Nekonečné scrollovanie, automatické prehrávanie videí, notifikácie, lajky aj algoritmy, ktoré presne vedia, čo vám majú ukázať ako ďalšie. Funkcie, ktoré považujeme za samozrejmú súčasť sociálnych sietí, sa teraz ocitli v centre jedného z najvýznamnejších procesov proti spoločnosti Meta. Americké štáty tvrdia, že Facebook a Instagram neboli pre mladých ľudí iba nedostatočne bezpečné. Tvrdia niečo oveľa závažnejšie: že boli navrhované tak, aby ich deti a tínedžeri používali čo najčastejšie a čo najdlhšie. Žalobcovia chcú pred súdom ukázať interné dokumenty, súkromné e-maily aj výpovede ľudí z prostredia firmy. V jednom z interných rozhovorov zamestnanci dokonca Instagram prirovnávali k „droge“ a seba k „dílerom“. Meta obvinenia odmieta. Súdny proces, ktorý sa v auguste 2026 začal v kalifornskom Oaklande, môže byť pre spoločnosť Meta oveľa nebezpečnejší než ďalšia vysoká pokuta.

Štyri štáty sú v centre procesu. Spor je však oveľa väčší

V hre totiž nie je iba otázka, či firma zaplatí miliardy dolárov. Pred súdom sa rieši samotný spôsob, akým Facebook a Instagram fungujú. Žalobcovia tvrdia, že niektoré z najznámejších prvkov sociálnych sietí, nekonečné scrollovanie, automatické prehrávanie videí, upozornenia, personalizované odporúčania či zobrazovanie sociálnej odozvy prostredníctvom lajkov, neboli iba pohodlnými funkciami. Podľa nich boli súčasťou dizajnu, ktorého cieľom bolo dostať používateľa k ďalšiemu príspevku, ďalšiemu videu a ďalšej interakcii. A mimoriadne citlivou skupinou boli deti a tínedžeri.

V centre aktuálneho procesu stoja Kalifornia, Colorado, Kentucky a New Jersey. Samotná kauza je však súčasťou širšieho právneho útoku, do ktorého sa zapojilo celkovo 29 amerických štátov. Ich základné obvinenie je mimoriadne vážne. Tvrdia, že Meta:

• navrhla Facebook a Instagram spôsobom podporujúcim návykové alebo kompulzívne používanie u mladých,
• vedela o možných negatívnych dôsledkoch niektorých funkcií,
• dostatočne nechránila deti,
• zavádzala verejnosť v otázke bezpečnosti svojich platforiem,
• a zhromažďovala údaje detí mladších ako 13 rokov bez potrebného súhlasu rodičov.

Žalobcovia zároveň spájajú problematické používanie platforiem s rizikami, medzi ktoré zaraďujú úzkosť, depresiu, poruchy príjmu potravy, sebapoškodzovanie či samovražedné správanie. To však neznamená, že pred súdom už bolo dokázané, že Instagram spôsobil konkrétnemu dieťaťu depresiu či inú psychickú poruchu. Práve príčinná súvislosť je jednou z kľúčových vecí, o ktoré sa strany sporia.

Meta tvrdí, že nie je možné vziať psychické problémy mladého človeka, jeho používanie sociálnych médií a medzi tieto dve skutočnosti automaticky vložiť znamienko rovnosti. Žalobcovia však podľa svojich argumentov nemusia dokazovať iba to, či Instagram spôsobil každý jednotlivý prípad psychickej ujmy. Chcú ukázať aj niečo iné: čo firma o rizikách vedela, ako na svoje zistenia reagovala a či zároveň verejnosti prezentovala svoje platformy ako bezpečnejšie, než zodpovedalo jej interným poznatkom.

Čo majú žalobcovia v rukách

Práve dôkazná časť môže byť najzaujímavejšou časťou celého procesu. Štáty sa nechcú opierať iba o štúdie o duševnom zdraví alebo o výpovede rodičov. Podľa podkladov chcú pred súdom použiť interné dokumenty spoločnosti Meta, súkromné e-maily, interný výskum a svedecké výpovede. A niektoré z materiálov sú pre firmu prinajmenšom nepríjemné.

„Instagram je droga“

Medzi najvýraznejšie patria interné správy, v ktorých pracovníci samotnej spoločnosti opisovali Instagram ako „drogu“ a seba prirovnávali k „dílerom“. Treba zdôrazniť, čo táto veta znamená a čo neznamená. Nejde o právny dôkaz, že Instagram je drogou v medicínskom zmysle. Rovnako to neznamená, že všetci zamestnanci Meta takto svoju prácu vnímali. Ide o internú metaforu. Pre žalobcov je však zaujímavá preto, že má ukazovať, že aj ľudia vo vnútri spoločnosti uvažovali o mechanizmoch platformy ako o niečom, čo môže používateľa opakovane priťahovať späť. Podobnosť, na ktorú žalobcovia upozorňujú, je pomerne jednoduchá.

