Americký prezident Donald Trump zmenil rozhodnutie o verejnom vysielaní popravy Nidala Malika Hasana, bývalého armádneho psychiatra odsúdeného za masovú streľbu na vojenskej základni Fort Hood. Plán Pentagonu odvysielať jeho smrť v priamom prenose vyvolal ostrú kritiku demokratov, republikánov, predstaviteľov katolíckej cirkvi aj Organizácie Spojených národov. Hoci prezident od televízneho prenosu ustúpil, poprava zastrelením je naďalej naplánovaná na 3. decembra 2026.

Citlivá diskusia v USA

Spojené štáty sa v uplynulých dňoch ocitli uprostred mimoriadne citlivej diskusie o hraniciach spravodlivosti, treste smrti a o tom, či má štát právo premeniť popravu odsúdeného človeka na verejné predstavenie. Dôvodom bol plán amerického ministerstva obrany odvysielať v priamom prenose popravu Nidala Malika Hasana, bývalého majora americkej armády, ktorý v novembri 2009 zastrelil na vojenskej základni Fort Hood v Texase 13 ľudí a ďalších 32 zranil. O prípade sme na FLAIR informovali už začiatkom októbra, keď prezident Donald Trump schválil vykonanie trestu smrti zastrelením popravnou čatou. Prečítajte si náš pôvodný článok tu.

Odvtedy však prípad nabral nový rozmer. Pentagon oznámil, že poprava bude verejná a dostupná aj prostredníctvom živého internetového prenosu. Toto rozhodnutie vyvolalo odpor naprieč americkou politickou scénou a prinútilo prezidenta prehodnotiť pôvodný zámer.

Trump: Ľudia nechcú sledovať, ako zomiera

Vo štvrtok 15. októbra Donald Trump prostredníctvom sociálnej siete Truth Social oznámil, že plánovaný priamy prenos popravy sa neuskutoční. Prezident pritom naďalej obhajoval tvrdý postup voči Hasanovi a pripustil, že verejné odvysielanie popravy mohlo podľa jeho názoru pôsobiť ako odstrašujúci príklad pre potenciálnych teroristov. Zároveň však uznal, že mnohí ľudia nechcú byť svedkami smrti odsúdeného človeka. „Mnohí veľmi dobrí ľudia s dobrými úmyslami by radšej nesledovali, ako zomiera, či už prostredníctvom živého prenosu, alebo akéhokoľvek iného vizuálneho zariadenia,“ uviedol Trump.

Prezident zároveň potvrdil, že samotný výkon trestu sa nemení. „Zomrie podľa plánu, zastrelením popravnou čatou, ale táto udalosť sa nebude vysielať,“ napísal. Možnosť osobne sa zúčastniť popravy však majú dostať najbližší rodinní príslušníci obetí, pokiaľ o to prejavia záujem. Trump svoje rozhodnutie odôvodnil aj právom pozostalých vidieť vykonanie spravodlivosti.

Proti živému prenosu sa postavili demokrati aj republikáni

Pôvodné rozhodnutie ministra obrany Petea Hegsetha vyvolalo nezvyčajne jednotnú kritiku politikov, ktorí sa v mnohých iných otázkach zásadne rozchádzajú. Republikánska senátorka Lisa Murkowski z Aljašky vyhlásila, že neexistuje dôvod vysielať akúkoľvek popravu v priamom prenose. Podľa jej slov by takéto praktiky očakávala skôr od teroristických organizácií a diktátorských režimov než od Spojených štátov amerických.

Podobne reagoval republikánsky kongresman Rob Bresnahan z Pensylvánie. Zdôraznil, že poprava by sa nemala stať verejným predstavením a pozornosť spoločnosti by mala zostať sústredená na obete a ich rodiny. Kritika zaznievala aj z Demokratickej strany. Demokratická kongresmanka Yassamin Ansari, prvá Američanka iránskeho pôvodu zvolená do Kongresu, prirovnala verejné popravy k praktikám autoritárskych režimov v Iráne a Afganistane. Rozhodnutie Pentagonu podľa nej predstavovalo nebezpečný posun v spôsobe, akým americká vláda pristupuje k výkonu štátnej moci. Obavy pritom nesúviseli iba s morálnou stránkou verejnej popravy. Viacerí politici a bezpečnostní predstavitelia upozorňovali, že záznam Hasanovej smrti by mohol byť využitý extrémistickými organizáciami ako propaganda. Podľa CNN túto možnosť zvažoval aj samotný Trump, nechcel, aby bol Hasan po poprave vykresľovaný ako mučeník. Viacerí politici a bezpečnostní analytici upozorňovali, že záznam usmrtenia človeka odsúdeného za ideologicky motivovaný masový útok by mohli extrémistické organizácie zneužiť na propagandu alebo nábor nových sympatizantov.

Až 80 percent Američanov odmietalo živé vysielanie popravy

Proti verejnému prenosu sa podľa prieskumu Washington Post, ABC News a Ipsos postavila aj výrazná väčšina americkej verejnosti. Postoj Američanov k živému vysielaniu popravy. Proti vysielaniu 80 %. Za vysielanie 18 %.  Zdroj: Washington Post – ABC News – Ipsos, október 2026. Zvyšné 2 % predstavujú iné alebo neuvedené odpovede. Prieskum medzi 2 545 dospelými Američanmi zároveň ukázal, že približne 53 percent respondentov podporovalo samotnú popravu zastrelením. Výsledky tak poukázali na zásadný rozdiel medzi postojom verejnosti k trestu smrti a ochotou sledovať jeho vykonanie. Aj medzi ľuďmi, ktorí súhlasili s potrestaním Hasana najvyšším trestom, existovali výhrady voči tomu, aby sa jeho smrť stala verejne dostupným audiovizuálnym obsahom.

