Zabetónované tajomstvo slovenskej mafie: Vražda Štefana Bednára, našlo sa jeho telo?

Viac ako dvadsať rokov nikto nevedel, čo sa stalo s mladým mužom, ktorého meno figurovalo vo firme zapletenej do daňových podvodov. Štefan Bednár zmizol v januári 2005 a jeho osud zostal dlho nevyriešený. Až výpoveď odsúdeného vraha Norberta Kosťova otvorila príbeh o fiktívnom podnikaní, miliónoch slovenských korún, údajnom uškrtení a pokuse navždy odstrániť ľudské pozostatky. Dnes, vyšetrovatelia získali novú stopu. Kusy betónu nájdené na juhu Slovenska by mohli pomôcť objasniť jednu z najdesivejších kriminálnych káuz slovenského podsvetia.

Zmizol človek, ktorého nikto nehľadal

V januári 2005 sa na juhu Slovenska stratil 25-ročný Štefan Bednár. Mladý muž pochádzal z Nových Zámkov a pohyboval sa v prostredí Štúrova. Na prvý pohľad nešlo o osobu, ktorá by mala významné postavenie v organizovanom zločine. Jeho meno však figurovalo vo firme Bednastav, cez ktorú mali podľa vyšetrovateľov pretekať peniaze získané neoprávneným uplatňovaním nadmerných odpočtov DPH.

Bednár podľa policajnej verzie nevystupoval ako skutočný organizátor podnikania. Mal plniť úlohu takzvaného bieleho koňa, teda človeka, ktorý formálne zastrešuje firmu, zatiaľ čo jej skutočné fungovanie a finančné operácie riadia iní. Keď v januári 2005 zmizol, jeho neprítomnosť neviedla k okamžitému vyšetrovaniu vraždy. Podľa medializovaných informácií nikto oficiálne neoznámil jeho zmiznutie a ľudia z okolia sa domnievali, že odišiel pracovať do zahraničia.

Paradoxne, polícia po ňom neskôr pátrala ako po podozrivom z ekonomickej trestnej činnosti. Dňa 25. februára 2008 na neho vydala príkaz na zatknutie. V tom čase však už mohol byť viac ako tri roky mŕtvy. Práve táto okolnosť patrí medzi najznepokojujúcejšie momenty celého prípadu. Muž, ktorého meno figurovalo v podozrivých finančných operáciách, sa z pohľadu úradov stal hľadanou osobou. Nikto pritom netušil, že mohol byť obeťou ľudí, pre ktorých predtým vykonával finančné transakcie.

Firma Bednastav a viac ako tri milióny korún

Podľa policajného opisu a výpovede Norberta Kosťova využívala skupina firmu Bednastav na získavanie neoprávnených vratiek dane z pridanej hodnoty. Celková suma mala presiahnuť 3,3 milióna slovenských korún, čo po prepočte konverzným kurzom predstavuje približne 110-tisíc eur.

Vtedajšia hodnota tejto sumy bola z ekonomického hľadiska podstatne vyššia, než by naznačoval jednoduchý prepočet na eurá. Išlo o peniaze, ktoré mohli predstavovať významný príjem pre skupinu pôsobiacu v kriminálnom prostredí. Mechanizmus podobných podvodov spočíva vo vytváraní účtovných a obchodných operácií, ktorými firma predstiera nárok na vrátenie DPH. Štát následne môže vyplatiť peniaze na základe dokladov, ktoré nezodpovedajú skutočným zdaniteľným obchodom.

Biely kôň pri takýchto operáciách vytvára medzi organizátormi a úradmi formálnu bariéru. Jeho meno sa objavuje v obchodnom registri, bankových dokumentoch a účtovníctve. Ak polícia začne preverovať podozrivé transakcie, prvým človekom, ku ktorému sa dostane, býva práve nastrčený konateľ. Bednár mal podľa medializovanej výpovede chodiť vyberať peniaze z firemného účtu. Skupina ho však údajne nedržala len pod psychickým tlakom. Vyšetrovatelia pracujú aj s podozrením, že ho od novembra 2004 obmedzovala na osobnej slobode.

Byt v Štúrove, z ktorého už nemal odísť

Podľa Kosťovovej výpovede držali Bednára v prenajatom byte v Štúrove. Dôvodom mala byť snaha zabezpečiť, aby bol k dispozícii vždy, keď bolo potrebné uskutočniť ďalší výber peňazí. Kosťov opisoval situácie, keď Bednára nevedeli zastihnúť. Skupina sa preto údajne rozhodla mať ho pod neustálou kontrolou. Podľa jeho tvrdení ho dokonca niekedy pripútali ku skrini.

