Melbourne, Austrália. December 2010. Mladú ženu nájdu mŕtvu na dne odpadovej šachty v luxusnom bytovom dome. Spadla z dvanásteho poschodia, no jej smrť nebola okamžitá. V tme, medzi odpadkovými kontajnermi, sa ešte pokúšala dostať von. Polícia najskôr hovorila o samovražde. O niekoľko rokov neskôr koroner rozhodol, že išlo o nehodu spôsobenú kombináciou alkoholu a liekov na spanie. Jej rodina však tomuto vysvetleniu nikdy neuverila. Niektoré prípady sa skončia rozsudkom. Iné zostávajú otvorené v mysliach ľudí aj dlho po tom, ako úrady oznámia svoje závery. Smrť 24-ročnej Phoebe Handsjuk patrí medzi tie druhé. Na prvý pohľad ide o príbeh, ktorý znie takmer neuveriteľne. Mladá žena, luxusný bytový dom, odpadová šachta a smrteľný pád z dvanásteho poschodia. Lenže čím viac detailov z vyšetrovania vychádza najavo, tým viac otázok pribúda. Ako sa Phoebe dostala do odpadovej šachty? Prečo sa na mieste našli stopy krvi? Čo znamenali modriny na jej tele? A prečo sa jej rodina roky snažila presvedčiť úrady, že prípad nebol dostatočne vyšetrený?
Život, ktorý sa skončil za zatvorenými dverami
Phoebe Handsjuk mala 24 rokov a žila v austrálskom Melbourne. Bývala v luxusnom bytovom komplexe Balencea na St Kilda Road so svojím partnerom Antonym Hampelom, ktorý bol od nej výrazne starší. Ich vzťah však podľa výpovedí, ktoré neskôr zazneli počas vyšetrovania, nebol bezproblémový. V poslednom období sa medzi nimi objavovalo napätie a Phoebe mala viackrát hovoriť o tom, že chce vzťah ukončiť.
Svedkovia opísali hádky aj komplikovanú dynamiku ich spolužitia. Niektoré výpovede naznačovali, že Phoebe prechádzala náročným obdobím. Jej rodina však odmietala predstavu, že by jej smrť bola výsledkom vedomého rozhodnutia ukončiť život. Antony Hampel pochádzal z prominentnej rodiny. Jeho otec George Hampel bol bývalým sudcom Najvyššieho súdu štátu Victoria a jeho nevlastná matka Felicity Hampel pôsobila ako sudkyňa krajského súdu. Táto skutočnosť sa neskôr stala jednou z tém verejnej diskusie. Sama osebe však nepredstavuje dôkaz o ovplyvňovaní vyšetrovania ani o účasti niekoho z rodiny na Phoebinej smrti.
2. december 2010: Posledný deň Phoebe
V deň tragédie sa Phoebe nachádzala v bytovom komplexe Balencea. Podľa výpovedí a kamerových záznamov ju naposledy videli v spoločných priestoroch budovy pred poludním. V tom čase prebiehala evakuácia pre požiarny poplach. Phoebe mala pri sebe psa Yoshiho. Na kamerových záznamoch podľa neskorších investigatívnych reportáží pôsobila mierne nestabilne. Nasledujúce hodiny sa stali jednou z najťažších častí celej rekonštrukcie.
Antony Hampel odišiel ráno do práce. Po návrate domov krátko po 18. hodine podľa svojej výpovede zistil, že Phoebe v byte nie je. Na kuchynskej linke mala zostať jej kabelka, kľúče a peňaženka. Na podlahe sa nachádzalo rozbité sklo a v okolí počítača boli stopy krvi. Krv sa našla na počítačovej myši, klávesnici a ráme dverí. Niektoré vzorky sa podarilo spojiť s Phoebe. Hampel vypovedal, že ho situácia znepokojila. Namiesto okamžitého kontaktovania polície však podľa jeho výpovede najskôr zostal pri počítači, vypil pivo a objednal si jedlo.
Keď sa neskôr dozvedel, že v budove našli telo, zišiel do prízemia. Prečo človek, ktorý zistí, že jeho partnerka zmizla a v byte sú stopy krvi, najskôr zostane pri počítači? Táto otázka sa neskôr opakovane vracala v médiách. Sama osebe však nedokazuje, že Hampel vedel, čo sa Phoebe stalo. Svoje konanie vysvetľoval šokom a snahou zistiť, čo sa deje.