Používateľ dostane odmenu vo forme nového obsahu, komentárov, správ, like, video alebo sociálnu reakciu. Potom ďalšiu. A ďalšiu. Nikdy presne nevie, kedy príde niečo mimoriadne zaujímavé. Algoritmus sa pritom priebežne učí, čo jeho pozornosť dokáže udržať. Pre dieťa alebo tínedžera môže byť tento mechanizmus ešte významnejší vzhľadom na jeho vek a citlivosť na sociálnu spätnú väzbu.

E-mail pre šéfa Instagramu a „čas strávený tínedžermi“

Ďalším dokumentom, ktorý sa dostal do centra pozornosti, je e-mail určený šéfovi Instagramu Adamovi Mosserimu. Podľa materiálov prezentovaných v súvislosti s procesom sa v ňom píše, že cieľom spoločnosti je čas strávený tínedžermi na platforme. Aj tu je potrebné rozlišovať. Čas používateľa, retencia či frekvencia používania patria medzi bežné metriky digitálnych produktov. Pre žalobcov však táto formulácia získava iný význam v kombinácii s ďalšími dokumentmi, ktoré majú dokazovať, že firma zároveň poznala možné riziká nadmerného používania sociálnych médií mladými ľuďmi. Ich argument teda nestojí na jednej vete. Snažia sa vytvoriť širší obraz: Meta podľa nich vedela, že tínedžeri môžu mať problém od Instagramu odísť, a zároveň mala obchodný záujem na tom, aby na ňom trávili čo najviac času.

Interný výskum, ktorý mal ukazovať návykovosť

Štátni prokurátori zároveň tvrdia, že Meta kryla interný výskum, podľa ktorého bol Instagram pre tínedžerov návykový. Žalobcovia sa podľa predložených podkladov odvolávajú aj na interné poznatky o tom, že niektorí mladí používatelia používali Instagram v noci a mali problém prestať. Súčasťou ich argumentácie majú byť tiež interné údaje, podľa ktorých sa škodlivý či násilný obsah v interných prieskumoch objavoval výrazne častejšie, než naznačovali verejne komunikované štatistiky.

Ak sa tieto tvrdenia v procese potvrdia, jedna z najdôležitejších otázok nebude znieť iba: Bol Instagram škodlivý? Ale: Vedela Meta, že existuje problém, a ako o ňom následne komunikovala navonok? Práve tento rozdiel môže byť právne zásadný.

Whistleblower Arturo Béjar: Meta mala rozsah problémov podhodnocovať

Medzi ľuďmi, na ktorých tvrdenia sa žalobcovia odvolávajú, patrí aj bývalý pracovník Meta a whistleblower Arturo Béjar. Podľa podkladov tvrdí, že spoločnosť poznala rozsah problémov na svojich platformách, no verejnosti ich podľa neho prezentovala v menšom rozsahu. Jeho tvrdenia zapadajú do základnej línie žaloby: nejde iba o otázku, či sa na Instagrame môže objaviť škodlivý obsah. Žalobcovia sa snažia dokázať, že existoval rozdiel medzi tým, čo firma vedela interne, a tým, čo komunikovala používateľom, rodičom a verejnosti. A práve preto sú interné e-maily, výskumy a komunikácia zamestnancov také dôležité.

Súd nerieši iba obsah. Rieši architektúru Instagramu

Najväčší význam procesu však môže byť niekde inde. Doteraz sa diskusia o bezpečnosti sociálnych médií často sústreďovala na škodlivý obsah. Dezinformácie. Šikanu. Sebapoškodzovanie. Sexuálny obsah. Extrémizmus. Aktuálny spor ide hlbšie. Žalobcovia útočia na samotný dizajn produktu.

Medzi prvkami, ktoré označujú za problematické, sú:

• nekonečné scrollovanie, pri ktorom používateľ nikdy nedostane prirodzený signál, že prišiel na koniec,
• automatické prehrávanie, ktoré odstráni potrebu aktívne si vybrať ďalšie video,
• push notifikácie, ktoré používateľa opakovane privádzajú späť do aplikácie,
• personalizované odporúčacie algoritmy, ktoré sa učia, aký obsah dokáže konkrétneho človeka udržať,
• a sociálna odozva vrátane lajkov, ktorá používateľovi poskytuje okamžité signály prijatia či odmietnutia.