Takéto zaobchádzanie naznačuje, že Bednár mohol postupne stratiť možnosť slobodne rozhodovať o vlastnom pohybe a konaní. Z formálneho konateľa spoločnosti sa podľa vyšetrovacej verzie stal človek, ktorého skupina potrebovala na dokončenie finančného podvodu. Začiatkom januára 2005 prišli na účet spoločnosti peniaze z vratky DPH. Podľa informácií zo súdneho uznesenia ich skupina vyberala postupne, pričom posledné výbery mali prebehnúť najneskôr 12. januára. Nasledujúci deň mal Štefan Bednár zomrieť.

13. január 2005: Čo vypovedal Norbert Kosťov o vražde

Kľúčovým zdrojom informácií o posledných hodinách Štefana Bednára sa stal Norbert Kosťov, muž s vlastnou násilnou kriminálnou minulosťou, ktorý si v Maďarsku odpykáva doživotný trest za inú, dvojnásobnú vraždu. Kosťov v máji 2019 dobrovoľne vypovedal pred políciou o udalostiach, na ktorých sa mal v minulosti podieľať. Jednou z nich bolo aj zmiznutie Bednára.

Podľa jeho výpovede mal Róbert Tóth, prezývaný Čučo, 13. januára 2005 poslať Kosťova a ďalšieho muža z bytu. Keď sa vrátili, našli Bednára zviazaného a bez známok života. Kosťov tvrdil, že mu Tóth následne povedal, že Bednára zaškrtil. V tejto časti je dôležitý zásadný rozdiel medzi priamym svedectvom a sprostredkovaným tvrdením. Kosťov podľa zverejneného opisu nevidel samotný okamih usmrtenia. Opísal stav, v akom Bednára našiel, a následne reprodukoval údajné Tóthove slová.

Jeho výpoveď preto sama osebe nepredstavuje priamy očitý dôkaz o tom, kto Bednára usmrtil. Vyšetrovatelia musia preveriť jej vierohodnosť a porovnať ju s ďalšími dôkazmi. Róbert Tóth a Róbert Vaczula sú v súvislosti s Bednárovou vraždou obvinení, nie právoplatne odsúdení. Pri hodnotení ich údajnej účasti platí prezumpcia neviny.

Norbert Kosťov, Štefan Bednár a Róbert Tóth alias Čučo
Zdroj: aktuality.sk (koláž aktuality.sk)

Pokus o zmiznutie tela: Rozrezanie, oheň a betón

Najotrasnejšiu časť prípadu predstavuje Kosťovov opis udalostí, ktoré mali nasledovať po Bednárovej smrti. Podľa jeho výpovede sa muži pokúšali zbaviť tela tak, aby ho polícia nikdy nenašla a nemohla identifikovať. Kosťov opisoval rozrezanie pozostatkov, neúspešný pokus o ich spálenie a následné uloženie častí tela do vedier, ktoré zaliali betónom. Údajný postup pripomína metódy, ktoré sa objavovali aj v ďalších vyšetrovaných vraždách slovenského organizovaného zločinu. Ich spoločným znakom bola snaha odstrániť telo, a tým výrazne sťažiť dokazovanie násilnej smrti.

Kosťov tvrdil, že nádoby s betónom následne odviezol Róbert Tóth. Kam ich odniesol, mu podľa jeho slov nepovedal. Práve táto informácia vysvetľuje, prečo pátranie po Bednárových pozostatkoch mohlo trvať ďalšie roky aj po Kosťovovej výpovedi. Človek, ktorý polícii opísal údajný spôsob likvidácie tela, totiž nemusel poznať jeho konečné miesto uloženia. Zároveň treba zdôrazniť, že konkrétny priebeh manipulácie s telom zatiaľ v tomto prípade nepotvrdil právoplatný rozsudok. Ide o výpoveď jedného z obvinených, ktorej jednotlivé časti musia vyšetrovatelia podložiť dôkazmi.

Október 2026: Kusy betónu môžu priniesť odpoveď

Po viac ako dvadsiatich rokoch sa v prípade objavila stopa, ktorá by mohla mať zásadný význam. Dňa 12. októbra 2026 informovali Aktuality.sk o náleze kusov betónu na juhu Slovenska, v oblasti vodného toku Hron. Podľa medializovaných informácií mali niektoré predmety tvar naznačujúci, že betón kedysi tuhol v nádobách alebo vedrách. Táto okolnosť pripomína Kosťovovu výpoveď o tom, ako mali muži naložiť s Bednárovými pozostatkami. Samotná podobnosť však nestačí.

