Varovanie pred zdražovaním energií: Čo čaká Slovákov?

Varovanie pred rastom cien energií prichádza v čase, keď mnohé slovenské domácnosti stále využívajú štátnu energopomoc. Národná banka Slovenska podľa zverejnených prognóz upozorňuje, že súčasné zdražovanie zemného plynu sa nemusí okamžite prejaviť na faktúrach. Najvýraznejší nárast nákladov môže prísť až v roku 2028, keď by ceny energií pre domácnosti mohli vzrásť o 13,4 percenta. Zatiaľ čo domácnosti pred prudkým rastom cien čiastočne chránia regulované tarify a štátne kompenzácie, slovenské podniky čelia vyšším nákladom už dnes. Drahší plyn ovplyvňuje výrobu, dopravu aj poskytovanie služieb. Ekonomické dôsledky preto môžu pocítiť aj ľudia, ktorým sa samotné účty za energie zatiaľ výraznejšie nezmenili. Podľa údajov z jesennej prognózy Národnej banky Slovenska môže súčasný energetický vývoj ovplyvňovať slovenskú ekonomiku ešte niekoľko rokov. Rizikom nie sú iba vyššie platby za elektrinu a plyn, ale aj postupné zdražovanie ďalších výrobkov a služieb.

Varovanie NBS: Ceny plynu rastú rýchlejšie, než sa očakávalo

Európsky trh so zemným plynom opäť čelí neistote. Geopolitické napätie, obavy z možných výpadkov dodávok a nízka naplnenosť zásobníkov vytvárajú tlak na veľkoobchodné ceny. Práve tieto faktory prinútili Národnú banku Slovenska upraviť svoje predchádzajúce odhady. Podľa jesennej prognózy by priemerná veľkoobchodná cena zemného plynu mohla v poslednom štvrťroku 2026 dosiahnuť približne 70 eur za megawatthodinu (MWh). V prvej polovici roka 2027 sa predpokladá pokles pod hranicu 50 eur za MWh a ku koncu roka 2028 by sa cena mohla priblížiť k úrovni 30 eur za MWh.

Napriek očakávanému postupnému zlacňovaniu ide o podstatne nepriaznivejší výhľad, než naznačovali predchádzajúce odhady. NBS podľa publikovaných údajov zvýšila prognózu cien plynu približne o 25 percent pre rok 2026 a o 14 percent pre rok 2027. Výrazný posun zaznamenal európsky trh už začiatkom septembra, keď sa ceny plynu pohybovali takmer 40 percent nad júlovým priemerom. Tieto čísla však nepredstavujú ceny, ktoré domácnosti automaticky uvidia na svojich faktúrach. Ide o veľkoobchodné ceny komodity, ktoré tvoria iba jednu časť konečných nákladov na dodávku energie.

Rok 2027 môže byť náročný najmä pre slovenské firmy

Vyššie ceny energií zasahujú jednotlivé skupiny odberateľov odlišným spôsobom. Podniky, ktoré nakupujú energie za trhových podmienok, môžu zmeny pocítiť podstatne rýchlejšie než domácnosti využívajúce regulované ceny. Najviac ohrozené sú energeticky náročné odvetvia, pri ktorých predstavujú plyn a elektrina významnú časť prevádzkových nákladov. Drahšie energie môžu zvyšovať náklady na výrobu, obmedzovať investície a znižovať ziskovosť podnikov.

Firmy majú v zásade dve možnosti. Buď časť zvýšených nákladov prenesú do konečných cien svojich výrobkov a služieb, alebo ich pokryjú zo svojich marží. Ani jedna z možností však nie je bez následkov. Zvyšovanie cien môže oslabiť konkurencieschopnosť slovenských výrobkov, zatiaľ čo nižšie zisky môžu viesť k odkladaniu investícií či obmedzovaniu podnikateľských aktivít. NBS podľa zverejnených informácií predpokladá, že najvýraznejšie ekonomické dôsledky súčasného energetického šoku sa v podnikateľskom sektore prejavia už v roku 2027.

Energie v roku 2028: Domácnosti môžu čeliť zdraženiu o 13,4 percenta

Najvýraznejšie varovanie sa týka vývoja cien energií v roku 2028. Kým v roku 2027 prognóza počíta s takmer nulovým rastom cien energií pre domácnosti, o rok neskôr by mohli vzrásť až o 13,4 percenta. Pri samotnom zemnom plyne je predpoklad ešte výraznejší. Jesenný odhad podľa zverejnených údajov počíta s rastom cien približne o 28 percent.