Podľa žalobcov nejde o sériu náhodných funkcií. Tvrdia, že ich kombinácia podporuje čo najčastejšie a čo najdlhšie používanie platformy.

A tu vstupuje do prípadu obchodný model

Až v tomto bode má zmysel pozrieť sa na proces očami marketingu. Facebook a Instagram sú pre Metu obrovským reklamným priestorom. Čím dlhšie používateľ zostáva na platforme, tým viac obsahu môže vidieť. Čím viac obsahu vidí, tým viac reklamných impresií môže platforma vytvoriť a tým viac dát o jeho správaní získava. To automaticky nedokazuje protiprávne konanie. Vysvetľuje to však, prečo je čas strávený na platforme takou významnou obchodnou metrikou. A presne tu sa stretáva produktový dizajn, psychológia a biznis. Ak súd prijme argumentáciu štátov, môže sa prvýkrát vo veľkom rozsahu dostať do centra právnej zodpovednosti otázka, či technologická firma môže optimalizovať produkt na maximálnu angažovanosť mladého používateľa bez ohľadu na riziká, ktoré s tým môžu súvisieť.

Meta: Vytrhli e-maily z kontextu

Meta všetky zásadné obvinenia odmieta. Tvrdí, že žalobcovia účelovo vyberajú jednotlivé e-maily a výroky a vytrhávajú ich z kontextu. Spoločnosť zároveň namieta, že neexistuje dôkaz, ktorý by jednoducho spájal používanie Facebooku alebo Instagramu s poškodením duševného zdravia detí. To je dôležitá časť jej obhajoby. Duševné zdravie mladých ľudí ovplyvňuje veľké množstvo faktorov a samotná existencia korelácie medzi intenzívnym používaním sociálnych sietí a psychickými problémami ešte automaticky nedokazuje príčinu. Meta tiež tvrdí, že podnikla množstvo krokov na ochranu tínedžerov a že svoje bezpečnostné mechanizmy priebežne zlepšuje.

Pred súdom sa preto proti sebe nestretávajú dve jednoduché tvrdenia typu „Instagram škodí“ a „Instagram neškodí“. Spor je oveľa komplikovanejší. Ide aj o to, čo Meta vedela, aké rozhodnutia na základe svojich poznatkov robila, čo komunikovala používateľom a či dizajn niektorých funkcií vedome podporoval problematické používanie.

1,4 bilióna dolárov? Číslo, ktoré potrebuje vysvetlenie

Najväčšiu pozornosť pochopiteľne priťahuje suma 1,4 bilióna dolárov. Je však dôležité vysvetliť, čo znamená. Nejde o sumu, ktorú by 29 štátov jednoducho požadovalo ako konkrétnu pokutu. Podľa podkladov Meta uvádza, že pri použití maximálnych možných sankcií a príslušných výpočtov by finančné následky mohli teoreticky dosiahnuť až približne 1,4 bilióna dolárov. Právni zástupcovia štátov však hovoria, že Meta týmto číslom rozsah sporu zveličuje.

Za realistickejší možný rozsah označujú približne 200 miliárd dolárov. Stále ide o mimoriadne vysokú sumu. Samostatnou časťou sú pravidlá týkajúce sa údajov detí mladších ako 13 rokov. Podľa výpočtov uvedených v podkladoch by sankcie iba za túto časť prípadu mohli presiahnuť tri miliardy dolárov. Konečná suma by závisela od toho, ktoré porušenia by súd uznal, koľkých používateľov by sa týkali a počas akého obdobia k nim dochádzalo.

Pre Metu môže byť horšie niečo iné než miliardová pokuta

Ak Meta spor prehrá, žalobcovia nechcú iba finančnú kompenzáciu. Požadujú aj zmeny vo fungovaní platforiem.

Medzi opatreniami, ktoré sa podľa podkladov objavujú, sú:

• obmedzenie alebo odstránenie nekonečného scrollovania pre mladých používateľov,
• zmena automatického prehrávania videí,
• obmedzenie notifikácií,
• úprava alebo vypnutie zobrazovania počtu lajkov,
• prísnejšie overovanie veku,
• časové limity pre mladších používateľov,
• menej agresívne personalizované odporúčania,
• povinné prestávky pri dlhom používaní,
• prísnejšie predvolené nastavenia súkromia,
• účinnejšia ochrana pred kontaktom dospelých,
• lepšie mechanizmy nahlasovania škodlivého obsahu,
• a zmena algoritmov tak, aby bezpečnosť používateľa dostala väčšiu váhu než maximálna angažovanosť.

