V auguste 2025 našli spolubývajúce v skrini izby študentského domu University of Kentucky mŕtve novorodenca zabaleného v čiernom plastovom vreci. Matkou bola 21-ročná Laken Snelling, bývalá členka univerzitného tímu STUNT a nádejná športovkyňa, ktorá sa o rok neskôr, v auguste 2026, priznala k vine. Pred sudkyňou vypovedala, že dieťaťu „obrala kyslík“. Prípad, ktorý otriasol miestnou komunitou, nie je ojedinelý. Za každým takýmto činom stojí príbeh strachu, popretia a zúfalstva.

Ráno, ktoré zmenilo všetko

Podľa policajnej správy sa všetko začalo 27. augusta 2025 krátko po štvrtej ráno. Spolubývajúce Snelling počuli z jej izby hlasný úder. Keď sa ich o niekoľko hodín neskôr opýtali, čo sa stalo, Snelling odpovedala, že „spadla a omdlela“. To, čo nasledovalo, odhalilo desivú pravdu. Kým bola Snelling preč, jej spolubývajúce vstúpili do jej izby. Na podlahe našli krvou nasiaknutý uterák. V skrini potom objavili plastové vrece, v ktorom bolo mŕtve novorodenca zabalené v uteráku. Privolaná polícia dieťa vyhlásila za mŕtve.

Vyšetrovatelia pri prehliadke jej telefónu našli vyhľadávania týkajúce sa utajeného tehotenstva, fotky z pôrodu a dôkazy o mazaní fotografií a iných údajov. Podľa affidavitu (prísahou overeného vyhlásenia) Snelling „fotila sama seba počas pôrodu“ a následne fotky zmazala v snahe utajiť pôrod. Polícia tiež zistila, že Snelling hľadala na internete výrazy ako „skryté tehotenstvo“ a „ako utajiť tehotenstvo“.

Priznanie pred súdom

V auguste 2026, viac ako rok po tragédii, Snelling pred súdom zmenila svoje vyhlásenie z „nevinná“ na „priznávam vinu“. Pred sudkyňou uviedla, že bola pod „veľkým emocionálnym stresom“, dieťa prišlo „nečakane“ a ona „namiesto toho, aby mu pomohla, ukončila mu život“. Na otázku sudkyne, ako to urobila, odpovedala jednoducho: „Obrala ho o kyslík.“

Priznala sa k:

• vražednému ublíženiu na zdraví prvého stupňa (first-degree manslaughter),

• zneužitiu mŕtvoly,

• manipulácii s dôkazmi,

• zatajeniu pôrodu.

Prokurátori odporučili súdu 10 rokov väzenia.

Analýza psychologických mechanizmov: od popretia tehotenstva k neonaticíde. Prečo sa to deje?

Neonaticída, zabitie novorodenca do 24 hodín po pôrode, je extrémne zriedkavý jav, ktorý však má pozoruhodne konzistentný psychologický profil. Odborníci na forenznú psychiatriu a kriminológiu identifikovali niekoľko kľúčových mechanizmov, ktoré vedú k týmto tragédiám.

1. Popretie tehotenstva ako obranný mechanizmus

Podľa štúdií publikovaných v odborných časopisoch ako Journal of Investigative Psychology and Psychiatry existujú dva hlavné typy popretia tehotenstva:

• Afektívne popretie: Žena vie, že je tehotná, ale necíti žiadne emócie spojené s tehotenstvom. Nepripravuje sa na pôrod, nekupuje veci pre dieťa, správa sa, akoby sa nič nedeje.

• Pervazívne (úplné) popretie: Žena si ani neuvedomuje, že je tehotná. Menštruáciu, ktorá sa zastaví, pripisuje stresu. Priberanie vysvetľuje nezdravým stravovaním. Bolesti pri pôrode si mýli s bolesťami brucha.