V čase zverejnenia správ ešte neexistovalo potvrdenie, že betón obsahuje ľudské pozostatky, biologické stopy alebo predmety spojené so Štefanom Bednárom. Nález mal podstúpiť znalecké skúmanie. Ak by kriminalistickí experti v betóne našli ľudské pozostatky, ďalším krokom by bola ich identifikácia. V závislosti od zachovania biologického materiálu by mohli využiť genetickú analýzu a porovnanie DNA s príbuznými nezvestného.

Pozitívna identifikácia by mohla priniesť zásadný posun. Potvrdila by miesto uloženia pozostatkov a umožnila by preveriť aspoň časť Kosťovovej výpovede nezávislým materiálnym dôkazom. Ani nájdenie Bednárovho tela by však automaticky nepreukázalo, kto ho zavraždil. Identifikácia obete, určenie príčiny smrti a preukázanie účasti konkrétnych osôb predstavujú samostatné dôkazné otázky.

Akcia Nemezis: Po 21 rokoch prišli policajti po mužov zo štúrovského podsvetia

Dňa 27. júla 2026 spustila polícia akciu s krycím názvom Nemezis. Príslušníci protizločineckej jednotky Úradu boja proti organizovanej kriminalite (ÚBOK) zadržali dvoch mužov, ktorých mená sa už v minulosti objavovali v súvislosti s kriminálnym prostredím južného Slovenska. Prvým bol Róbert Tóth, známy pod prezývkou Čučo. Druhým Róbert Vaczula, prezývaný Culo.

Róbert Tóth (Čučo) a Róbert Vaczula (Culo)
Zdroj: MICHAL HANKO

Podľa reportáže investigatívneho novinára Ivana Mega prišlo pre Tótha zásahové komando priamo do bytového domu. Vaczulu zadržali na policajnom oddelení. O štyri dni neskôr oboch mužov eskortovali na Okresný súd v Nitre. Polícia ich obvinila zo spolupáchateľstva na vražde Štefana Bednára. Kosťov už v tejto veci čelil obvineniu pred júlovou akciou.

Sudkyňa 31. júla rozhodla o vzatí oboch mužov do väzby. Pri Tóthovi konštatovala útekový, kolúzny aj preventívny dôvod väzby. Pri Vaczulovi išlo o útekový a preventívny dôvod. Obhajoba proti rozhodnutiu podala sťažnosť. Vyšetrovatelia uviedli, že obvinenia vyplynuli z dlhodobej operatívnej práce, analýzy rozsiahleho dôkazného materiálu a spolupráce so zahraničnými bezpečnostnými zložkami. Úplný zoznam dôkazov však polícia verejnosti neposkytla.

Čo polícia skutočne vie a čo zatiaľ stojí na výpovedi vraha?

Jednou z najdôležitejších otázok celého prípadu je dôveryhodnosť Norberta Kosťova. Ide o človeka, ktorý má vlastnú skúsenosť s páchaním najzávažnejšej násilnej kriminality a ktorý vo výpovedi opisuje aj vlastnú účasť na udalostiach po Bednárovej smrti. Takéto svedectvo môže byť pre vyšetrovateľov mimoriadne cenné. Zároveň však vyžaduje dôsledné overovanie, pretože vypovedajúci môže mať osobné záujmy, konflikty s bývalými spolupracovníkmi alebo dôvody zľahčovať vlastnú úlohu. V auguste 2026 priniesli Aktuality.sk informáciu, že súd pri rozhodovaní o väzbe pracoval aj s vyjadreniami samotného Róberta Tótha.

Podľa zverejneného súdneho uznesenia mal Tóth pred políciou potvrdiť svoju účasť na odstraňovaní Bednárovho tela. Opisoval tiež okolnosti, ktoré naznačovali, že mladíka držali pod kontrolou a obmedzovali jeho pohyb. To je významná informácia. Ak obvinený nezávisle od Kosťova potvrdil určité okolnosti manipulácie s telom, môže ísť o dôležitú súčasť dokazovania. Priznanie účasti na odstraňovaní tela však nie je priznaním samotnej vraždy. Súd musí samostatne posúdiť, či existujú dôkazy o úmyselnom usmrtení a o konkrétnej úlohe každého obvineného.

