial Times postupne sústredených približne 15 gigawattov výpočtovej kapacity. To z neho robí jeden z najdynamickejšie rastúcich dátových uzlov v Ázii.
Výstavbu tu realizujú nielen veľké čínske technologické spoločnosti ako Alibaba či Huawei, ale aj špecializovaní prevádzkovatelia dátových centier vrátane spoločností ZData a VNET. Veľký dopyt po výpočtovej kapacite vytvára aj ByteDance, spoločnosť stojaca za platformou TikTok. V regióne zároveň budujú infraštruktúru aj čínske AI laboratóriá vrátane DeepSeek a Z.ai.
Rozsah transformácie regiónu ilustruje aj netradičný projekt spoločnosti ZData. Tá získala areál bývalej strednej školy, ktorá bola zatvorená pre klesajúci počet študentov. Priestory školy sa teraz menia na dátové centrum a miesto niekdajšieho školského dvora majú zaplniť rady serverových zariadení.
Lacná elektrina je najväčšou výhodou
Hlavným dôvodom, prečo technologické firmy smerujú práve do Vnútorného Mongolska, je dostupnosť energie. Región má obrovskú výrobnú kapacitu z veterných elektrární aj z tradičných fosílnych zdrojov. Do polovice roka dosahovala inštalovaná kapacita veterných elektrární približne 117 GW, čo je takmer štvornásobok celkovej kapacity Spojeného kráľovstva. K tomu sa pridáva približne 130 GW kapacity z fosílnych zdrojov, prevažne z uhlia.
Výsledkom je výrazný prebytok elektriny. Analytik David Fishman zo spoločnosti The Lantau Group označil Vnútorné Mongolsko za jeden z regiónov s najväčším lokálnym prebytkom elektrickej energie na svete. Práve dátové centrá dokážu túto energiu efektívne využívať. Cena elektriny pre dátové centrá v Ulanqabe sa podľa FT pohybuje okolo 0,358 jüanu za kilowatthodinu. V mnohých ďalších čínskych mestách pritom priemyselní odberatelia platia viac ako 0,60 jüanu a v Pekingu približne 0,80 jüanu za kWh.
Chladné podnebie pomáha znižovať náklady
Výhodou regiónu nie je iba lacná energia. Priemerná ročná teplota v Ulanqabe je približne 4,3°C. Chladné podnebie výrazne znižuje nároky na chladenie serverových hál, ktoré patria medzi energeticky najnáročnejšie časti prevádzky dátových centier. Mesto je zároveň relatívne dobre dostupné z Pekingu. Cesta vysokorýchlostným vlakom trvá približne dve hodiny, čo umožňuje technologickým a inžinierskym tímom rýchlo sa presúvať medzi hlavným mestom a dátovými centrami.
Čína dokáže dátové centrá stavať rýchlejšie
Ďalším faktorom je rýchlosť výstavby. Podľa údajov Financial Times sa veľké dátové projekty v regióne často dokončujú za 12 až 18 mesiacov. Porovnateľné projekty v Spojených štátoch zvyčajne trvajú približne 18 až 24 mesiacov. Náklady na výstavbu sú zároveň nižšie. Goldman Sachs odhaduje, že v Ulanqabe môžu byť stavebné náklady približne o 20 percent nižšie než vo väčších čínskych mestách.
Čína pritom vo veľkom využíva prefabrikované modulárne riešenia. Serverové jednotky sa vyrábajú ako štandardizované moduly pripomínajúce lodné kontajnery, ktoré sa následne rýchlo skladajú priamo na mieste. Analytická spoločnosť SemiAnalysis tento prístup prirovnáva k Lego dátovým centrám.
Okolo dátových centier vzniká celý priemyselný ekosystém
Masívna výstavba mení aj lokálnu ekonomiku. Dodávatelia technologických zariadení začínajú budovať výrobné a montážne závody priamo v okolí dátových centier. Cieľom je znižovať logistické náklady a skracovať dobu výstavby. Čínska energetická skupina Envision napríklad buduje pri nových dátových centrách rozsiahly projekt zelenej energie. Jeho kapacita má v budúcnosti dosiahnuť približne 2 GW, čo by podľa spoločnosti mohlo podporovať až jeden milión AI akcelerátorov.
V okolí zároveň vznikajú výrobné závody na komponenty veterných turbín. Z rastu čínskej dátovej infraštruktúry profitujú aj zahraniční dodávatelia. Financial Times napríklad zaznamenal zariadenia spoločnosti Vertiv určené na kvapalinové chladenie vo viacerých dátových centrách.
Peking zvýhodňuje domáce čipy
Budovanie dátových centier nie je iba ekonomickou témou. Ide aj o súčasť širšej technologickej stratégie Číny. Peking sa snaží znižovať závislosť krajiny od zahraničných technológií a podporovať používanie domácich procesorov. Podľa zdrojov môžu dátové centrá využívajúce čínske procesory namiesto AI čipov Nvidia získať výhodnejšie daňové podmienky a zľavy na elektrinu či vodu. Čínske firmy tak majú ekonomickú motiváciu používať domácu technológiu.
Najväčším problémom nie sú budovy, ale čipy
Paradoxne, práve schopnosť Číny stavať dátové centrá mimoriadne rýchlo odhaľuje zároveň jej najväčšiu slabinu. Problémom už nie je nedostatok budov, elektriny alebo stavebných kapacít. Otázkou je, či bude mať krajina dostatok špičkových procesorov, ktorými nové dátové centrá zaplní.
Spojené štáty v posledných rokoch zaviedli obmedzenia na export najvýkonnejších AI čipov do Číny. Zároveň čínski výrobcovia zatiaľ nedokážu v dostatočnom množstve vyrábať čipy porovnateľné s najvýkonnejšími produktmi spoločnosti Nvidia. Práve nedostatok pokročilých procesorov sa tak môže stať hlavným limitom čínskych ambícií v oblasti umelej inteligencie.
Dopyt po výpočtovej kapacite stále rastie
Napriek obrovskému tempu výstavby analytici zatiaľ nevidia výrazné riziko, že by Čína vytvorila príliš veľkú kapacitu, ktorú nebude vedieť využiť. Dopyt po výpočtovom výkone totiž prudko rastie, najmä s rozvojom generatívnej AI a autonómnych AI agentov. Edison Lee, šéf analytického tímu pre čínsky technologický sektor v Jefferies, upozorňuje, že spotreba výpočtovej kapacity prudko rastie a ceny za prenájom čipového výkonu sa zvyšujú. Čína tak postupne vytvára jeden z najväčších systémov AI infraštruktúry na svete.
Podľa spoločnosti SemiAnalysis má krajina v súčasnosti približne 24 GW prevádzkovej výpočtovej kapacity dátových centier. Je to viac než zvyšok Ázie spolu, hoci stále menej než polovica približne 56 GW, ktoré majú Spojené štáty. Ďalších približne 50 GW kapacity je však už vo výstavbe alebo bolo oznámených. Súboj o dominanciu v umelej inteligencii sa tak čoraz viac neodohráva iba na úrovni algoritmov či samotných čipov. Rozhodovať môže aj schopnosť krajín zabezpečiť dostatok elektriny, infraštruktúry a fyzického priestoru pre miliardy výpočtových operácií, na ktorých moderná AI stojí.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
NAJČÍTANEJŠIE