Dôležité je zdôrazniť, že ide o prognózu, nie o schválené cenníky dodávateľov. Skutočné náklady domácností budú závisieť od vývoja trhu, rozhodnutí regulačných orgánov, spôsobu nákupu energií aj od prípadného pokračovania štátnej pomoci. Pre lepšiu predstavu možno uviesť jednoduchý modelový príklad. Ak by domácnosti vzrástli celkové ročné výdavky na energie presne o prognózovaných 13,4 percenta, výsledok by vyzeral nasledovne:

Skutočný finančný dosah sa bude líšiť podľa spotreby, spôsobu vykurovania, energetickej efektívnosti nehnuteľnosti a podmienok konkrétnej domácnosti.

Energopomoc chráni rodinné rozpočty, no zvyšuje náklady štátu

Jedným z dôvodov, prečo slovenské domácnosti zatiaľ nepociťujú všetky výkyvy energetického trhu, je štátna energopomoc. Tá pomáha zmierňovať rozdiel medzi trhovými nákladmi na energie a cenami, ktoré platia oprávnení odberatelia. Takéto opatrenia dokážu krátkodobo ochrániť rodinné rozpočty pred prudkým zdražovaním. Zároveň však vytvárajú dodatočné výdavky verejných financií.

Z ekonomického pohľadu totiž energopomoc neodstraňuje samotné zvýšenie cien komodít. Mení predovšetkým spôsob, akým sa náklady rozdeľujú medzi domácnosti, podniky a štátny rozpočet. Ak štát kompenzuje časť nákladov spotrebiteľov, musí na tieto opatrenia zabezpečiť finančné zdroje. Pri dlhodobom poskytovaní plošnej pomoci preto vzniká otázka jej udržateľnosti, najmä v období tlaku na konsolidáciu verejných financií. Zároveň zostáva otvorené, akú podobu bude mať energopomoc v ďalších rokoch a do akej miery dokáže zmierniť prípadné zdražovanie.

Vyššie ceny energií môžu zdražiť aj potraviny a služby

Rast cien plynu a elektriny neovplyvňuje iba účty za bývanie. Energie vstupujú prakticky do každého článku ekonomiky, od poľnohospodárskej výroby cez spracovanie potravín až po logistiku a maloobchod. Ak výrobcom stúpnu náklady na prevádzku, časť z nich sa môže postupne premietnuť do predajných cien. Spotrebitelia tak môžu dôsledky drahších energií pocítiť aj pri bežných nákupoch.

NBS podľa publikovaných prognóz očakáva, že harmonizovaná inflácia na Slovensku dosiahne v roku 2027 približne 3,1 percenta. V roku 2028 by mala zrýchliť na 3,8 percenta, pričom významnú úlohu pri tomto vývoji môže zohrávať práve zdražovanie energií. To znamená, že aj keby sa veľkoobchodné ceny plynu postupne stabilizovali, ich predchádzajúci rast sa môže do cien tovarov a služieb premietať s určitým oneskorením.

Čo môžu domácnosti urobiť ešte pred zdražovaním?

Hoci budúce ceny energií nemožno presne predpovedať, domácnosti majú niekoľko možností, ako obmedziť svoju zraniteľnosť voči ich rastu. Základom je poznať vlastnú spotrebu. Pravidelná kontrola ročného vyúčtovania pomáha odhaliť, koľko energie domácnosť skutočne využíva a ktoré položky tvoria najväčšiu časť nákladov.

Pri nehnuteľnostiach s vyššou spotrebou môže priniesť úspory modernizácia vykurovania, zlepšenie izolácie, výmena neefektívnych spotrebičov alebo úprava spôsobu regulácie teploty. Dôležité je tiež sledovať aktuálne podmienky dodávateľov energií, dostupné tarify a pravidlá prípadnej štátnej podpory. Nie každá domácnosť má rovnaké možnosti úspor a každá investícia do energetickej efektívnosti by mala vychádzať z reálnej spotreby a očakávanej návratnosti.

Varovanie pred drahšími energiami nie je dôvodom na paniku, ale na prípravu

Najnovšie prognózy ukazujú, že Slovensko môže čeliť ďalšiemu obdobiu energetickej neistoty. Zatiaľ čo podniky môžu dôsledky drahšieho plynu výraznejšie pocítiť už v roku 2027, domácnosti by mohli čeliť citeľnejšiemu rastu cien až v roku 2028. Rozhodujúci bude vývoj európskeho energetického trhu, dostupnosť dodávok, nastavenie regulovaných cien aj budúca podoba štátnej energopomoci.

Varovanie pred zdražovaním energií preto nemožno chápať ako potvrdenie, že každá slovenská domácnosť zaplatí v roku 2028 automaticky o 13,4 percenta viac. Ide o prognózovaný vývoj, ktorý sa môže meniť podľa ekonomických a politických okolností. Pre spotrebiteľov je však dôležitým signálom, že energetické náklady zostávajú jedným z rizík pre rodinné rozpočty aj slovenskú ekonomiku.