Norbert Kosťov: Odsúdený vrah, ktorého výpovede otvorili dva temné prípady

Norbert Kosťov patrí medzi najdôležitejšie postavy súčasného vyšetrovania starých zločinov na juhu Slovenska. V Maďarsku si odpykáva doživotný trest za dvojnásobnú vraždu. Jeho meno sa však spája aj s ďalšími udalosťami, ktoré roky zostávali bez definitívnych odpovedí. V máji 2019 prišiel dobrovoľne vypovedať na políciu. Hovoril o svojej kriminálnej minulosti a opísal aj okolnosti údajnej vraždy Štefana Bednára. Napriek závažnosti jeho tvrdení trvalo ďalších približne sedem rokov, kým polícia v júli 2026 zadržala Tótha a Vaczulu.

Prečo? Verejne dostupné informácie neposkytujú jednoznačnú odpoveď. Vyšetrovatelia mohli potrebovať ďalšie svedectvá, dokumenty alebo dôkazy, ktoré by umožnili vzniesť obvinenie. Nemožno však bez podkladov tvrdiť, že polícia vedome ignorovala dôkazy alebo niekoho chránila. Kosťov opäť výrazne vstúpil do pozornosti verejnosti v roku 2025, keď začal vypovedať aj o zmiznutí investigatívneho novinára Paľa Rýpala.

Nezvestný novinár Paľo Rýpal, miesto posledného odpočinku, Foto: Facebook/Vilo Rozboril, HSPR

Zmiznutie Paľa Rýpala: Druhá záhada spojená s rovnakými menami

Investigatívny novinár Paľo Rýpal zmizol v apríli 2008. Venoval sa aj témam organizovaného zločinu a jeho zmiznutie sa stalo jedným z najznámejších nevyriešených prípadov slovenského novinárskeho prostredia. Norbert Kosťov po rokoch tvrdil, že sa na jeho vražde podieľal spolu s ďalšími mužmi vrátane Róberta Tótha. Podľa jeho verzie si mal vraždu objednať Lajos Sátor, jeden z najobávanejších mafiánskych bossov južného Slovenska. Kosťov opisoval, že novinára mali odviezť na odľahlé miesto a usmrtiť. Jeho telo mali ukryť v Čenkovskom lese pri obci Mužľa. Tieto tvrdenia zostávajú predmetom preverovania. Samotná Kosťovova výpoveď nedokazuje, že Rýpal zomrel opísaným spôsobom ani že osoby, ktoré označil, vraždu spáchali.

Spojenie oboch prípadov je však pozoruhodné. V Kosťovových výpovediach sa opakujú niektoré rovnaké mená a rovnaké geografické prostredie. V oboch prípadoch ide o dlhoročné zmiznutia, pri ktorých sa polícia usiluje objasniť osud nezvestných ľudí. Investigatívny novinár Ivan Mego upozornil aj na časový odstup medzi Kosťovovými prvými výpoveďami a neskoršími policajnými zásahmi. Otázka, prečo sa vyšetrovanie zásadne posunulo až po rokoch, zostáva dôležitou súčasťou verejnej diskusie.

Sátorovci: Gang, ktorý zanechal za sebou desiatky obetí

Aby sme pochopili prostredie, v ktorom sa pohybovali osoby spomínané v Bednárovom prípade, musíme sa vrátiť do obdobia, keď na juhu Slovenska pôsobil gang sátorovcov. Skupina spojená s Lajosom Sátorom sa stala symbolom mimoriadne brutálneho organizovaného zločinu. Jej pôsobenie sa spájalo s vydieraním, ekonomickou kriminalitou, obchodovaním s nelegálnym tovarom a predovšetkým s vraždami. Na rozdiel od predstavy mafie, ktorá likviduje len konkurenčné skupiny, sátorovci podľa súdnych zistení vraždili aj ľudí z vlastného prostredia.

Obeťami sa stávali osoby, ktoré mohli prezradiť informácie, členovia skupiny podozrievaní z nelojality alebo ľudia využívaní na ekonomickú trestnú činnosť. V niektorých prípadoch sa páchatelia pokúšali telá ukryť, rozrezať alebo inak zničiť, aby polícia nemohla preukázať vraždu. Prípad Štefana Bednára vykazuje podľa Kosťovovej výpovede určité podobnosti s týmto spôsobom násilia. Nie je však preukázané, že jeho vraždu nariadil Lajos Sátor alebo že išlo o skutok vykonaný na príkaz vedenia sátorovcov.