Jedna z najradikálnejších možností sa týka údajov detí mladších ako 13 rokov. Podľa podkladov by súd mohol požadovať vymazanie nezákonne získaných osobných údajov detí a dokonca aj algoritmov či AI modelov vytrénovaných na týchto údajoch. Práve preto môže byť rozsudok oveľa významnejší než samotná pokuta.

Precedens už existuje: Nové Mexiko

Aktuálny proces sa pritom neodohráva vo vákuu. V samostatnom prípade v Novom Mexiku už Meta podľa poskytnutých podkladov utrpela významnú porážku. Porota jej uložila civilnú pokutu 375 miliónov dolárov. Sudca následne nariadil vložiť ďalších 567 miliónov dolárov do fondu zameraného na riešenie škôd spôsobených mladým ľuďom. Celková suma tak dosiahla 942 miliónov dolárov, pričom približne 420 miliónov má smerovať na klinickú a behaviorálnu zdravotnú starostlivosť o mladých. Meta s rozhodnutím nesúhlasí a oznámila odvolanie. Ešte zaujímavejšie než peniaze sú však opatrenia, ktoré má podľa rozhodnutia zaviesť.

Patrí medzi ne:

• prísnejšie overovanie veku,
• obmedzenie používania platforiem osobami mladšími ako 18 rokov,
• vypnutie upozornení počas noci a školského vyučovania,
• väčšia kontrola nad zobrazovaním lajkov,
• ochrana detí pred sexuálnymi interakciami s chatbotmi
• a mazanie údajov detí mladších ako 13 rokov.

To ukazuje, ako by mohol vyzerať svet, v ktorom súdy nebudú technologické firmy iba pokutovať, ale budú im priamo zasahovať do dizajnu produktu.

Ako by vyzeral Instagram vytvorený primárne pre bezpečnosť dieťaťa

Ak by sa princíp bezpečnosti pri návrhu platformy dostal do praxe naplno, detský alebo tínedžerský Instagram by mohol vyzerať podstatne inak. Podľa diskutovaných návrhov by mohol mať automaticky súkromný účet, prísnejšie overovanie veku, obmedzené správy od cudzích dospelých a výrazne menší priestor pre cielenú reklamu založenú na osobných údajoch. Feed by mohol byť viac chronologický a menej optimalizovaný výlučne na engagement. Nekonečné scrollovanie a autoplay by nemuseli byť automaticky zapnuté. Nočné notifikácie by boli vypnuté. Objaviť by sa mohli časové limity, povinné prestávky a jednoduchšie mechanizmy na hlásenie šikany, sebapoškodzovania alebo sexuálneho obsahu. Rodičovský dohľad by pritom nemusel znamenať možnosť čítať každú súkromnú správu dieťaťa. Pointou by bola zmena základného princípu: platforma by nebola optimalizovaná iba na to, aby mladý používateľ zostal čo najdlhšie.

Európa rieši takmer rovnakú otázku

Spojené štáty pritom nie sú jediné, kde sa pozornosť presúva od škodlivého obsahu k samotnému dizajnu sociálnych médií. Európska komisia v júli 2026 podľa podkladov predbežne dospela k záveru, že Facebook a Instagram môžu porušovať Akt o digitálnych službách, DSA, práve pre návykový dizajn. Vyšetrovanie sa zameriava na nekonečné posúvanie, automatické prehrávanie, push notifikácie, personalizované odporúčacie algoritmy a na to, či Meta dostatočne posúdila ich možné následky pre duševné a fyzické zdravie používateľov vrátane detí.

Samostatne Komisia predbežne rieši aj ochranu detí mladších ako 13 rokov a problém, že dieťa môže pri registrácii jednoducho uviesť iný dátum narodenia. V prípade konečného potvrdenia porušenia DSA môže Mete hroziť pokuta až do výšky šiestich percent jej celosvetového ročného obratu a povinnosť zmeniť fungovanie platforiem. Zatiaľ však treba zdôrazniť jedno slovo: predbežne. Nejde ešte o právoplatné rozhodnutie, že Meta európske pravidlá porušila.

V Európe sa diskutuje aj o „youth mode“

Jednou z myšlienok je osobitný youth mode, teda režim sociálnej siete určený mladým používateľom. Vypnuté alebo obmedzené by v ňom mohli byť práve mechanizmy považované za najnávykovejšie infinite scroll, autoplay, pull-to-refresh, odmeňovacie slučky, cielená reklama či odporúčania založené predovšetkým na maximalizácii angažovanosti. Diskutuje sa aj o vekových hraniciach, overovaní veku šetrnom k súkromiu a o modeli, pri ktorom by mladší tínedžeri potrebovali rodičovský súhlas. Aj tu teda prestáva byť centrálnou otázkou iba to, čo dieťa na sociálnej sieti vidí. Čoraz viac sa rieši, akým mechanizmom sa k tomu obsahu vôbec dostáva a čo ho núti pokračovať.