„Tieto ženy sú tak presvedčené, že tehotenstvo je nemožné, že keď dieťa príde, neakceptujú ho ako reálne a ‚zbavia sa ho‘, aby obnovili poriadok vo svojej realite,“ vysvetľuje bývalý gynekológ a súdny expert Michel Delcroix.

2. Dissociácia: Keď sa myseľ „odpája“ od tela

V mnohých prípadoch dochádza počas pôrodu k dissociatívnej reakcii, psychickému mechanizmu, keď sa myseľ „oddelí“ od tela, aby sa vyhla neznesiteľnej bolesti alebo stresu. „Matka môže novorodenca považovať za mŕtvo narodené dieťa, opustiť ho alebo ho aktívne zabiť počas dissociatívnej reakcie,“ píše sa v štúdii z Northwestern University. V stave dissociácie žena môže konať automaticky, bez plného uvedomenia si dôsledkov. Niektoré ženy neskôr tvrdia, že si pôrod ani nepamätajú, alebo že dieťa „prišlo ako blesk“ a oni nevedeli, čo robiť.

3. Strach, hanba, izolácia

Štúdia z roku 2022 publikovaná v BMC Women’s Health analyzovala prípady žien, ktoré zabili svoje deti. Zistila, že najčastejšími motívmi boli:

• Strach z reakcie rodiny a partnera (obava, že ich vyženú z domu),

• Emocionálna izolácia (nemajú nikoho, komu by sa zdôverili),

• Nežiaduce tehotenstvo (často po jednorazovom styku alebo znásilnení),

• Nedostatok prenatálnej starostlivosti (ani raz neboli u lekára).

„Ženy, ktoré páchajú neonaticídu, často tehotenstvo utajujú alebo popierajú. Najčastejšie ide o mladé, slobodné ženy, ktoré nemajú prístup k antikoncepcii alebo potratu,“ uvádza štúdia z Hong Kong Medical Journal.

Najčastejšie psychologické spúšťače popretia tehotenstva

Odborníci identifikovali niekoľko kľúčových faktorov, ktoré môžu viesť k popretiu tehotenstva:

1. Mladý vek a nezrelosť

Mnohé ženy, ktoré páchajú neonaticídu, sú teenagerky alebo mladé dospelé do 25 rokov. Často nemajú dostatočné sexuálne vzdelanie, nevedia rozpoznať príznaky tehotenstva alebo sa boja priznať, že mali sexuálny styk.

2. Prísna rodinná výchova

Ženy vyrastajúce v prísnych, konzervatívnych alebo náboženských rodinách, kde je sex tabu a tehotenstvo mimo manželstva považované za hriech, majú vyššie riziko popretia tehotenstva. Strach z odsúdenia rodinou je taký silný, že mozog „vypne“ realitu.

3. Predchádzajúca trauma

Ženy, ktoré zažili sexuálne zneužívanie, fyzické násilie alebo iné traumy, môžu mať sklon k dissociácii a popretiu ako obrannému mechanizmu. Tehotenstvo môže spustiť spomienky na traumu, ktoré sa myseľ snaží potlačiť.

4. Nedostatok sexuálnej výchovy

Mnohé ženy jednoducho nevedia, ako vyzerá tehotenstvo. Ak majú nepravidelnú menštruáciu, nepovažujú jej vynechanie za príznak. Ak nepriberajú typicky v bruchu, nemusia si uvedomiť, že sú tehotné.

5. Psychické poruchy

Niektoré ženy majú neliečené psychické poruchy, ako je hraničná porucha osobnosti, schizofrénia alebo ťažká depresia, ktoré im bránia realisticky vnímať situáciu.