Ďalšie obete sátorovcov: Vraždy, ktoré otriasli Slovenskom

Jedným zo známych prípadov bola smrť Bélu Écsiho, bývalého člena konkurenčnej pápayovskej skupiny. Podľa medializovaných súdnych zistení ho v roku 2003 uniesli a uškrtili. Pri udalostiach súvisiacich s únosom zomrel aj Alfréd Nagy, prezývaný Frédy. Ich pozostatky našli až po rokoch pri Malých Dvorníkoch.

Mimoriadne brutálny bol aj prípad Andora Reisza, niekdajšieho blízkeho spolupracovníka Lajosa Sátora. V roku 2006 ho podľa súdnych zistení zavraždili a jeho telo následne rozrezali. Časť pozostatkov mali rozomlieť a odstrániť prostredníctvom Malého Dunaja.

Medzi ďalšie obete spájané so skupinou patrili Gellért Lellkes a Ján Dubány. Obaja sa objavovali v ekonomických aktivitách podsvetia ako takzvané biele kone. Lellkes bol spájaný s daňovými vratkami a Dubány s firmou využívanou pri nelegálnej výrobe cigariet. Ich prípady ukazujú, aké nebezpečné mohlo byť postavenie človeka, ktorého zločinecká skupina využívala ako formálneho predstaviteľa svojho podnikania. V roku 2008 zomreli násilnou smrťou aj bratia Csaba a Szilárd Raiszovci, ktorých mená sa v minulosti spájali s logistickým zabezpečením masakry pápayovcov.

Osobitným prípadom bola vražda Reného Sánku z roku 2001. Podľa právoplatného súdneho rozhodnutia ho členovia skupiny zavraždili, pretože mohol vypovedať o ich majetkovej trestnej činnosti. Jeho telo sa nepodarilo nájsť, no súd dokázal rozhodnúť aj bez neho.

Napokon sa obeťou vlastného prostredia stal aj Lajos Sátor. V roku 2010 ho zabili ľudia z jeho okruhu. Tieto prípady odhaľujú spoločný mechanizmus. Organizovaný zločin využíval ľudí, pokiaľ boli pre skupinu užitoční. Ak začali predstavovať riziko, mohli sa sami stať terčom násilia. Nie všetky medializované vraždy a odhady počtu obetí sátorovcov majú rovnaký procesný status. Pri hodnotení rozsahu ich činnosti preto treba rozlišovať medzi právoplatnými rozsudkami, obžalobami a podozreniami.

Prečo sa vražda môže vyšetrovať aj bez tela?

Prípad Štefana Bednára otvára zaujímavú kriminalistickú otázku: môže súd uznať človeka za vinného z vraždy, ak vyšetrovatelia nikdy nenájdu telo obete? Áno. Slovenské trestné právo nevyžaduje, aby sa pri každom odsúdení za vraždu našli telesné pozostatky. Súd však musí na základe vykonaných dôkazov dospieť k záveru o vine bez dôvodných pochybností. Nestačí samotné zmiznutie osoby ani izolovaná výpoveď, ktorú ďalšie okolnosti nepodporujú.

Vyšetrovatelia môžu pracovať s výpoveďami svedkov, elektronickou komunikáciou, finančnými záznamami, nepriamymi dôkazmi, stopami násilia či výpoveďami spoluobvinených. V Bednárovom prípade môže byť dôležité, či sa podarí nezávisle potvrdiť okolnosti jeho posledných dní, finančné operácie spoločnosti Bednastav a údajné premiestňovanie tela. Ak znalecké skúmanie nájdeného betónu prinesie biologický dôkaz, vyšetrovanie môže získať ďalší významný podklad. Jeho dôkazná sila však bude závisieť od výsledkov expertíz a od toho, či sa podarí spojiť nález s konkrétnymi osobami a udalosťami.

Aké tresty hrozia obvineným?

V prípade dokázania viny môžu obvinení čeliť dlhoročným trestom odňatia slobody. Konkrétna sadzba však závisí od právnej kvalifikácie skutku, postavenia jednotlivých obvinených a právnej úpravy, ktorú bude súd povinný použiť. Štefan Bednár mal zomrieť v januári 2005, teda ešte pred účinnosťou súčasného Trestného zákona č. 300/2005 Z. z. Pri rozhodovaní sa preto musí zohľadniť zákon účinný v čase skutku, prípadne neskoršia právna úprava, ak je pre páchateľa priaznivejšia. Súčasný § 145 Trestného zákona stanovuje za základnú skutkovú podstatu vraždy trest odňatia slobody na 15 až 20 rokov. Pri zákonom určených kvalifikovaných okolnostiach môže sadzba dosiahnuť 20 až 25 rokov alebo doživotie.

