Ešte pred niekoľkými rokmi sa pri bratislavskom letisku riešilo najmä to, ako prilákať viac cestujúcich a leteckých spoločností. Dnes stojí Letisko M. R. Štefánika pred opačnou otázkou: čo ak ich začne byť priveľa? Rok 2026 prináša rekordné čísla, nové linky aj lietadlá umiestnené priamo v Bratislave. Za úspechom sa však čoraz výraznejšie ukazuje problém, ktorý sa nedá vyriešiť iba väčšou odletovou halou. Keď sa hovorí o „kríze“ bratislavského letiska, nejde o zatváranie letiska ani náhlu mimoriadnu udalosť. Problém je oveľa prozaickejší: počet cestujúcich a letov rastie rýchlejšie, než sa dokáže prispôsobovať infraštruktúra. A čísla ukazujú, že nejde o malú zmenu. V roku 2024 letisko odbavilo približne 1,95 milióna cestujúcich, o rok neskôr už 2,44 milióna. Za prvých sedem mesiacov roku 2026 však jeho bránami prešlo takmer 2,57 milióna ľudí, teda viac než za celý predchádzajúci rok.
Rekord za rekordom
Máj priniesol takmer 400-tisíc cestujúcich a medziročný rast o 131 percent. V júni letisko prvýkrát v histórii prekročilo hranicu pol milióna pasažierov za jediný mesiac. V júli ich podľa ďalšieho z podkladov prešlo letiskom viac ako 620-tisíc. Vedenie letiska očakáva, že za celý rok by sa počet cestujúcich mohol pohybovať približne na úrovni 4,5 milióna. Za prudkým rastom je predovšetkým výrazné rozšírenie pravidelných liniek. Wizz Air si v Bratislave vybudoval základňu a v súčasnosti tu má štyri lietadlá. Ryanair svoju bratislavskú základňu takisto posilnil a od konca októbra má podľa podkladov pribudnúť ďalšie lietadlo.
Pre cestujúceho je výsledok jednoduchý: z Bratislavy sa dá dostať priamo do podstatne väčšieho počtu miest než ešte nedávno. Medzi novými či obnovenými spojeniami sa v podkladoch spomínajú napríklad Berlín, Nice, Rím, Atény, Barcelona, Málaga, Neapol, Palermo, Varšava, Larnaka, Jerevan či Kutaisi.
Nová ponuka zároveň ukázala niečo podstatné, dopyt existuje. Odborník na leteckú dopravu Daniel Ferjanček upozornil, že značná časť novej kapacity si našla reálnych cestujúcich. Bratislavský trh tak podľa neho mal nevyužitý potenciál, ktorý sa po rozšírení ponuky začal napĺňať. Práve úspech však otvoril ďalšiu otázku.
Päť alebo sedem miliónov? Samotné číslo veľa nepovie
Pri kapacite letiska sa často spomína hranica približne päť miliónov cestujúcich ročne. Vedenie letiska zároveň hovorilo o možnosti zvládnuť po úpravách aj šesť či sedem miliónov pasažierov. Lenže letisko nefunguje ako nádoba, do ktorej sa jednoducho zmestí určitý počet ľudí za rok. Môže odbaviť vysoký ročný počet cestujúcich a napriek tomu sa dostať do problémov niekoľkokrát denne. Rozhodujúca je totiž špička. Ak v priebehu krátkeho času odlieta viacero plných lietadiel, naraz treba zvládnuť check-in, batožinu, bezpečnostnú kontrolu, pri letoch mimo Schengenu aj pasovú kontrolu, pohyb cestujúcich k bránam a súčasne zabezpečiť dostatok miest pre samotné lietadlá.
Práve preto môže byť zavádzajúce hovoriť iba o tom, či má letisko kapacitu päť, šesť alebo sedem miliónov pasažierov. Odborníci upozorňujú, že letisko vždy limituje jeho najslabší článok. V Bratislave sa jedným z najvýznamnejších stáva kapacita vybavovacej plochy a počet stojísk pre lietadlá. Inými slovami: terminál môže mať ešte miesto pre ľudí, ale na ploche už nemusí byť kam postaviť ďalšie lietadlo.
