Ak ste muž a chystáte sa tento článok zavrieť s pocitom, že rakovina prsníka sa vás netýka, zostaňte prosím ešte chvíľu. Možno nemusíte vedieť nič o mamografii, genetike ani onkológii. Stačí, ak sa dnes svojej partnerky, mamy, dcéry, sestry alebo kamarátky opýtate jednu jedinú otázku: „Kedy si naposledy bola na preventívnej prehliadke?“ Možno jej práve touto vetou zachránite život.
Október je ružový
Október už roky patrí ružovej farbe. Vidíme ružové stužky, kampane, budovy vysvietené na ružovo či príspevky na sociálnych sieťach. Za peknou symbolikou však stojí diagnóza, ktorá každý rok zasiahne tisíce slovenských rodín.
Rakovina prsníka je najčastejšie diagnostikovaným nádorovým ochorením u žien na Slovensku. Národný onkologický inštitút uvádza približne 3 500 nových prípadov ročne a takmer 1 000 úmrtí na túto diagnózu. Inými slovami, nie je to vzdialená choroba, o ktorej sa rozpráva iba v októbri. Je medzi nami každý deň.
A hoci postihuje predovšetkým ženy, úplne vynechať mužov by bola chyba. Nielen preto, že môžu svoje blízke ženy motivovať k prevencii. Rakovinu prsníka môžu dostať aj muži. Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že približne 0,5 až 1 % všetkých prípadov rakoviny prsníka sa vyskytuje u mužov.
Rakoviny prsníka pribúda
Slovenské údaje ukazujú nepríjemný trend. NCZI porovnalo výskyt onkologických ochorení od roku 1996 až do roku 2024. Pri rakovine prsníka stúpla vekovo štandardizovaná incidencia z približne 81 prípadov na 100 000 žien v roku 1996 na očakávaných 123 prípadov na 100 000 žien v roku 2024. Údaje za roky 2016 až 2024 predstavujú očakávané prípady vypočítané z dát zdravotných poisťovní, nie definitívne uzavreté údaje Národného onkologického registra.
Medzinárodná databáza GLOBOCAN pre Slovensko odhadovala za rok 2022 približne 3 649 nových prípadov rakoviny prsníka u žien. Predstavovali 25,7 % všetkých novo diagnostikovaných nádorových ochorení slovenských žien, teda viac ako štvrtinu.
Preto sa čísla 3 500 či 3 800, s ktorými sa možno stretnúť v médiách, nemusia navzájom vylučovať. Pochádzajú z rôznych rokov, databáz a metodík. Najbezpečnejšie je dnes povedať, že na Slovensku diagnostikujeme približne 3 500 prípadov rakoviny prsníka ročne a ide o najčastejšie onkologické ochorenie žien.
Najväčším spojencom rakoviny môže byť čas, ktorý jej dáme
Rakovina prsníka nemusí spočiatku bolieť. Nemusí výrazne meniť každodenný život a človek sa nemusí cítiť chorý. Práve preto má skríning taký význam. Mamografia dokáže zachytiť zmeny ešte v čase, keď žena nemusí mať žiadne príznaky. A pri onkologických ochoreniach patrí čas medzi rozhodujúce faktory.
Slovenské dáta ukazujú, že päťročné prežívanie pacientov s rakovinou prsníka patrí medzi najvyššie spomedzi sledovaných onkologických diagnóz. Za obdobie rokov 2016 až 2019 dosiahol index päťročného prežívania pri nádore prsníka približne 75 %. Ide o podiel pacientov, ktorí žili päť rokov od diagnostikovania ochorenia, nie o jednoduchý údaj o „vyliečení“.
Prognóza sa navyše dramaticky mení podľa toho, v akom štádiu lekári ochorenie zachytia. Čím menší a lokalizovanejší nádor objavia, tým väčší priestor má medicína na úspešnú liečbu. Preto veta „nič ma nebolí“ nie je náhradou preventívnej prehliadky.
Rakovina nebolí. Prichádza potichu. Nevyberá si podľa veku, farbe pleti, postavenia ani podľa počtu životných skúšok.
Na mamografiu stále chodí príliš málo žien
Práve tu má Slovensko veľkú rezervu. V roku 2024 absolvovalo organizovaný mamografický skríning na preverených pracoviskách 56 069 žien, čo síce znamenalo medziročný nárast o 13,1 %, celkové pokrytie mamografickým skríningom však zostáva nízke. Pri započítaní organizovaného aj oportunistického skríningu dosiahlo v roku 2024 pri vtedajšej cieľovej skupine žien vo veku 50 až 69 rokov približne 33,4 %. To znamená, že napriek desaťročiam osvety stále zostáva obrovská skupina žien, ktoré na pravidelnú mamografickú kontrolu nechodia.
Dôvody môžu byť rôzne. Strach z výsledku. Nedostatok času. Starostlivosť o deti či rodičov. Pocit, že keď nič nebolí, nič sa nedeje. Odkladanie termínu na ďalší mesiac, potom na ďalší rok. Lenže rakovina nerozlišuje medzi ženou, ktorá „nestíha“, a ženou, ktorá má termín rezervovaný.
Rakovina prsníka sa týka aj mužov. Doslova
Ružový október často komunikujeme ako ženskú tému. Biologicky však rakovina prsníka výlučne ženským ochorením nie je. Podľa WHO vzniká približne 0,5 až 1 % všetkých prípadov rakoviny prsníka u mužov. Aj muži preto majú venovať pozornosť novej hrčke v oblasti prsníka, zmene bradavky, výtoku alebo zmenám kože. Ochorenie je u mužov síce zriedkavé, ale práve pocit, že „muž predsa rakovinu prsníka dostať nemôže“, môže viesť k neskoršiemu vyšetreniu.