Ak by súd preukázal, že vražda súvisela so získaním majetkového prospechu alebo s ďalšími zákonom definovanými okolnosťami, mohlo by to ovplyvniť jej právnu kvalifikáciu. Nie je však možné automaticky preniesť dnešné trestné sadzby na skutok z roku 2005 ani vopred určiť, aký trest by súd uložil. Každý z obvinených má právo na obhajobu a až právoplatný rozsudok môže definitívne rozhodnúť o jeho vine.

Prečo je výpoveď Norberta Kosťova taká dôležitá?

Kosťovova výpoveď poskytla vyšetrovateľom opis údajného priebehu udalostí, mená možných účastníkov a informácie o nakladaní s telom, ktoré by človek bez znalosti prípadu nemusel poznať. Jej význam však nespočíva len v množstve detailov. Ak sa niektoré konkrétne tvrdenia podarí potvrdiť nezávislými dôkazmi, môže to posilniť vierohodnosť ďalších častí výpovede. Ak sa naopak objavia zásadné rozpory, súd ich bude musieť pri hodnotení dôkazov zohľadniť.

Zároveň nie je spoľahlivo známe, čo Kosťova v roku 2019 priviedlo k rozhodnutiu hovoriť o svojej minulosti. Verejné zdroje nepreukazujú konkrétnu dohodu s políciou ani jednoznačný osobný motív. Skutočnosť, že si odpykáva doživotný trest za iný zločin, automaticky neznižuje ani nezvyšuje pravdivosť jeho výpovede. Znamená však, že orgány činné v trestnom konaní musia mimoriadne dôsledne preverovať jej obsah.

Otázky, na ktoré stále nepoznáme odpoveď

Prípad Štefana Bednára zostáva otvorený a verejne dostupné informácie neumožňujú uzavrieť niekoľko zásadných otázok. Prečo od Kosťovovej výpovede v máji 2019 uplynulo približne sedem rokov, kým polícia obvinila ďalších dvoch mužov? Aké nové dôkazy umožnili vyšetrovateľom konať práve v lete 2026? Kto polícii pomohol nájsť betónové predmety a vedel niekto o ich polohe celé desaťročia?

Rovnako dôležité je, či znalecké skúmanie potvrdí prítomnosť ľudských pozostatkov a či sa ich podarí identifikovať. Nevyriešená zostáva aj otázka, do akej miery súvisela Bednárova smrť s širšou štruktúrou organizovaného zločinu na juhu Slovenska. A napokon je tu samotná obeť. Štefan Bednár bol podľa vyšetrovateľov využívaný pri ekonomickej trestnej činnosti. Jeho účasť na finančných operáciách však nijako neznižuje závažnosť podozrenia, že ho iní ľudia pripravili o slobodu a následne o život.

Dvadsaťjeden rokov ticha. Prípad, ktorý môže konečne dostať odpovede

V čase, keď Štefan Bednár zmizol, malo Slovensko za sebou obdobie otvorených mafiánskych vojen. Organizovaný zločin sa však nestratil. V niektorých prípadoch sa presunul do ekonomických schém, fiktívneho podnikania a finančných operácií, ktoré navonok pripomínali legálny obchod. Príbeh Bednára ukazuje, ako sa tieto dva svety mohli prelínať. Na jednej strane stáli peniaze získané z daňového systému, na druhej násilie, ktorým si skupina podľa vyšetrovateľov zabezpečovala kontrolu nad človekom využívaným na finančné operácie.

Po viac ako dvoch desaťročiach dnes polícia disponuje výpoveďou človeka, ktorý opisuje vlastnú účasť na udalostiach, obvineniami ďalších dvoch mužov a novou stopou v podobe betónových predmetov. Zatiaľ však nie je isté, či nájdené kusy betónu skutočne ukrývajú pozostatky Štefana Bednára.

Ak sa táto súvislosť potvrdí, vyšetrovatelia môžu konečne získať odpoveď na otázku, kde skončilo telo mladého muža, ktorého zmiznutie zostávalo celé roky bez vysvetlenia. Až súd však rozhodne, kto za jeho smrť nesie trestnoprávnu zodpovednosť.