Nález, ktorý šokoval aj skúsených vyšetrovateľov
Telo Phoebe objavili v miestnosti určenej na odpad v prízemí budovy. Nachádzalo sa na dne odpadovej šachty, ktorá viedla z vyšších poschodí. Mladá žena spadla približne 12 poschodí, teda z výšky okolo 40 metrov. Podľa neskoršieho záveru koronera však samotný pád nebol bezprostrednou príčinou jej smrti.
Phoebe utrpela katastrofálne poranenie pravej nohy. Odpadový kompaktor, zariadenie určené na stláčanie odpadu, jej spôsobil rozsiahle zranenie a masívne krvácanie. Koroner Peter White opísal, že Phoebe sa po páde dostala z odpadkového kontajnera a pokúšala sa pohybovať smerom k svetlu pri dverách miestnosti.
Predstavme si, čo to znamenalo. Bola sama. V tmavej miestnosti, zranená, bez možnosti jednoducho privolať pomoc. Pokúšala sa dostať von, ale jej zranenia boli príliš vážne. Nakoniec zomrela na následky straty krvi. Zamestnankyňa budovy, ktorá jej telo našla, ho spočiatku údajne považovala za figurínu odhodenú medzi odpad. Práve tieto okolnosti urobili z prípadu jednu z najznepokojivejších austrálskych kriminálnych záhad.
Alkohol, Stilnox a teória námesačnosti
Keď vyšetrovatelia skúmali toxikologické výsledky, objavili dôležitú stopu. V krvi Phoebe sa nachádzal alkohol s hodnotou približne 0,16 promile v austrálskom vyjadrení BAC, teda 0,16 %, stopy lieku zolpidem a ďalšie liečivá. Zolpidem je účinná látka lieku Stilnox, ktorý sa používa na liečbu nespavosti. Tento liek môže u niektorých ľudí vyvolať nezvyčajné správanie počas spánku, zmätenosť, výpadky pamäti alebo automatizované činnosti, pri ktorých si človek nemusí plne uvedomovať svoje konanie. Kombinácia s alkoholom môže tieto účinky zosilniť.
Práve na tomto vysvetlení postavil koroner Peter White svoje konečné rozhodnutie. Podľa jeho rekonštrukcie sa Phoebe v dôsledku kombinácie alkoholu a zolpidemu dostala do stavu podobného námesačnosti. V tomto stave mala sama vstúpiť do odpadovej šachty a začať zostupovať. Koroner zároveň poukázal na jej záujem o fyzické aktivity a lezenie, ktoré podľa neho mohli zohrávať úlohu pri jej konaní. Toto vysvetlenie však nepresvedčilo každého.
Najväčším problémom zostávalo, či bola Phoebe v takom stave, aby dokázala sama vykonať mimoriadne náročný a nebezpečný pohyb. A práve tu sa začína najkontroverznejšia časť tohto nevyriešeného kriminálneho prípadu.
Ako sa mohla dostať do šachty?
Rodina Phoebe odmietala predstavu, že sa do úzkeho otvoru dostala sama. Jej starý otec Lorne Campbell, bývalý policajný detektív, sa rozhodol preveriť fyzickú možnosť takejto rekonštrukcie. Nechcel sa uspokojiť iba s teóriou. Chcel vidieť, či sa človek vôbec dokáže dostať cez poklop do odpadovej šachty spôsobom, ktorý opisovalo vyšetrovanie. Rodina preto uskutočnila vlastné testy na replike otvoru. Do pokusov zapojila fyzicky zdatných ľudí. Pozrite si experiment: dokázala Phoebe Handsjuková sama vliezť do šachty? Pozrieť video na News.com.au
Výsledky podľa Campbella ukázali, že dostať sa cez otvor bolo náročné aj pre triezveho a fyzicky zdatného človeka. Rodina upozorňovala aj na ďalší detail: na okrajoch poklopu sa nenašli odtlačky prstov Phoebe. Podľa ich názoru by sa človek pri preliezaní musel rukami oprieť o okraje otvoru. Samozrejme, absencia odtlačkov automaticky nedokazuje, že sa tam Phoebe nemohla dostať. Rovnako však ide o okolnosť, ktorú rodina považovala za dôležitú a žiadala jej dôkladnejšie vysvetlenie.
Modriny, krv a stopy, ktoré vyvolali ďalšie otázky
Pri vyšetrovaní sa objavili aj ďalšie nezrovnalosti. Na tele Phoebe sa nachádzali modriny na krku, zápästiach a pravej hornej časti ruky. Rodina sa obávala, že niektoré zranenia mohli vzniknúť ešte pred pádom. V byte sa zároveň našli krvavé stopy a rozbité sklo. Mohli tieto stopy súvisieť s udalosťami, ktoré predchádzali jej smrti?
