Lucka, tvoja cesta k etikete sa začala už v detstve. Pamätáš si moment, keď ťa tento svet prvýkrát očaril?

Úplne prvý impulz si pamätám ešte z prvej triedy základnej školy v Rožňave. Pani učiteľka Beličáková nás zobrala na malú výstavu stolovania. Bolo tam asi päť prestretých stolov a mňa to všetko „krásno“ úplne očarilo. Na detskom stole bola kytica z celofánu a lentiliek, takže ten u mňa, samozrejme, vyhral.

Potom prišla moja pasia pre britskú kráľovskú rodinu. Mala som deväť rokov, keď som v časopise Život našla článok o britskej kráľovnej a jej rodine. Pre dieťa, ktoré vyrastalo medzi kaštieľom v Betliari a hradom Krásna Hôrka, bolo zistenie, že princezné a kráľovné ešte existujú, úplne magické. Kým moje spolužiačky fičali na Take That alebo Spice Girls, ja som fičala na kronike britskej kráľovskej rodiny.

K etikete ako takej som sa však dostala úplnou náhodou. V auguste 1994 som bola druhýkrát v Londýne. Znova som navštívila Buckinghamský palác, Kensingtonský palác, kde bývala Diana, aj hrad Windsor. A počas tých piatich dní som prešla množstvo kníhkupectiev. Hľadala som knihy o kráľovskej rodine v angličtine, pretože na našom trhu ich vtedy veľa nebolo. V jednom kníhkupectve som pri kronike kráľovskej rodiny našla aj knihu o etikete. Prelistovala som si ju a bola som ňou doslova očarená. Niekto ju tam asi len tak položil, možno sa mu ju nechcelo vrátiť na miesto, a tým svojím malým „nedostatkom“ dobrých spôsobov mi priniesol do života ďalšiu pasiu. Doma som potom po kníhkupectvách hľadala knihy o etikete v slovenčine alebo češtine. Našla som až jednu, preklad renomovanej nemeckej knihy.

Od fascinácie kráľovskou rodinou až po vlastný projekt Madame Etiquette. Lucia, kedy si si uvedomila, že etiketa môže byť aj tvojou profesijnou cestou?

Keď som v rokoch 2006 a 2007 študovala v programe Pre-MBA na University of California v San Diegu, išla som na prednášku o etikete. V tom čase som sa jej už vyše desať rokov venovala sama pre seba a počas tej prednášky mi napadlo, prečo by som sa jej vlastne nemohla venovať profesionálne. Budúcnosť v slovenskom práve som si veľmi nevedela predstaviť a ani s prácou na ministerstve zahraničných vecí som vtedy nepočítala, hoci som mala červený diplom, doktorát a hovorila som plynule po anglicky, nemecky a španielsky. Hneď po prednáške som si cez Amazon objednala asi desať kníh, ktoré nám prednášajúca odporučila. A keďže sme v rámci programu mali vypracovať podnikateľský plán pre vlastný projekt, pekne mi to do seba zapadlo.

Po návrate zo San Diega ma ešte čakali štátnice na právnickej fakulte. V tom čase som dostala ponuku pracovať na Malorke v online banke pre anglicky a nemecky hovoriacich klientov a hneď som ju prijala. Lenže po štátniciach som odletela na predĺžený víkend ku kamarátke do Paríža a tam som stretla svojho budúceho manžela. Na Malorke som nakoniec strávila iba rok. Od augusta 2008 žijem v Paríži, kam som prišla s nulovou francúzštinou. Projekt etikety som odložila, ale knihy som si kupovala ďalej a stále som sa sama vzdelávala.

V roku 2015 som sa k myšlienke koučingu vrátila a založila som anglický instagramový účet Madame Etiquette. Potom prišli dvojičatá, Liliane a Léonard, a naplno som sa do projektu pustila až o niekoľko rokov. V júli 2021 som začala študovať na The English Manner pod vedením Williama Hansona a Myky Meier. Chcela som si po rokoch samovzdelávania svoje vedomosti overiť a doplniť. Oba stupne trvali po šesť mesiacov. Prvý som ukončila s výsledkom 96 percent a druhý s 98 percentami, oba s vyznamenaním. Roky 2021 a 2022 boli začiatkom novej kapitoly v mojom profesionálnom živote. Medzitým nám do rodiny pribudlo aj tretie dieťatko, 2022 Ludovic. Kapitolu lektorky etikety som roky tak trochu dobrovoľne odkladala. A ako sa hovorí, to najlepšie nakoniec.

