Ešte pred rokom bolo bratislavské letisko v úplne inej situácii. Dnes patrí medzi najrýchlejšie rastúce stredne veľké letiská v Európe a jeho vedenie už otvorene hovorí o ďalšej expanzii. Kľúčovú úlohu v tomto príbehu zohráva letecká spoločnosť Wizz Air, ktorá za prvý rok pôsobenia svojej základne v Bratislave prepravila dva milióny cestujúcich. Na piatkovej tlačovej konferencii 13. novembra však nešlo iba o bilancovanie úspešného roka. Hovorilo sa aj o nových leteckých spojeniach, budúcnosti vnútroštátnej linky do Košíc a hraniciach, na ktoré začína letisko pri svojom raste narážať.
Dva milióny cestujúcich za rok. Rast prekvapil aj samotné letisko
Keď Wizz Air v novembri 2025 otvoril na Letisku M. R. Štefánika svoju základňu, znamenalo to začiatok zásadnej zmeny v ponuke leteckých spojení zo slovenskej metropoly. Za dvanásť mesiacov sa spoločnosť vypracovala na dominantného dopravcu bratislavského letiska a jej výsledky prekonali aj pôvodné očakávania jeho vedenia. „My sme tie signály mali, ale dva milióny cestujúcich a to, že sa Wizz Air stal dominantným prepravcom, to sme neočakávali,“ priznal generálny riaditeľ letiska Dušan Novota.
Spoločnosť má dnes v Bratislave štyri bázované lietadlá Airbus A321neo, každé s kapacitou 239 cestujúcich. Za prvý rok prevádzky uskutočnila približne 9-tisíc letov, pričom sa podarilo zrealizovať 99,81 percenta plánovaných spojení. Dopravca aktuálne ponúka z Bratislavy celkovo 31 liniek do 24 krajín, z ktorých 27 je súčasťou zimného letového poriadku 2026/2027. Rast Wizz Airu sa výrazne premietol aj do celkových výsledkov bratislavského letiska. Od januára do októbra 2026 ním prešlo 4 082 799 cestujúcich. Na porovnanie, za celý predchádzajúci rok letisko odbavilo približne 2,4 milióna ľudí.
Podľa štátnej tajomníčky Ministerstva dopravy SR Denisy Žilákovej zaznamenávalo letisko rekordné výsledky každý mesiac. Kým európske letiská podľa jej slov rastú v priemere približne o štyri percentá, Bratislava dosiahla na jar medziročný rast až 160 percent.
Bratislava – Košice: Spojenie, ktorému mnohí neverili
Osobitnú pozornosť na tlačovej konferencii dostala vnútroštátna linka medzi Bratislavou a Košicami. Jej spustenie 21. novembra 2025 patrilo k najvýznamnejším udalostiam uplynulého roka. Projekt pritom od začiatku sprevádzali pochybnosti o tom, či bude medzi dvoma najväčšími slovenskými mestami dostatočný záujem o letecké cestovanie.
„Keď sme hľadali dopravcu na spojenie Bratislava – Košice, mnohí hovorili, že to nemá šancu vyjsť. Wizz Air do toho išiel,“ pripomenula Denisa Žiláková. Vývoj však podľa predstaviteľov letiska a ministerstva ukázal, že o spojenie je záujem. Frekvencia letov sa postupne zvýšila na 13 týždenne a Košice sa zaradili medzi päť najvyužívanejších destinácií z Bratislavy.
Ďalšie posilnenie vnútroštátnej linky preto zostáva otvorenou témou. Diskutuje sa najmä o možnostiach pridať lety v piatok a nedeľu, ktoré sú atraktívne pre cestujúcich vracajúcich sa za rodinou alebo dochádzajúcich za pracovnými povinnosťami. „Zvýšenie frekvencie letov do Košíc je otázka, ktorá ešte nie je ukončená. Myslím si, že ešte možno budeme očakávať navýšenie frekvencií z dôvodu, že lety sú plné,“ uviedol Novota. O konkrétnom rozšírení zatiaľ rozhodnuté nebolo. Táto otázka by sa však mohla dostať na program pripravovaných rokovaní s dopravcom v Budapešti.
Dôležitým aspektom zostáva aj financovanie. Linka Bratislava – Košice funguje ako služba vo verejnom záujme s podporou štátu. Súčasná zmluva platí do marca 2028 a ministerstvo dopravy sa zaoberá možnosťami zabezpečenia jej pokračovania.
Madrid, Praha aj cesta do vzdialenejších častí sveta
Zatiaľ čo vnútroštátne spojenie už má za sebou takmer rok prevádzky, pri ďalších destináciách je bratislavské letisko ešte len vo fáze príprav a rokovaní. Jedným z najvýraznejších cieľov je priama letecká linka do Madridu. Španielska metropola patrí medzi destinácie, o ktoré má vedenie letiska záujem, a rozhovory s leteckými dopravcami by sa mali v najbližšom období posunúť ďalej.