Väčšia hala problém sama nevyrieši
To je zároveň dôvod, prečo prípadné rozšírenie letiska nemôže znamenať iba pristavanie ďalších štvorcových metrov terminálu. Podľa dopravného experta Michala Feika potrebuje Bratislava štyri až päť nových stojísk pre lietadlá. Komplexnú obnovu si vyžadujú aj rolovacie dráhy a investície sú potrebné do odvodnenia, osvetlenia, navigačných systémov, energetiky či pozemnej techniky.
Úzke miesta vznikajú aj vo vnútri terminálu. Pri prudkom návale cestujúcich rozhoduje priepustnosť bezpečnostnej kontroly, batožinových systémov, odletových brán a pri neschengenských letoch aj pasovej kontroly. Letisko už niektoré kapacity zvýšilo. Elektronické brány pri bezpečnostnej kontrole zdvojnásobilo na štyri a počet stanovísk hraničnej kontroly sa zvýšil zo štyroch na šesť. Potvrdená je tiež rekonštrukcia Terminálu B a rozšírenie neschengenskej časti približne o 600 štvorcových metrov. Aj tieto zmeny však ukazujú, že rast letiska nie je iba otázkou jednej budovy.
Keď o lete rozhodne najvyťaženejšia hodina
Najväčší tlak sa prejavuje v momentoch, keď sa na letisku stretne niekoľko veľkých odletov v krátkom časovom úseku. Práve preto odborníci namiesto celoročnej kapacity sledujú aj hodinovú priepustnosť, počet súbežných odletov, veľkosť lietadiel, pomer príletov a odletov, podiel schengenských a neschengenských pasažierov či zaťaženie batožinového systému. K tomu sa pridáva personál. Letisko podľa podkladov dlhodobo upozorňuje aj na nedostatok pracovníkov, pričom napríklad pasovú kontrolu nezabezpečuje samotné letisko, ale Policajný zbor. Jej rýchlosť tak závisí aj od počtu policajtov a fungovania systémov, ktoré používajú.
Skúsenosti cestujúcich zhromaždené v podkladoch ukazujú, ako veľký rozdiel môže medzi pokojnou prevádzkou a špičkou vzniknúť. V roku 2026 boli zaznamenané prípady výrazne predĺženého čakania na bezpečnostnej či pasovej kontrole a pri mimoriadne vyťažených neschengenských letoch aj prípady cestujúcich, ktorí let nestihli. Zároveň však existujú aj skúsenosti cestujúcich, ktorí mimo špičky prešli procesom bez výraznejších problémov. Práve táto nerovnomernosť je podstatou problému: letisko nemusí byť preťažené celý deň, aby malo kapacitný problém.
Štát pripravuje investíciu približne 50 miliónov eur
Rýchly rast už prinútil štát reagovať. Premiér Robert Fico, minister dopravy Jozef Ráž a vedenie letiska oznámili prípravu stratégie ďalšieho rozvoja. Jednou z možností je využiť dnešný starý terminál a terminál všeobecného letectva ako ďalšiu terminálovú časť, ktorá by mohla slúžiť najmä cestujúcim smerujúcim mimo Schengenského priestoru.
Predbežná hodnota investície sa pohybuje okolo 50 miliónov eur. Súčasťou rozvoja majú byť aj nové stojiská pre lietadlá. Podľa predložených informácií sa počíta s financovaním prostredníctvom komerčného úveru. Definitívna podoba veľkého rozšírenia však v čase vzniku podkladov ešte predstavená nebola. Samostatnou témou sú nástupné mosty, známe ako „rukávy“. Bratislavské letisko ich doteraz nemá a cestujúci sa k väčšine lietadiel presúvajú pešo alebo autobusmi. Prvý nástupný most má byť jedným z prvých viditeľných krokov modernizácie.