Džentlmenstvo nie je o dokonalom obleku

Pojem džentlmen si mnohí stále spájajú s tradičnými pravidlami správania. Čo však znamená byť skutočným džentlmenom v dnešnej spoločnosti?

Keď sa ma niekto opýta, kto je podľa mňa džentlmen, spomeniem si na jedného pána zo San Diega. Počas štúdia som tam pracovala ako opatrovateľka detí pre zámožnú americkú rodinu. Tento pán patril k najbohatším ľuďom v tej štvrti a často chodil v rozťahanom tričku a obnosených nohaviciach. Vždy ma však oslovil s takou úctou, že si to pamätám dodnes. „Hello, Miss Lucy. How are you, Miss Lucy?“

Moji zamestnávatelia mali pri stole dokonalé spôsoby, ale ku mne často hovorili povýšenecky. Občas mi dokonca priniesli z reštaurácie zvyšky zo svojho taniera. Práve vtedy som si uvedomila, koľko o človeku prezradí už to, akým tónom sa Vám prihovorí. A áno, džentlmenstvo je podľa mňa stále aktuálne. Keď si dnes sadnem do kaviarne, oveľa skôr si všimnem, ako muž hovorí s obsluhou, než to, ako drží šálku. Už pri obyčajnom objednávaní kávy vidíte, či sa vôbec pozrie na človeka, s ktorým hovorí, či poprosí a či poďakuje.

View this post on Instagram

Pre mňa je džentlmen muž, pri ktorom sa ľudia cítia príjemne a rešpektovane. Predstavte si večeru, na ktorej sa nie všetci poznajú. Džentlmen si všimne človeka, ktorý sa zatiaľ do rozhovoru nezapojil, a prirodzene ho doň prizve. S rovnakou pozornosťou sa správa k niekomu, kto ho pri stole obsluhuje… Aj dnes je pekné podržať dvere alebo ponúknuť pomoc. A keď niekto povie „ďakujem, zvládnem to“, je rovnako pekné prijať to s úsmevom…

Navštevujú dnes kurzy etikety aj muži? A vnímaš rozdiel medzi tým, ako k etikete pristupujú vo Francúzsku a na Slovensku?

Áno, na mojich Signature Masterclass na Slovensku mávam aj pánov. Len sa väčšinou neradi fotia. Často skôr odfotia svoju polovičku so mnou, takže keď sa potom pozriete na fotky, ľahko nadobudnete dojem, že tam boli samé dámy. Môj samostatný kurz pre pánov sa volá Masterclass pre džentlmenov. Veľmi rada ho však odporúčam aj dámam. Pokojne môžu prísť samy, s partnerom alebo so synom. Aj pre ne je zaujímavé pozrieť sa na spoločenské situácie z mužského pohľadu a veľa si z kurzu odnesú.

Kurz som postavila na praktických otázkach, ktoré by mal vedieť zodpovedať každý pán. Ako pôsobím pri prvom stretnutí? Alebo: Ako správne podám ruku, predstavím seba alebo človeka, s ktorým prichádzam? Ako sa zorientujem na spoločenskom podujatí a čo sa odo mňa očakáva pri stole? Prechádzame si základy stolovania aj situácie, v ktorých je dobré vedieť, aká je pri stole úloha pána.

Veľkú časť kurzu venujem pánskemu dress code. Ten rozoberám naozaj do detailov. Od toho, aký oblek a topánky si vybrať na konkrétnu príležitosť, až po to, kam má siahať kravata, ako má sedieť sako a aká má byť dĺžka nohavíc. V Paríži mám skúsenosť najmä z výučby na hotelovej vysokej škole CMH Paris, kde je etiketa súčasťou profesijnej prípravy. Na Slovensku sa so záujemcami o etiketu stretávam na mojich kurzoch, ktoré vznikli hlavne preto, že sa ma followeri dva či tri roky pýtali, kedy konečne pripravím kurz etikety pre verejnosť. Sú to dve rôzne prostredia a moja skúsenosť v každom z nich je trochu iná.