V úvahách sa objavuje aj obnovenie priameho spojenia s Prahou. V tomto prípade však zostáva otvorenou otázkou ekonomická udržateľnosť pravidelnej linky, keďže na ňu nemožno automaticky uplatniť rovnaký model štátnej podpory ako pri spojení do Košíc. Ešte ambicióznejšie sú plány na lepšie prepojenie Bratislavy s mimoeurópskymi destináciami. Letisko má záujem prilákať významného zahraničného dopravcu, prostredníctvom ktorého by sa slovenskí cestujúci mohli dostať do Ázie či Spojených štátov s jediným prestupom.
V tejto súvislosti sa spomínajú aj možnosti spolupráce s leteckou spoločnosťou z Južnej Kórey. Pre cestujúcich by takéto spojenie mohlo znamenať nielen širšiu ponuku destinácií, ale aj pohodlnejšie prestupy a možnosť odbaviť batožinu až do cieľového letiska. Zatiaľ však nejde o potvrdené nové linky. Bratislavské letisko tým skôr naznačuje smer, ktorým by sa chcelo v nasledujúcich rokoch uberať.
Nové destinácie už pribúdajú
Ambície do budúcnosti pritom nadväzujú na rozširovanie siete, ktoré sa už začalo. Koncom októbra pribudli do ponuky Wizz Airu priame lety do egyptskej Hurghady, marockého Agadiru a azerbajdžanského Baku. Začiatkom decembra má nasledovať Sarajevo, hlavné mesto Bosny a Hercegoviny. Medzi najvyužívanejšie destinácie dopravcu z Bratislavy patria Barcelona, Londýn, Rím, Košice a Varšava.
Riaditeľka Wizz Airu pre korporátne záležitosti a ESG Nóra Rabe zdôraznila, že spoločnosť považuje Slovensko za perspektívny trh. „Naše ambície na Slovensku siahajú oveľa ďalej, než len k tomuto prvému výročiu. Vidíme významný potenciál pre ďalší rast,“ uviedla Rabe s tým, že dopravca sa chce naďalej sústrediť na rozširovanie siete a dostupnosť leteckého cestovania.
Rast má aj svoje limity. Letisko potrebuje viac miesta pre lietadlá
Rýchle rozširovanie leteckej dopravy však prináša aj otázku, kam až môže bratislavské letisko rásť so súčasnou infraštruktúrou. Podľa jeho vedenia nie je najväčším problémom kapacita terminálu, ale počet stojísk pre lietadlá. Práve tie môžu v budúcnosti rozhodovať o tom, či sa podarí prilákať ďalších dopravcov a rozširovať počet letov.
Letisko v súčasnosti pracuje s kapacitným potenciálom približne siedmich miliónov cestujúcich ročne. Na jeho prekročenie by podľa Novotu potrebovalo vybudovať približne štyri ďalšie stojiská. Rozvoj infraštruktúry sa tak stáva rovnako dôležitou témou ako získavanie nových leteckých spojení. Bez dostatočného priestoru pre lietadlá by totiž rastúci záujem dopravcov nemusel byť možné naplno využiť.
Z regionálneho letiska významnejší hráč na európskej mape
Prvé výročie základne Wizz Air v Bratislave ukázalo, ako rýchlo dokáže príchod silného dopravcu zmeniť fungovanie letiska. Výsledkom nie je len širšia ponuka destinácií, ale aj historické počty cestujúcich a výrazne vyššie ambície jeho vedenia. Kým pred rokom bolo hlavným cieľom úspešne rozbehnúť základňu a nové linky, dnes sa diskusia posúva k ďalšiemu rozširovaniu prevádzky, posilneniu vnútroštátneho spojenia a možnostiam napojenia Bratislavy na vzdialenejšie svetové destinácie.
Najbližšie mesiace ukážu, ktoré z pripravovaných rokovaní sa podarí premeniť na konkrétne nové spojenia. Rovnako dôležité však bude, či dokáže letisko držať krok s rastúcou prevádzkou aj po technickej a kapacitnej stránke. Bratislava už ukázala, že dokáže prilákať milióny cestujúcich. Teraz stojí pred ďalšou úlohou, vytvoriť podmienky, aby tento rast nebol len krátkodobým rekordom, ale základom jej dlhodobého rozvoja.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
Prišiel po pomoc. Z psychiatrickej kliniky sa už nevrátil. Osem minút, ktoré otriasli Chorvátskom
Sedačka na mieru? Dnes ju môžete naplánovať takmer ako kuchyňu a doplnky konfigurovať ako pri kúpe auta
V novembri sa vracia Godzilla aj Hry o život. Cinema City prinesie aj hviezdne koncerty a prvé vianočné filmy
NAJČÍTANEJŠIE