Ani tu však neplatí, že čím viac rukávov, tým automaticky lepšie letisko. Pri nízkonákladových spoločnostiach môže byť nástup priamo z plochy rýchlejší a lacnejší, čo pomáha skrátiť čas, ktorý lietadlo strávi na zemi. Modernizácia preto musí vyvažovať komfort cestujúcich s nákladmi a spôsobom prevádzky dominantných aeroliniek.
Bratislava je dnes silnejšia. Zároveň je závislá od dvoch veľkých hráčov
Rast má aj ekonomickú stránku. V roku 2025 dosiahlo letisko podľa údajov uvedených v podkladoch zisk po zdanení približne 3,58 milióna eur. Z leteckých činností získalo takmer 30 miliónov eur a z neleteckých aktivít – napríklad parkovania, prenájmov či skladovania paliva, viac ako desať miliónov eur. Vyšší počet cestujúcich teda dokáže vytvárať peniaze potrebné aj na ďalší rozvoj.
Súčasne však vzniká riziko. Veľká časť aktuálneho rastu je spojená s rozhodnutiami Wizz Airu a Ryanairu. Nízkonákladové spoločnosti pritom veľmi citlivo sledujú letiskové poplatky, dane aj cenu odbavenia. Ak sa im určitá linka alebo základňa prestane ekonomicky oplácať, svoju kapacitu dokážu presunúť.
Aj preto odborníci upozorňujú, že dnešné tempo rastu nemožno automaticky preniesť na ďalších desať či dvadsať rokov. Daniel Ferjanček neočakáva, že by po súčasnej expanzii musel nasledovať prudký prepad, predpokladá však, že po stabilizovaní siete sa tempo rastu spomalí. Nie všetky nové linky sa totiž musia dlhodobo udržať. Wizz Air už počas roka niektoré spojenia zrušil a nahradil inými, čo môže byť bežnou reakciou dopravcu na reálny dopyt.
A potom je tu Viedeň
Bratislava má ešte jednu špecifickú vlastnosť: necelú hodinu cesty od nej leží jedno z veľkých európskych letísk. Schwechat zostáva pre slovenských cestujúcich bežnou alternatívou. Ak sa preto cestovanie z Bratislavy stane príliš komplikovaným, preplneným alebo drahým, časť zákazníkov má možnosť jednoducho zmeniť letisko. Blízkosť Viedne je preto prirodzeným limitom ďalšieho rastu Bratislavy, rovnako ako veľkosť jej spádovej oblasti. Rozdiel vidieť aj na investíciách. Podľa dodaných podkladov Viedeň pripravuje rozšírenie Terminalu 3 za približne 420 miliónov eur a Budapešť pracuje s projektmi terminálovej infraštruktúry v hodnote približne jednej miliardy eur. Bratislava sa pohybuje v podstatne menšom meradle, čo zodpovedá aj veľkosti jednotlivých letísk.
Problémom už nie je prilákať ľudí. Problémom bude zvládnuť ich
Bratislavské letisko sa za krátky čas dostalo do situácie, ktorá by ešte pred niekoľkými rokmi pôsobila ako dobrý problém. Cestujúcich pribúda. Aerolinky otvárajú nové spojenia. Lietadlá pribúdajú priamo na základniach v Bratislave a čísla rekordov sa prepisujú v priebehu niekoľkých mesiacov. Teraz však prichádza oveľa komplikovanejšia fáza. Ak bude letisko investovať príliš málo a príliš neskoro, následkom môžu byť preťažené kontroly, nedostatok stojísk, rady, meškania a postupné obmedzovanie ďalšieho rastu. Ak naopak postaví priveľkú infraštruktúru na základe predpokladu, že dnešný extrémny rast bude pokračovať neobmedzene, môže zostať s drahými priestormi a úvermi, ktoré bude musieť splácať aj v slabších rokoch.
Preto odborníci hovoria o postupnom rozširovaní podľa reálnej prevádzky a konkrétnych ukazovateľov. Bratislavské letisko tak dnes nebojuje s nedostatkom cestujúcich. Prvýkrát po dlhom období rieši presný opak – ako zvládnuť úspech skôr, než sa z neho stane jeho najväčší problém.