Čo si vo Francúzsku všímam, je dôraz na základnú zdvorilosť. Skúste sa v parížskom obchode niečo opýtať bez pozdravu a pokojne sa Vám môže ozvať „On dit bonjour!“  (pozn. redakcie „Najprv sa pozdravíme!“ alebo doslovnejšie „Hovorí sa dobrý deň!“). Vo Francúzsku sa aj otázka, kde čo nájdete, začína pozdravom. Potom príde „s’il vous plaît“ („prosím vás“) a nakoniec „merci“ („ďakujem“). Ja aj na Slovensku pozdravím hneď pri dverách, keď vojdem do malého obchodu. Je to pre mňa úplne prirodzené.

Keď aj úspešní muži zabúdajú na základy

Lucia, pohybuješ sa vo svete, kde záleží na detailoch. Ktoré pravidlá mužskej etikety považuješ za absolútny základ a pri akých chybách ťa prekvapuje, že sa ich dopúšťajú aj skúsení muži z biznisu či verejného života?

Ja by som začala pozdravom a predstavovaním. Vedieť sa pozdraviť, predstaviť seba aj človeka, s ktorým prichádzam, a vedieť, koho komu predstavím. Potom by som pridala stolovanie a dress code. A práve pri týchto dvoch oblastiach ma niekedy prekvapuje, aké základné veci chýbajú pánom, ktorí sa roky pohybujú vo verejnom živote, politike, vo financiách alebo vo vysokom biznise.

Stačí sa niekedy pozrieť na fotografie z pracovnej/ oficiálnej večere alebo zo slávnostného podujatia. Hostia už jedia a obrúsky sú stále poskladané na stole, akoby tam boli len na dekoráciu. Pritom položiť si obrúsok na kolená patrí k úplným základom stolovania. Rovnako ako vedieť, ako držať príbor alebo ako uchopiť pohár na víno. Práve od ľudí, ktorí pravidelne reprezentujú firmu či inštitúciu, by som očakávala, že tieto veci ovládajú.

Pri pánskom dress code vidím podobné medzery. Na formálnu večernú príležitosť k tmavému obleku patria čierne spoločenské topánky. Hnedé topánky sú v takomto kontexte faux pas. Potom je tu dĺžka kravaty, ktorá by mala siahať približne k opasku nohavíc. A koľkokrát vidím nohavice také dlhé, že sa nad topánkami poskladajú do harmoniky. Aj pekný oblek tým stratí veľa zo svojej elegancie.

A ešte jeden detail, ktorý vídam veľmi často. Rozopnutý vrchný gombík košele a povolená kravata. Ak si kravatu oblečiete, zapnite si vrchný gombík a uzol upravte ku golieru. Ak príležitosť dovoľuje otvorený golier a cítite sa tak lepšie, pokojne si kravatu vôbec nedávajte.

Čo mužov na tvojich masterclassoch najviac zaujíma? S akými otázkami za tebou prichádzajú najčastejšie?

Otázky typu: „Koho komu predstavím a v akom poradí?“ „Kto si má objednať ako prvý?“ „Ako mám správne používať obrúsok?“ „Čo presne si mám obliecť, keď je na pozvánke uvedený XY dress code?“ „Má vreckovka ladiť s kravatou?“ „Kedy pri káve zdvihnem aj podšálku?“

Jedna otázka, ktorú dostávam veľmi často, je, aké knihy o etikete by som odporučila. Tú však dostávam od svojho publika všeobecne. Na kurzoch mám rada najmä otázky z konkrétnych situácií. Keď sa ma niekto opýta napríklad na pracovnú večeru, vieme si rovno prejsť, čo urobí, od chvíle, keď príde, až po to, ako sa pri stole zapojí do rozhovoru.

Okrem džentlmenov sa venuješ aj dámam a deťom. Líši sa záujem o jednotlivé masterclassy a čo považuješ pri výučbe za najdôležitejšie?

Na Masterclass Elegantnej dámy prirodzene chodia predovšetkým ženy. Na Signature Masterclass mávam aj pánov. A na Masterclass pre džentlmenov môžu prísť aj dámy, napríklad so synmi alebo partnermi. Mne sa páči, keď sa o týchto veciach môžu potom spolu rozprávať aj doma alebo si ich rovno vyskúšať pri spoločnej večeri.

