Takmer dvetisíc rehoľných sestier sústredených na miestach, ktoré si samy nevybrali. Obsadených 137 kláštorov. Stovky žien odvezených do českého pohraničia a zaradených do výroby. Pred 76 rokmi sa komunistický režim pokúsil násilím zlikvidovať ženské rehole na Slovensku. Predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober dnes pripomína, že tento príbeh nie je iba kapitolou z učebnice dejepisu. Keď dnes počujeme slovo kláštor, predstavíme si ticho, modlitbu a život odohrávajúci sa za múrmi, do ktorých bežný človek vstupuje len zriedka. V auguste 1950 však na mnohých miestach Československa toto ticho prerušila štátna moc. Do kláštorov nevstupovali návštevníci. Prichádzali príslušníci režimu. Ženy, ktoré svoj život zasvätili reholi, sa zo dňa na deň dozvedali, že o ich ďalšom osude rozhodne niekto iný. Presne túto udalosť pri príležitosti 76. výročia Akcie R pripomenul predseda Konferencie biskupov Slovenska Bernard Bober. Jeho odkaz pritom nesmeroval iba do minulosti. „Sloboda je dar, o ktorý sa musíme pričiniť všetci,“ zdôraznil.
Bernard Bober: Ich svedectvo zostáva pozvaním k odvahe
Bernard Bober pri príležitosti výročia vyzdvihol odvahu, obetu a vieru rehoľných sestier, ktoré sa v roku 1950 ocitli zoči-voči totalitnej moci. Režim sa podľa neho neusiloval iba o administratívne zrušenie niekoľkých inštitúcií. Cieľom bolo zasiahnuť samotnú existenciu rehoľného života. Kláštorný majetok mal byť skonfiškovaný, komunity rozbité a rehoľníčky izolované od prostredia, v ktorom dovtedy žili a pracovali.
Časť z nich skončila v sústreďovacích kláštoroch. Iné boli poslané pracovať do výroby. Napriek tomu, upozornil Bernard Bober, režim nedokázal odstrániť to najpodstatnejšie, ich presvedčenie a duchovné povolanie. Ich príbeh preto označil za „trvalé svetlo a pozvanie k odvahe“ aj pre dnešnú spoločnosť.
Najskôr prišli po mužské rehole
Aby sme pochopili Akciu R, musíme sa vrátiť ešte o niekoľko mesiacov späť. Po februári 1948, keď moc v Československu definitívne prevzala Komunistická strana Československa, sa vzťah štátu k cirkvám začal dramaticky meniť. Cirkev predstavovala pre nový režim problém. Mala vlastnú autoritu, vlastné štruktúry, rozsiahle komunity a predovšetkým hodnotový systém, ktorý štát nedokázal úplne kontrolovať.
Nasledovali zásahy proti duchovným, zatýkanie, politické procesy, obmedzovanie cirkevného školstva či snaha dostať fungovanie cirkví pod štátny dohľad. Na jar 1950 prišla jedna z najtvrdších akcií. V noci z 13. na 14. apríla 1950 bezpečnostné zložky obsadili desiatky mužských kláštorov. Operácia dostala názov Akcia K – Kláštory. Neskôr sa do dejín zapísala aj ako jedna z takzvaných barbarských nocí. Lenže mužskými rehoľami sa plán nekončil.
29. august 1950: Prišli na rad ženy
O niekoľko mesiacov neskôr sa pozornosť režimu obrátila na ženské rehole. 29. augusta 1950 sa začala Akcia R – Rehoľníčky. Jej cieľ bol podobný ako v prípade mužských kláštorov: sústrediť rehoľné sestry na vybraných miestach, zrušiť či obsadiť ich kláštory a postupne paralyzovať fungovanie ženských reholí. Čísla ukazujú rozsah celej operácie.
Do sústreďovacích zariadení bolo presunutých 1 962 rehoľných sestier a obsadených bolo 137 kláštorných objektov. Za každým z týchto čísel sa však skrývala konkrétna žena. Žena, ktorá mala svoje meno, komunitu, prácu, miesto, kde dovtedy žila, a život, o ktorom bola presvedčená, že si ho slobodne zvolila. A zrazu rozhodoval niekto iný.
Viac než 800 sestier poslali pracovať do českého pohraničia
Jednou z najtvrdších súčastí zásahu bolo pracovné nasadenie rehoľníčok. Viac než 800 sestier bolo presunutých do českého pohraničia, kde pracovali predovšetkým v textilnom priemysle. Nešlo pritom o ženy pripravené na nový pracovný život podľa vlastného rozhodnutia. Išlo o súčasť systému, ktorý sa ich snažil vytrhnúť z rehoľných komunít a zaradiť ich tam, kde ich štát potreboval.