OSN varovala pred porušením zákazu mučenia

Kritika plánovaného prenosu prekročila hranice Spojených štátov. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva upozornil, že verejné odvysielanie popravy by mohlo predstavovať porušenie absolútneho zákazu mučenia. Ostré stanovisko zaujali aj predstavitelia americkej katolíckej cirkvi. Arcibiskup Paul Coakley, predseda Konferencie katolíckych biskupov USA, označil plán za barbarskú podporu kultúry smrti. Zdôraznil, že Hasanove činy nemožno nijakým spôsobom ospravedlniť, no verejné vykonanie popravy by podľa neho ešte viac oslabovalo morálne základy spoločnosti. Arcibiskup Timothy Broglio, ktorý stojí na čele katolíckej arcidiecézy pre ozbrojené sily USA, dokonca vyzval katolíckych vojakov pridelených do popravnej čaty, aby požiadali o oslobodenie od tejto úlohy. Cirkevní predstavitelia tak kritizovali nielen plánované vysielanie, ale aj samotné vykonanie trestu smrti.

Ani viceprezident JD Vance nechcel popravu sledovať

Zaujímavý postoj zaujal aj americký viceprezident JD Vance. Keď sa ho novinári začiatkom októbra pýtali, ako možno verejné odvysielanie popravy zosúladiť s jeho kresťanskou vierou, naznačil, že plán sa napokon nemusí uskutočniť. Vance zároveň pripomenul závažnosť Hasanovho zločinu a upozornil, že diskusia o spôsobe popravy by nemala zatieniť utrpenie obetí. „Dúfam, že ľudia nezabudnú, že ide o človeka, ktorý brutálne zavraždil množstvo nevinných ľudí,“ vyhlásil. Napriek tomu dodal, že ak by popravu skutočne vysielali naživo, on sám by ju nesledoval. Odlišný postoj zaujal minister vnútornej bezpečnosti Markwayne Mullin, ktorý pôvodný plán administratívy podporoval. Argumentoval tým, že sledovanie popravy by bolo dobrovoľné a nikto by nebol nútený prenos pozerať.

Jedna z obetí útoku: Nechcem, aby sa z toho stala platená šou

Do diskusie vstúpili aj ľudia, ktorí Hasanovu streľbu osobne prežili. Bývalý armádny seržant Alonzo Lunsford, ktorého Hasan počas útoku sedemkrát postrelil, vyjadril nesúhlas so živým vysielaním popravy. Zároveň však uviedol, že sa jej plánuje osobne zúčastniť. Podľa jeho slov musí človek niesť zodpovednosť za svoje činy, no poprava by sa nemala zmeniť na mediálnu atrakciu pripomínajúcu platený filmový prenos. Lunsford tým otvoril otázku, ktorá sa stala jednou z hlavných tém celej diskusie: kde sa končí výkon spravodlivosti a začína verejné predvádzanie smrti?

Kto je Nidal Malik Hasan a prečo bol odsúdený na smrť?

Nidal Malik Hasan bol majorom americkej armády a vojenským psychiatrom.Dňa 5. novembra 2009vstúpil do zdravotníckeho zariadenia na vojenskej základni Fort Hood v Texase, kde vojaci čakali na očkovanie a zdravotné prehliadky pred plánovaným nasadením. Hasan vytiahol strelnú zbraň vybavenú laserovým zameriavačom a začal strieľať. Počas útoku kričal arabské zvolanie „Alláhu akbar“, teda „Boh je veľký“. Strieľal aj na vojakov, ktorí sa pokúšali utiecť smerom k parkovisku.

Pri útoku zahynulo 13 ľudí a ďalších 32 utrpelo zranenia. Medzi obeťami bola aj tehotná žena a nenarodené dieťa. Hasan neskôr tvrdil, že sa svojím konaním snažil zabrániť americkým vojakom odísť do Afganistanu, kde by podľa jeho presvedčenia zabíjali moslimov. Vojenský sudca mu však nedovolil použiť túto argumentáciu ako právnu obhajobu. V roku 2013 ho vojenský súd uznal vinným z 13 úkladných vrážd a 32 pokusov o úkladnú vraždu a odsúdil na trest smrti. Počas zásahu bezpečnostných zložiek bol Hasan postrelený. Následkom zranení ochrnul od pása nadol a odvtedy používa invalidný vozík. Viac v pôvodnom článku tu.

Spravodlivosť pre obete alebo nebezpečné predstavenie?

Prípad Nidala Malika Hasana sa stal jednou z najvýraznejších amerických diskusií o treste smrti v roku 2026. Na jednej strane stojí požiadavka spravodlivosti pre 13 zavraždených ľudí, desiatky zranených a rodiny, ktoré následky tragédie pociťujú dodnes. Na druhej strane sa otvorila otázka, či verejné vysielanie smrti odsúdeného človeka skutočne prispieva k spravodlivosti, alebo iba posúva hranice toho, čo je spoločnosť ochotná akceptovať ako formu trestu.

Donald Trump napokon od živého prenosu ustúpil. Neznamená to však zmenu jeho postoja k samotnému trestu smrti. Nidal Malik Hasan má byť podľa aktuálneho harmonogramu popravený 3. decembra 2026 na vojenskej základni Fort Hood v Texase. Jeho smrť tak nebude dostupná divákom prostredníctvom obrazoviek. Diskusia o tom, či sa výkon spravodlivosti môže stať verejným predstavením, však týmto rozhodnutím zďaleka nekončí.