Vyšetrovanie nedokázalo jednoznačne preukázať, že modriny vznikli v dôsledku násilia zo strany inej osoby. Rovnako nebolo preukázané, že krv v byte súvisela s útokom. Rodina však upozorňovala na nedostatky pri prvotnom zabezpečení miesta činu. Neskoršia investigatívna práca novinárov z The Age a The Sydney Morning Herald poukázala na to, že niektoré potenciálne dôkazy neboli zaistené alebo preskúmané dôsledne tak, ako by sa pri takomto prípade očakávalo.
Kritika sa týkala napríklad práce s kamerovými záznamami, počítačmi v byte, niektorými predmetmi a ďalšími stopami. Jednou z otázok bolo aj to, či sa vyšetrovatelia príliš skoro priklonili k verzii samovraždy a následne už nehľadali dostatočne dôsledne iné vysvetlenia.
Antony Hampel: Muž, na ktorého sa sústredila pozornosť
Keďže Phoebe žila s Antonym Hampelom, prirodzene sa stal jednou z najdôležitejších postáv vyšetrovania. Jeho správanie po objavení krvi v byte, komplikovaný vzťah s Phoebe a niektoré rozpory vo výpovediach vyvolávali otázky. Počas koronerového konania vypovedal aj o ich vzťahu a posledných hodinách pred jej smrťou. Keď dostal otázku, či mal niečo spoločné s jej smrťou, odpovedal jednoznačne: „Absolutely not.“ Je dôležité uviesť, že Antony Hampel nebol v súvislosti so smrťou Phoebe obvinený a koroner výslovne vylúčil účasť tretej osoby vrátane neho.
Jeho rodinné zázemie však spôsobilo, že prípad získal aj ďalší rozmer. Jeho otec George Hampel bol bývalým sudcom a jeho nevlastná matka Felicity Hampel sudkyňou. Podľa investigatívnych reportáží sa George Hampel po tragédii stretol s rodinou Phoebe a mal jej otcovi hovoriť, že išlo o samovraždu. Phoebe pritom opísal ako problémovú mladú ženu.
Verejnú pozornosť vyvolalo aj jeho správanie počas policajného vypočúvania syna. Približne dva mesiace po Phoebinej smrti sprevádzal Antonyho na políciu, no keď ho vyšetrovateľ požiadal, aby opustil miestnosť, odmietol odísť a trval na tom, že zostane pri synovi. George Hampel bol bývalým sudcom Najvyššieho súdu Viktórie, čo dodávalo celej situácii ďalší rozmer. Tieto okolnosti prispeli k nedôvere rodiny voči priebehu vyšetrovania. Neexistuje však preukázaný dôkaz, že by rodičia Antonyho Hampela zasahovali do vyšetrovania alebo ho ovplyvnili.
Koronerové vyšetrovanie: Štrnásť dní otázok
V roku 2013 sa po tlaku rodiny uskutočnilo rozsiahle koronerové konanie. Počas neho vypovedali svedkovia, priatelia, členovia rodiny aj odborníci. Vyšetrovanie sa zaoberalo možnosťou samovraždy, nehody aj zapojenia ďalšej osoby. Práve počas tohto procesu sa na verejnosť dostávali ďalšie informácie o vzťahu Phoebe a Antonyho, toxikologických výsledkoch a okolnostiach nálezu tela.
Dňa 10. decembra 2014 vyniesol koroner Peter White konečné rozhodnutie. Vylúčil samovraždu aj cudzie zavinenie a dospel k záveru, že Phoebe zomrela pri tragickej nehode. Podľa neho vstúpila do odpadovej šachty v stave podobnom námesačnosti, ktorý vyvolala kombinácia alkoholu a zolpidemu. Za bezprostrednú príčinu smrti označil masívnu stratu krvi v dôsledku zranení.
Koroner zároveň odporučil austrálskemu regulačnému úradu znížiť odporúčané dávkovanie zolpidemu u žien a obmedziť dostupné dávky lieku. Jeho rozhodnutie malo teda aj širší význam. Tragédia upozornila na možné riziká liekov na spanie a ich kombinácie s alkoholom.