Paradoxom celej situácie bolo, že režim sa rehoľníčok nedokázal zbaviť všade.
Nemocnice ich stále potrebovali
Viac než 1 600 rehoľných sestier zostalo pracovať v nemocniciach. Nie preto, že by totalitná moc zmenila názor na ženské rehole. Dôvod bol oveľa pragmatickejší.
Štát za ne jednoducho nedokázal nájsť dostatočnú náhradu. Rehoľné sestry totiž celé desaťročia zohrávali významnú úlohu v zdravotníctve, sociálnej starostlivosti či pri pomoci chorým a odkázaným ľuďom. Vznikla tak zvláštna situácia: režim sa usiloval zlikvidovať spôsob života týchto žien, no zároveň potreboval ich prácu.
Nie všade ľudia mlčali
Práve na tento moment upozorňuje dnes aj Bernard Bober. Keď režim prichádzal po rehoľníčky, časť obyvateľstva nezostala pasívna. Na Slovensku dochádzalo k zhromaždeniam ľudí, ktorí sa snažili sestry brániť. Na niektorých miestach obyvatelia obsadili kláštory alebo sa pokúsili zabrániť ich odvozu. Nebola to armáda ani organizovaná politická opozícia.
Boli to obyčajní ľudia, ktorí sa rozhodli povedať, že s tým, čo sa deje pred ich očami, nesúhlasia. A práve v tom vidí Bernard Bober jedno z najsilnejších posolstiev udalostí spred 76 rokov. Spravodlivosť sa podľa neho nedá zachovať iba tým, že o nej budeme hovoriť. Vyžaduje si aj osobnú angažovanosť.
Bernard Bober nehovorí iba o minulosti
Na prvý pohľad môže byť Akcia R historickou témou. Rok 1950. Komunizmus. Kláštory. Rehoľné sestry. Udalosti vzdialené od života generácie, ktorá sa narodila dávno po páde železnej opony. Práve tu je však podstata aktuálneho odkazu predsedu KBS. Bernard Bober nevníma pripomínanie Akcie R iba ako pietnu spomienku na obete bývalého režimu.
Hovorí o náboženskej slobode, ľudskej dôstojnosti, pravde, vzájomnej úcte a osobnej odvahe postaviť sa proti nespravodlivosti. Teda o hodnotách, ktorých význam sa nekončí dátumom v kalendári. „Aby sme sa aj v súčasnosti dokázali bez strachu zastať svojej viery, kresťanských hodnôt a ľudskej dôstojnosti každého človeka,“ znie podstata jeho odkazu.
Čo bola Akcia R?
Akcia R bola zásahom komunistického režimu proti ženským reholiam v Československu, ktorý na Slovensku odštartoval 29. augusta 1950. Predchádzala jej aprílová Akcia K, namierená proti mužským reholiam. Cieľom Akcie R bolo obmedziť až zlikvidovať fungovanie ženských rehoľných spoločenstiev, skonfiškovať ich majetok a sústrediť rehoľné sestry na miestach určených štátom.
Na Slovensku bolo následkom zásahu obsadených 137 kláštorných objektov a do sústreďovacích zariadení presunutých 1 962 rehoľníčok. Viac než 800 sestier bolo odvezených do českého pohraničia, kde boli nasadené najmä v textilnom priemysle. Ďalších viac než 1 600 zostalo v nemocniciach, pretože štát za ich prácu nedokázal zabezpečiť adekvátnu náhradu.
76 rokov neskôr zostáva jedna otázka
História má nepríjemnú vlastnosť. Keď sa od nej dostatočne vzdialime, konkrétni ľudia sa začnú meniť na čísla. 1 962 sestier. 137 kláštorov. Viac než 800 žien odvezených za prácou. Akcia R však nebola príbehom čísel. Bola príbehom žien, ktorým štát rozhodol, kde smú žiť, kde budú pracovať a či komunita, ktorej zasvätili svoj život, vôbec môže ďalej existovať.
A bola tiež príbehom ľudí, ktorí sa ich napriek riziku rozhodli zastávať. Možno práve preto má veta, ktorú dnes Bernard Bober pripomína, význam aj po 76 rokoch: „Sloboda je dar, o ktorý sa musíme pričiniť všetci.“
Pretože sloboda sa často začne strácať oveľa skôr, než si spoločnosť uvedomí, že o ňu prišla.
Zdroj: TASR, Konferencia biskupov Slovenska, historické materiály o Akcii R.