Varovné signály, že žena tajne prežíva tehotenstvo

Hoci popretie tehotenstva môže byť tak hlboké, že si ho žena neuvedomuje, existujú určité varovné signály, ktoré by mali zbystriť pozornosť okolia:

Fyzické zmeny:

• Nepravidelná alebo vynechaná menštruácia (hoci žena môže tvrdiť, že „stále má periody“)

• Viditeľné priberanie, najmä v oblasti brucha

• Zväčšené prsia, citlivosť prsníkov

• Ranné nevoľnosti, zmeny chuti do jedla

• Únava, časté močenie

Behaviorálne zmeny:

• Nosenie oversized oblečenia, ktoré zakrýva brucho

• Vyhýbanie sa lekárom, odmietanie preventívnych prehliadok

• Izolácia od priateľov a rodiny

• Zvýšená úzkosť, podráždenosť, výkyvy nálad

• Vyhľadávanie informácií o potrate, utajenom pôrode na internete

Sociálne signály:

• Žena nemá partnera alebo tají identitu otca

• Vyhýba sa témam o tehotenstve, deťoch

• Má prísnu rodinu, kde je sex tabu

• Žije v izolácii, nemá sociálnu oporu

Ako funguje právny systém v USA pri prípadoch neonaticídy. USA nemá zákon o infanticíde. Na rozdiel od Európy

Zatiaľ čo Spojené kráľovstvo, Kanada či Austrália majú špeciálne zákony o infanticíde, ktoré zohľadňujú psychický stav matky po pôrode a umožňujú miernejšie tresty (často psychiatrickú liečbu namiesto väzenia), USA takýto zákon nemajú. Matky, ktoré zabijú svoje novorodence, sú v USA stíhané za vraždu alebo manslaughter s rovnakými trestami ako iní páchatelia. Tresty sa pohybujú od niekoľkých mesiacov až po doživotie.

Čo je manslaughter?

Manslaughter je v americkom práve trestný čin nezákonného usmrtenia človeka bez úmyslu (bez „malice aforethought“, teda bez predbežného úmyslu zabiť). Delí sa na:

• Voluntary manslaughter: Úmyselné usmrtenie v náhlom afekte (heat of passion) po vyprovokovaní.

• Involuntary manslaughter: Nezákonné usmrtenie bez úmyslu zabiť v dôsledku trestnej nedbanlivosti.

V Kentucky, kde sa odohral prípad Snellingovej, existuje aj first-degree manslaughter, ktorý zahŕňa úmyselné spôsobenie vážneho fyzického poškodenia vedúceho k smrti.

Extreme Emotional Disturbance (EED)

V prípade Laken Snelling ju veľká porota (grand jury) obvinila z manslaughteru prvého stupňa, pretože konala pod vplyvom „extrémneho emocionálneho rozrušenia“ (extreme emotional disturbance – EED). „Je to špecializovaný právny termín, nie psychiatrická diagnóza,“ vysvetlila prokurátorka Kimberly Baird. „Popisuje stav, v ktorom osoba konala bez primeranej sebakontroly v dôsledku silného emocionálneho šoku.“ Na preukázanie EED nie je potrebné psychiatrické hodnotenie. Stačí, aby porota uznala, že obvinená konala v stave extrémneho stresu.

Tresty v prípadoch neonaticídy

Tresty sa výrazne líšia v závislosti od štátu, okolností a prokurátora:

• Amy Grossberg (Delaware, 1996): 2,5 roka za negligent homicide.

• Melissa Drexler (New Jersey, 1997): 3 roky (z 15) za aggravated manslaughter.

• Megan Huntsman (Utah, 2014): 15 rokov až doživotie za šesťnásobnú vraždu.

• Peyton Green (Colorado, 2023): 40 rokov za child abuse causing death.

• Keri Mazzuca (New York, 1997/2025): 25 rokov za manslaughter.

Prehľad prípadov neonaticídy: ako strach, izolácia a disociácia vedú k tragickým činom

Melissa Drexler – „The Prom Mom“ (New Jersey, 1997)

18-ročná maturantka porodila na plese, zabalila dieťa do igelitového vrecka a vložila ho do kabelky. Neskôr priznala, že počula dieťa „zapískať„, ale bála sa priznať pôrod. Dostala 15 rokov, ale po dohode odsedela len 3 roky.
Psychologický profil: Mladá, vystrašená, bez podpory. Popretie tehotenstva, strach z reakcie rodičov.

