Keď nás agentúra Divino pozvala na premiéru filmu Dôkaz viny (Mercy) v Cinema City Aupark, išli sme do kina bez veľkých očakávaní. O to silnejší bol moment, keď sme z neho odchádzali s hlavou plnou otázok, jemného nepokoja a myšlienok, ktoré sa nechceli len tak vytratiť. Presne tak má vyzerať dobrý sci-fi thriller. Nenápadne vás vtiahne, emocionálne zneistí a ešte dlho po záverečných titulkoch vás núti premýšľať o hraniciach viny, spravodlivosti a ľudskej empatie. Recenzia filmu Dôkaz viny (Mercy) preto nie je len o hodnotení deja, ale aj o pocite, ktorý vo vás film zanechá.

Príbeh, ktorý ťa chytí už prvou scénou

Predstavte si budúcnosť, v ktorej sa trestné konanie vykonáva behom 90 minút. Žiadne súdy, žiadne odvolania, žiadna porota. Len vy, pripútaní ku kreslu, a umelá inteligencia menom sudkyňa Maddox, ktorá rozhodne, či žijete, alebo zomriete. Chris Pratt sa prebudí presne v takejto situácii. Ako detektív Chris Raven, ktorý sám presadzoval tento AI systém spravodlivosti. Teraz je obvinený z vraždy vlastnej manželky, má opicu, bolesť hlavy a žiadnu spomienku na noc, keď sa to malo stať. Paradox?

Film začína naplno a nepustí vás až do konca. Bekmambetov (režisér Wanted či Ben-Hur) vytvára atmosféru neúprosne tikajúcich hodín a my sledujeme, ako Raven zúfalo prehliada stovky obrazoviek plných záberov z kamier, sociálnych sietí a dátových úložísk, hľadajúc čokoľvek, čo by ho mohlo zachrániť.

Chris Pratt v nečakanej role

Musím povedať, že vidieť Chrisa Pratta bez jeho typického šarmu a vtipných hlášok je osviežujúce. Raven nie je hrdina. Je to zlomený muž s alkoholickými sklonmi, ktorý strácal manželku ešte predtým, než ju definitívne stratil. Pratt tu hrajúci zúfalstvo, klaustrofóbiu a postupne sa prebúdzajúce bolestivé spomienky odvádza solídny výkon. Zaujímavosťou je, že Pratt si počas nakrúcania žiadal, aby ho naozaj zamkli do toho „kresla smrti“ na desiatky minút. „Nemohol som si poškriabať nos, keď ma svrbel, nemohol som vstať,“ opisoval neskôr. Táto metóda sa určite podpísala pod autentickosť jeho výkonu, cítiť v tom jeho zúfalstvo skoro fyzicky.

Rebecca Ferguson ako AI sudkyňa Maddox je cool, odmeraná a presná. Problém je možno v tom, že má občas až príliš veľa empatie na to, aby pôsobila ako skutočná AI, ale to je skôr problém scenára než hereckého výkonu.

Recenzia filmu Dôkaz viny (Mercy): Čo nám film vraví o AI?

A tu sa dostávame k tomu podstatnému. Dokaz viny nie je len akčný thriller, je to aj zamyslenie nad otázkou, ktorá je čoraz aktuálnejšia: Môžeme zveriť rozhodovanie o ľudských životoch algoritmom?

Film ukazuje svet, kde je spravodlivosť rýchla, efektívna a… chladná. Žiadne ľudské emócie, žiadne pochybnosti, žiadne milosrdenstvo v pravom zmysle slova. Všetko je len percento viny a algoritmus, ktorý vyhodnotí dôkazy. Znejú vám povedomé diskusie o AI v polícii, rozpoznávaní tváre či automatizovanom vyhodnocovaní trestov? Tak presne o tom ten film je. A tu prichádza to podstatné posolstvo, ktoré ma pri filme zaujalo najviac: AI je len nástroj. A nástroj je len tak dobrý, ako človek, ktorý ho používa.

Sudkyňa Maddox nevie rozlíšiť kontext, nedokáže pochopiť tieň emócií medzi dvoma ľuďmi, nevie, čo je inštinkt. Vie len analyzovať dáta. A keď sú dáta neúplné alebo vytrhnuté z kontextu, dokonca i perfektný algoritmus môže dospieť k hrozne nesprávnemu záveru. Film nenabáda k tomu, aby sme sa báli technológie. Ale pýta sa: Dokážeme si dovoliť systém, kde niet priestoru na omyl, na pochopenie, na ľudskosť? Pretože my všetci, sudcovia, obhajcovia, dokonca aj obvinení, sme omylní. A to je v poriadku. To je súčasť toho, čo nás robí ľuďmi.

Čo funguje a čo menej

Oceňujem:

• Aktuálna téma spracovaná zrozumiteľne
• Napätie vybudované v reálnom čase (tých 90 minút skutočne cítiť)
• Chris Pratt v netradičnej úlohe
• Vizuálne spracovanie, stovky obrazoviek okolo hlavnej postavy vyzerajú impozantne
• Podnetné otázky o budúcnosti spravodlivosti

Mohlo byť lepšie:

• Záverečné dejstvo je trochu chaotické
• Niektoré akčné scény pôsobia ako zbytočná výplň

Najväčší problém filmu:

Vidím v tom, že AI sudkyňa Maddox postupne prejavuje empatiu a správa sa čoraz ľudskejšie – čo je z technologického hľadiska absolútne nereálne. A tým film vlastne znehodnocuje svoje najsilnejšie posolstvo: že stroj môže spraviť tragický omyl nie kvôli zlovoľnosti, ale kvôli svojej podstate. Nie je to o zlej AI – je to o tom, že AI bez ľudského dohľadu jednoducho nemôže nahradiť komplexné ľudské uvažovanie. Keď sa však sudkyňa správa ako človek, táto myšlienka sa stráca.

Verdikt recenzie filmu Dôkaz viny (Mercy)

Dôkaz viny (Mercy) nie je majstrovské dielo, ale je to solídna januárová oddychovka, ktorá vás bude baviť a zároveň prinúti zamyslieť sa. V dobe, keď AI čoraz viac preniká do našich životov, od filtrovania životopisov po asistenciu pri lekárskych diagnózach, je toto téma, o ktorej by sme mali diskutovať.

Film pripomína, že technológia bez ľudského dohľadu, bez etiky a bez kontextu môže byť nebezpečná. Že spravodlivosť vyžaduje nielen dáta, ale aj empatie, chápanie a niekedy aj odpustenie. Veci, ktoré žiadny algoritmus nedokáže.

Pre koho?
Ak máte radi sci-fi thrillery s aktuálnymi témami a nebojíte sa trochu porozmýšľať nad tým, čo vidíte, určite do kina vyrazte. Ak očakávate čistú akciu alebo dokonalú zápletku, možno budete sklamaní. Ale ak hľadáte film, ktorý vás bude baviť a zároveň zanechá priestor na diskusiu po kine, tak toto je ten správny titul.

Ďakujeme agentúre Divino za pozvánku na predpremiéru v Cinema City. Sledujte naše recenzie a buďte v obraze.