A potom je tu druhá, oveľa väčšia a hrdinskejšia úloha pre mužov.
Nemusíte svojej žene vysvetľovať medicínu. A nemusíte vedieť, ako funguje mamograf. Nemusíte ani poznať štatistiky. Stačí sa opýtať. Kedy si bola naposledy u gynekológa? Kedy si bola na mamografii? Máš už termín? Objednáš sa? Kontroluješ si prsia? Štyri jednoduché otázky. Bez moralizovania a bez strašenia.
Kto má ísť na mamografický skríning?
Podľa aktuálnych informácií Národného onkologického inštitútu je mamografický skríning určený bezpríznakovým ženám vo veku 45 až 74 rokov každé dva roky. Ženy vo veku 40 až 44 rokov môžu v rámci včasnej detekcie absolvovať mamografické vyšetrenie raz za dva roky na základe žiadanky od gynekológa.
To však neznamená, že mladšia žena má akúkoľvek zmenu ignorovať. Pri hrčke, zmene tvaru prsníka, výtoku z bradavky, vtiahnutí bradavky, zmene kože či inom nezvyčajnom náleze netreba čakať na vek určený pre populačný skríning. Vtedy už nejde o preventívny skríning, ale o problém, ktorý treba konzultovať s lekárom. Rovnako treba individuálny prístup pri ženách so zvýšeným genetickým alebo rodinným rizikom.
Samovyšetrenie prsníkov: pár minút raz za mesiac, ktoré majú význam
Žena pozná svoje telo lepšie než ktokoľvek iný. Pravidelné samovyšetrenie prsníkov preto môže pomôcť všimnúť si zmenu, ktorá predtým nebola prítomná. Národný onkologický inštitút odporúča samovyšetrenie prsníkov aspoň raz mesačne. Samovyšetrenie prsníkov nenahrádza mamografiu, ultrazvuk ani vyšetrenie lekárom. Jeho význam spočíva predovšetkým v tom, že žena pozná svoje prsia a dokáže si skôr všimnúť zmenu, ktorá tam predtým nebola.
Treba si všímať novú hrčku alebo zatvrdnutie v prsníku či podpazuší, zmenu veľkosti alebo tvaru jedného prsníka, zmenu alebo vťahovanie bradavky, nezvyčajný výtok, zmenu kože, pretrvávajúce začervenanie či inú novú zmenu. A predovšetkým nečakať, či „to samo zmizne“.
Svetová zdravotnícka organizácia zdôrazňuje takzvané breast self-awareness (povedomie o vlastných prsníkoch). Cieľom nie je hľadať rakovinu pri každom vyšetrení ani žiť v strachu. Ide o to vedieť, ako prsia bežne vyzerajú a aké sú na dotyk, aby žena dokázala rozpoznať niečo nové alebo nezvyčajné. WHO zároveň upozorňuje, že mnohé nádory prsníka si ženy všimnú samy. Pravidelná kontrola preto môže pomôcť dostať ženu k lekárovi skôr, ak sa objaví podozrivá zmena.
Kedy si robiť samovyšetrenie pŕs?
Samovyšetrenie je vhodné vykonávať raz mesačne, približne v rovnakom období mesiaca. Ženy, ktoré ešte menštruujú, by si mali prsia kontrolovať v čase, keď sú najmenej citlivé a opuchnuté. WHO ako praktický príklad uvádza približne sedem dní po menštruácii. Ženy po menopauze si môžu vybrať jeden konkrétny deň v mesiaci, napríklad vždy prvého, a samovyšetrenie robiť pravidelne v tento deň. Dôležitejšia než presný dátum je pravidelnosť a poznanie toho, čo je pre konkrétnu ženu normálne.
Ako si samovyšetriť prsia?
Prevencia nie je záruka, že rakovinu nedostaneme
Aj toto treba povedať otvorene. Preventívne prehliadky nedokážu zabezpečiť, že človek nikdy nedostane rakovinu. A rakovina prsníka nevzniká iba u ľudí, ktorí žili „nezdravo“.
WHO upozorňuje, že približne 80 % prípadov rakoviny prsníka vzniká u žien, ktoré nemajú žiadny konkrétny modifikovateľný rizikový faktor okrem ženského pohlavia a veku nad 40 rokov. Medzi faktory, ktoré môžu riziko zvyšovať, patria vek, obezita, alkohol, fajčenie, rodinná anamnéza, niektoré reprodukčné faktory, predchádzajúce ožarovanie či vybrané formy hormonálnej liečby. Významnú úlohu môžu hrať aj genetické mutácie, napríklad BRCA1 a BRCA2. Prevencia preto nie je súdom nad životným štýlom. Je spôsobom, ako dať ochorenie šancu odhaliť čo najskôr.
Ružový október nemá byť iba mesiacom pekných kampaní
Ružová stužka sama osebe nikoho nezachráni. Zmysel dostane až vo chvíli, keď žena po rokoch odkladania zdvihne telefón a objedná sa na vyšetrenie. Keď dcéra pripomenie preventívnu prehliadku svojej mame. Kamarátka pošle kamarátke kontakt na ambulanciu. Partner namiesto vety „veď ti nič nie je“ povie: „Radšej si to daj skontrolovať.“
Osveta nemusí byť komplikovaná. Možno preto tento článok nemusíte ani zdieľať celý. Pošlite žene, na ktorej vám záleží, jednu správu: „Kedy si naposledy bola na preventívnej prehliadke?“ A ak odpovie, že už dávno, skúste pridať ešte jednu: „Objednaj sa.“ Pretože niekedy môže mať pár sekúnd potrebných na napísanie jednej správy omnoho väčšiu hodnotu, než si v tej chvíli uvedomujeme.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
NAJČÍTANEJŠIE