Čo majú sociálne siete spoločné s tabakom?

Jedným z najprovokatívnejších prirovnaní celej kauzy je paralela medzi sociálnymi sieťami a tabakovým priemyslom. Nie je úplne presná. Cigareta obsahuje nikotín, ktorého návykové účinky sú vedecky veľmi dobre preukázané. Pri sociálnych sieťach sa hovorí predovšetkým o behaviorálnych mechanizmoch, sociálnych odmenách, spätnej väzbe, personalizácii a neustálom prísune nových stimulov. Podobnosť, na ktorú žalobcovia upozorňujú, je však inde.

Mladí používatelia predstavujú obzvlášť zraniteľnú skupinu. Produkt podporuje opakované používanie. Firma môže disponovať internými informáciami o rizikách. A rozhodujúca otázka potom znie, čo s týmito informáciami urobila a čo zároveň tvrdila verejnosti. Aj preto je prirovnanie k tabaku také silné. Nie preto, že by Instagram a cigareta boli rovnakým produktom. Ale preto, že oba typy sporov otvárajú otázku: Čo výrobca vedel o svojom produkte a kedy to vedel?

O návykovosti sme písali dávno pred dnešným procesom

Na Flair sme sa tejto téme venovali už v roku 2023 v článku Závislosť na sociálnych sieťach: Skrytá sila, ktorá formuje naše vzťahy a správanie. Vtedy sme sa na problém pozerali predovšetkým cez psychológiu, dopamín, marketing a ekonomiku pozornosti. Písali sme o tom, že platformy potrebujú našu pozornosť, pretože ich reklamný model funguje tým lepšie, čím dlhšie na nich zostávame. Neskôr sme tému rozšírili aj o deti a mladistvých v článku Závislosť na sociálnych sieťach II.: Má vaše dieťa alebo vy nezdravý vzťah so sociálnymi médiami?

Dnes už nejde iba o teoretickú diskusiu psychológov či marketérov. Presne tie mechanizmy, o ktorých sa roky diskutovalo, sociálne odmeny, notifikácie, algoritmické odporúčania, čas používateľa a nekonečný feed, dnes figurujú v právnom spore proti jednej z najväčších technologických spoločností sveta.

Proces môže trvať šesť až osem týždňov. Jeho následky však môžu trvať roky

Aktuálny proces má podľa zverejnených informácií trvať približne šesť až osem týždňov. Samotný právny spor sa však pravdepodobne jeho skončením neuzavrie. Meta už pri iných rozhodnutiach avizovala odvolania a pri spore takéhoto rozsahu možno očakávať ďalší právny boj. Napriek tomu môže byť prvostupňové rozhodnutie mimoriadne dôležité. Ak súd dospeje k záveru, že Meta vedome navrhovala svoje platformy spôsobom poškodzujúcim deti, môže vzniknúť precedens aj pre ďalšie technologické spoločnosti. A problém sa netýka iba Facebooku a Instagramu. Rovnaké otázky možno položiť pri TikToku, YouTube, Snapchate, herných platformách a prakticky každej aplikácii, ktorej obchodný úspech závisí od jednej zásadnej veličiny: koľko času v nej človek strávi.

Najväčšia otázka procesu preto neznie, či Instagram skončí

Neskončí. Rovnako tento spor pravdepodobne nebude znamenať „koniec sociálnych sietí“. Môže však znamenať koniec obdobia, keď sa funkcie podporujúce engagement považovali iba za technologické a marketingové rozhodnutia. Ak žalobcovia uspejú, infinite scroll už nebude iba elegantným UX riešením. Notifikácia nebude iba nástrojom retencie. Autoplay nebude iba pohodlnou funkciou. A algoritmus maximalizujúci čas používateľa nebude iba úspešným produktovým modelom. Pri deťoch sa z nich môže stať predmet právnej zodpovednosti.

A práve preto je tento proces oveľa väčší než spor 29 štátov s jednou technologickou spoločnosťou. Súd v Kalifornii môže v nasledujúcich týždňoch rozhodovať o tom, kde v digitálnom svete leží hranica medzi dobrým produktom a produktom, ktorý už príliš dobre vie, ako nás prinútiť neodísť.