View this post on Instagram

Pri detských kurzoch mi záleží najmä na tom, aby si deti základné veci samy vyskúšali. Ako sa pozdraviť a predstaviť, kam pri prestieraní patrí pohár alebo čo urobiť s obrúskom. Veľa z toho riešim aj doma pri vlastných deťoch. A verte mi, ani u nás to nie je vždy dokonalé. Práve preto viem, aké dôležité je tieto veci opakovať v bežných situáciách.

View this post on Instagram

Elegancia sa začína v každodenných detailoch

Lucka, ak by chcel muž už dnes pôsobiť kultivovanejšie, sebavedomejšie a elegantnejšie, aké jednoduché zmeny by si mu odporučila?

1. Pozerajte sa na osobu, s ktorou hovoríte. Skúste to už pri najbližšej káve. Pozdravte, pri objednávke sa pozrite na obsluhu a poďakujte. Znie to úplne obyčajne, ale práve v takýchto chvíľach je vidieť, či osobu oproti sebe naozaj vnímate.
2. Všimnite si, ako vstupujete do miestnosti. Narovnajte sa, uvoľnite plecia a zdvihnite pohľad. Aj veľmi pekné sako stratí veľa zo svojho efektu, keď v ňom stojíte so zhrbeným chrbtom. To, ako sa “nesiete”, si ľudia všimnú skôr než vaše sako.
3. Osvojte si jeden dobrý návyk pri stole. Pri najbližšej večeri si položte obrúsok na kolená a predtým, ako sa napijete, si ním jemne osušte pery. Pokojne to robte aj doma. Keď Vám to príde prirodzené pri obyčajnej večeri, na pracovnej už môžete venovať pozornosť rozhovoru.
4. Pozdravte ako prvý. Keď vojdete do menšieho obchodu alebo nastúpite do výťahu, povedzte zreteľne „Dobrý deň“. Je to maličkosť, ktorá hneď naladí tón stretnutia.
5. Skontrolujte, ako Vám sedí sako. Pozrite sa do zrkadla, či Vám dobre sedí v ramenách a či sa pri zapnutí látka neťahá. A ak si k tmavej kravate a bielej košeli chcete dať vreckovku, siahnite po jednoduchej bielej.

Na záver Lucka, aké posolstvo by si chcela odovzdať mužom, ktorí chcú na sebe pracovať, no možno stále vnímajú etiketu ako niečo príliš formálne alebo vzdialené ich každodennému životu?

Keď poznáte pravidlá etikety, tak sa pri spoločenských aj pracovných príležitostiach môžete sústrediť na ľudí, na rozhovor s nimi a na vzťahy, ktoré si budujete. Na pracovnej večeri sa nemusíte stresovať tým, na čo slúži táto vidlička alebo ako použiť obrúsok. Robíte to automaticky a venujete sa osobe, ktorá sedí oproti Vám. Keď dodržíte dress code, prejavíte tým rešpekt voči hostiteľom aj ostatným hosťom. A keď sa zoznamujete, viete, koho komu predstaviť a ako to urobiť prirodzene. Práve túto istotu Vám etiketa dáva.

Pánom by som chcela povedať aj to, aby sa nehanbili prísť na kurz etikety. Svoje deti povzbudzujeme, aby sa pýtali, keď niečo nevedia, aby sa odvážili postaviť pred ľudí a zarecitovať básničku. A potom sa my sami ostýchame prísť na kurz a naučiť sa niečo nové. Aj v tomto môžeme ísť deťom príkladom. Pracovať na sebe by malo byť prirodzené v každom veku. Chodíme sa učiť hrať golf či tenis alebo sa prihlásime na kurz varenia. Pre mňa je rovnako prirodzené ísť sa naučiť pravidlá etikety. Slušnosť a dobré spôsoby si osvojujeme predovšetkým v rodine. Etiketa je ich nadstavbou.

View this post on Instagram

Možno práve v tom spočíva skutočné tajomstvo elegancie. Nie v bezchybnom vystupovaní, dokonalom obleku či znalosti všetkých spoločenských pravidiel, ale v schopnosti vytvoriť okolo seba atmosféru rešpektu a prirodzenej úcty. Pretože oblek si možno kúpiť, no kultivovanosť je niečo, čo si človek buduje celý život.

Viac o Lucii Sandrin Breznayovej, jej práci a kurzoch etikety nájdete na madameetiquette.com.