Megan Huntsman – sériová neonaticída (Utah, 2014)

V priebehu rokov 1996–2006 tajne porodila a zabila šesť novorodencov. Ich telá našli v garáži jej domu. Priznala sa k vine. Dostala 15 rokov až doživotie.
Psychologický profil: Pravdepodobne neliečená duševná choroba, dlhodobé popretie, dissociácia.

Peyton Green – skriňa plná tajomstiev (Colorado, 2023)

22-ročná žena zabalila mŕtveho novorodenca do plastového vrecka a ukryla ho v kúpeľňovej skrini. Priznala sa k vine. Dostala 40 rokov väzenia, jeden z najprísnejších trestov v novších prípadoch.
Psychologický profil: Strach, izolácia, možná popôrodná depresia.

Keri Mazzuca – „Baby Moses“ (New York, 1997/2025)

V roku 1997 zadusila svojho novorodenca, zabalila ho do deky, zapálila ju a nechala dieťa v parku. Prípad zostal 27 rokov nevyriešený. V roku 2025 sa priznala k manslaughteru. Dostala 25 rokov.
Psychologický profil: Dlhodobé tajenie, strach z odhalenia, neskôr ľútosť.

Amy Grossberg a Brian Peterson – „Trash Bag Baby“ (Delaware, 1996)

18-ročná Amy a jej priateľ Brian nechali novorodenca zomrieť v plastovom vreci v odpadkovom koši. Obaja dostali približne 2 roky väzenia.
Psychologický profil: Mladí, nezrelí, bez podpory, popretie zodpovednosti.

Safe haven zákony: Záchranná sieť, ktorú mnohé ženy nepoznajú

Všetkých 50 štátov USA má tzv. safe haven (bezpečný prístav) zákony (známe aj ako „Baby Moses laws“), ktoré umožňujú matkám anonymne a legálne odovzdať novorodenca na určené miesto (nemocnica, hasičská stanica, baby box) bez obavy z trestného stíhania. V Kentucky môže matka odovzdať dieťa do 30 dní po narodení. Pro-life organizácie v reakcii na prípad Snelling zdôrazňovali, že „mala možnosť využiť safe haven zákon namiesto toho, aby dieťa ukryla“.

Odborníci však upozorňujú, že ženy v stave popretia tehotenstva často o týchto zákonoch nevedia alebo ich v panike nevyužijú. „Tieto zákony sú skvelé, ale ak žena nevie, že je tehotná, alebo je v stave paniky a dissociácie, nepomôžu jej,“ hovorí forenzná psychologička Dr. Susan Hatters Friedman.

Čo sa deje teraz?

Laken Snelling čaká na vynesenie rozsudku. Ak súd prijme odporúčanie prokurátorov, strávi 10 rokov vo väzení. Univerzita Kentucky medzitým potvrdila, že Snellingová už nie je študentkou ani členkou tímu STUNT. Jej prípad opäť otvoril debatu o tom, či by USA nemali zaviesť špeciálne zákony o infanticíde, ktoré by zohľadňovali psychický stav matky po pôrode, tak, ako je to bežné v Európe. „Tieto ženy nepotrebujú len trest. Potrebujú aj pochopenie, prečo sa to stalo,“ hovorí Dr. Friedman. „Ak chceme predísť ďalším tragédiám, musíme hovoriť o popretí tehotenstva, o duševnom zdraví matiek a o tom, ako vytvoriť spoločnosť, kde sa ženy nebudú báť priznať, že sú tehotné.“

Zdroje: People, Fox News, LEX 18, Kentucky.com, BMC Women’s Health, Journal of Investigative Psychology and Psychiatry, Hong Kong Medical Journal, Northwestern University, Time, BBC, ABC News, CBS News, True Crime News.