Keď vyšetrovanie pokračuje aj po verdikte
Príbeh Phoebe sa rozhodnutím koronera neskončil. V roku 2016 sa mu začali intenzívne venovať investigatívni novinári Richard Baker, Nick McKenzie a Michael Bachelard z The Age a The Sydney Morning Herald. Výsledkom bola séria Phoebe’s Fall, ktorá priniesla nové spracovanie prípadu, rozhovory, analýzu dôkazov a kritický pohľad na pôvodné vyšetrovanie. Šesťdielny podcast sa podrobne venoval posledným hodinám Phoebe, jej vzťahu s Antonym, práci polície aj samotnému koronerovmu rozhodnutiu. Novinári upozornili na množstvo otázok, ktoré podľa nich neboli uspokojivo zodpovedané.
Jednou z najzaujímavejších epizód sa stala tá, ktorá sa venovala záhadnému telefónnemu číslu. Sedem mesiacov po smrti Phoebe našli forenzní pracovníci v jej oblečení papierik s telefónnym číslom. Jeho význam sa stal ďalšou súčasťou investigatívneho rozpracovania prípadu. V roku 2016 sa prípad dostal aj do širšej verejnej diskusie o fungovaní koronerových vyšetrovaní vo Victorii. Neskôr sa mu venovala aj relácia 60 Minutes. Ani rozsiahle mediálne vyšetrovanie však neprinieslo nové oficiálne rozhodnutie, ktoré by zrušilo koronerov verdikt.
Čo teda skutočne vieme?
Prípad Phoebe Handsjuk je mimoriadne zložitý práve preto, že existujú dve odlišné roviny jeho interpretácie. Na jednej strane stojí oficiálne rozhodnutie. Koroner dospel k záveru, že Phoebe vstúpila do odpadovej šachty sama, pod vplyvom alkoholu a lieku Stilnox. Nešlo o samovraždu ani vraždu.
Na druhej strane stojí rodina, ktorá odmieta prijať, že všetky okolnosti boli dostatočne vysvetlené. Upozorňuje na fyzickú náročnosť vstupu do šachty, chýbajúce odtlačky, modriny, krv v byte a nedostatky prvotného vyšetrovania. Niektoré z týchto otázok rozoberali aj nezávislí odborníci a investigatívni novinári. Treba však rozlišovať medzi pochybnosťami a dôkazmi. To, že vyšetrovanie malo nedostatky, automaticky neznamená, že Phoebe niekto zavraždil. Rovnako ani oficiálny verdikt neznamená, že každá otázka verejnosti dostala uspokojivú odpoveď.
Ďalšia tragédia spájaná s menom Antonyho Hampela
Prípad Phoebe Handsjuk sa v médiách často spomína aj v súvislosti s ďalšou tragickou smrťou Baillee Schneiderovej, 25-ročnej modelky z Melbourne. Tá zomrela v júni 2018, približne osem rokov po Phoebe. V tom čase už netvorila pár s Antonym Hampelom, s ktorým sa krátko pred smrťou rozišla.
Jej telo našli v rodinnom dome v melbournskej štvrti Moonee Ponds. Okolo krku mala šnúru od závesu a okolnosti jej smrti vyvolali otázky zo strany rodiny, ktorá odmietala záver o samovražde. Po opätovnom preverení prípadu koronerka v roku 2020 napriek viacerým neobvyklým okolnostiam uzavrela, že Baillee zomrela samovraždou a jej smrť nebola podozrivá. Spojením oboch prípadov je predovšetkým ich vzťah k tomu istému mužovi a pochybnosti, ktoré vyjadrovali pozostalí.
Nevyriešený kriminálny prípad, ktorý stále vyvoláva otázky
Phoebe Handsjuk mala iba 24 rokov. Jej smrť bola nezvyčajná, krutá a dodnes patrí medzi najdiskutovanejšie prípady austrálskej true crime scény. Možno najdesivejšou časťou celého príbehu nie je samotný pád, ale predstava posledných chvíľ v miestnosti, z ktorej sa nedokázala dostať.
Jej rodina roky bojovala za dôkladnejšie vysvetlenie okolností smrti. Starý otec, bývalý detektív, sa pokúšal preveriť dôkazy aj vlastnými silami. Investigatívni novinári sa k prípadu vrátili a ukázali, koľko otázok môže zostať otvorených aj po oficiálnom uzavretí vyšetrovania. Bola to tragická nehoda spôsobená nebezpečnou kombináciou alkoholu a liekov? Alebo vyšetrovanie prehliadlo niečo, čo mohlo zmeniť celý príbeh? Oficiálna odpoveď existuje. Pre rodinu Phoebe však nikdy nebola dostatočná. A práve preto sa na jej prípad nezabudlo a do dnešného dňa patrí medzi najznámejšie nevyriešené kriminálne prípady.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
NAJČÍTANEJŠIE
