1. november je na Slovensku spojený so Sviatkom všetkých svätých a návštevami cintorínov. Hneď nasledujúci deň patrí Pamiatke zosnulých, ktorú poznáme aj pod názvom Dušičky. Zatiaľ čo u nás zapaľujeme sviečky, prinášame kvety a spomíname na blízkych, v iných častiach sveta má uctievanie zosnulých aj celkom inú podobu. Niekde sa pripravuje sladký chlieb, inde sa na rodinné oltáre ukladajú obľúbené jedlá zosnulých alebo sa pri hroboch stretávajú celé generácie rodín. Jedlo totiž v mnohých kultúrach nepredstavuje iba každodennú potrebu. Je symbolom rodiny, spolupatričnosti, viery a spomienok. A práve obdobie na prelome októbra a novembra ukazuje, ako rozdielne, no zároveň podobne dokážu ľudia vyjadriť úctu tým, ktorí už nie sú medzi nami.
1. november a Dušičky: Aký je rozdiel medzi týmito sviatkami?
Na Slovensku sa 1. novembra slávi Sviatok všetkých svätých. Je to kresťanský sviatok venovaný všetkým svätým, známym aj neznámym. Nasledujúci deň, 2. november, patrí Pamiatke zosnulých, ľudovo nazývanej Dušičky. Vtedy si osobitne pripomíname svojich blízkych, ktorí zomreli.
S týmito dňami sa spájajú návštevy cintorínov, úprava hrobov, kvety a svetlo sviečok. Pre mnohých je to zároveň príležitosť zastaviť sa v každodennom zhone a vrátiť sa k spomienkam na ľudí, ktorí ovplyvnili ich život. Podobné obdobie spomínania poznajú aj ďalšie krajiny. V Mexiku sa koná Día de Muertos, v Anglicku sa zachovali tradície Soul Cakes a v Rakúsku sa na Sviatok všetkých svätých pripravuje špeciálny pletený chlieb. Niektoré z týchto zvykov majú korene hlboko v histórii a dodnes sú súčasťou rodinného života.
Mexiko: Pan de Muerto, chlieb, ktorý patrí zosnulým
Mexický Deň mŕtvych, známy ako Día de Muertos, patrí medzi najvýraznejšie tradície spojené so spomienkou na zosnulých. Oslavuje sa najmä 1. a 2. novembra a jeho atmosféru charakterizujú farebné dekorácie, kvety nechtíka, fotografie zosnulých a rodinné stretnutia. Jedným z najdôležitejších symbolov je Pan de Muerto, v preklade chlieb mŕtvych.
Ide o mäkký sladký kysnutý chlieb, ktorý sa často ochucuje anízom alebo pomarančovým kvetom. Na povrchu má charakteristické pásiky cesta pripomínajúce kosti a zvyčajne sa dokončuje cukrovou posýpkou alebo polevou. Pan de Muerto sa ukladá na domáce oltáre nazývané ofrenda, kde sa nachádzajú fotografie zosnulých, sviečky, kvety a ďalšie obetné dary.
Rodiny veria, že počas sviatku sa duše ich blízkych symbolicky vracajú na návštevu, pokiaľ ešte má kto na nich spomínať a sú na ofrende. Día de Muertos pritom nie je ponurým sviatkom. Je oslavou života, rodiny a spomienok. Jedlo má v tomto prípade úlohu symbolického spojenia medzi generáciami. Tento sviatok je nádherne vyobrazený v rozprávke COCO.
Írsko: Barmbrack a tajomstvá ukryté v ceste
V Írsku sa obdobie Halloweenu spája so starobylým keltským sviatkom Samhain. Podľa tradičných predstáv išlo o čas, keď sa hranica medzi svetom živých a mŕtvych stávala symbolicky tenšou. K jesenným tradíciám patrí aj Barmbrack, sladký írsky chlieb plný sušeného ovocia, ktoré sa pred prípravou namáča v silnom čaji alebo whiskey.
Zaujímavosťou je, že sa doň v minulosti ukrývali drobné predmety. Prsteň, fazuľa či hrášok mali podľa ľudových povier predpovedať budúcnosť človeka, ktorý ich našiel vo svojom kúsku chleba. Nález prsteňa sa spájal s blížiacou sa svadbou, ďalšie predmety mali symbolizovať rôzne životné udalosti. Dnešné komerčne predávané verzie sa z bezpečnostných dôvodov zvyčajne pripravujú bez týchto predmetov.
Anglicko: Soul Cakes, koláčiky za modlitbu
Predstavte si, že niekto zaklope na vaše dvere a požiada o koláčik výmenou za modlitbu za vašich zosnulých príbuzných. V stredovekom Anglicku išlo o tradíciu známu ako souling. Ľudia počas obdobia Sviatku všetkých svätých a Pamiatky zosnulých obchádzali domácnosti, spievali piesne a modlili sa za duše zomrelých. Za to dostávali malé sladké koláčiky nazývané Soul Cakes.
Pripravovali sa z múky, korenia a sušeného ovocia. Ich povrch často zdobil vyznačený kríž. Konzistenciou pripomínajú niečo medzi maslovou sušienkou a koláčikom typu scone. Táto tradícia sa často spája s historickými koreňmi dnešného koledovania počas Halloweenu. Za súčasnou podobou zbierania sladkostí sa tak ukrýva zvyk, ktorého pôvodným významom boli modlitby a spomienka na zosnulých.
Rakúsko: Allerheiligenstriezel, pletený chlieb všetkých svätých
Aj naši rakúski susedia majú vlastnú gastronomickú tradíciu spojenú s 1. novembrom. Volá sa Allerheiligenstriezel, čo možno preložiť ako chlieb všetkých svätých. Je to sladké kysnuté pečivo podobné brioške, ktoré sa zapletá do vrkoča a dopĺňa sušeným ovocím, mandľami, hrozienkami alebo cukrom. My ho poznáme pod pojmom vianočka.
Tradícia rozdávania a vymieňania týchto chlebov je vo Viedni zdokumentovaná už v 19. storočí, pričom jednoduchšie verzie sa spomínajú ešte skôr. S pečivom sa spájajú aj rôzne ľudové vysvetlenia. Pletenie malo podľa jednej interpretácie symbolizovať strihanie ženských vrkočov na znak smútku za zosnulými. Iné tradície spomínajú vkladanie mincí do cesta alebo darovanie chleba deťom od krstných rodičov.
Guatemala: Fiambre ako rodinné stretnutie na jednom tanieri
V Guatemale je 1. november spojený so Sviatkom všetkých svätých a jedným z najvýraznejších pokrmov tohto obdobia je fiambre. Na prvý pohľad pripomína veľký studený šalát, v skutočnosti však ide o mimoriadne bohaté jedlo. Môže obsahovať údeniny, klobásy, syry, vajcia, nakladanú zeleninu a množstvo ďalších surovín. Niektoré rodinné recepty pozostávajú z desiatok ingrediencií.
Každá rodina má často vlastnú verziu receptu, ktorá sa odovzdáva z generácie na generáciu. Fiambre sa pripravuje pri príležitosti Sviatku všetkých svätých a rodinných stretnutí, počas ktorých si ľudia pripomínajú svojich zosnulých. Jedlo tak symbolicky spája minulosť so súčasnosťou a rôzne generácie jednej rodiny.
Taliansko: Fave dei Morti, sladkosti s nezvyčajným názvom
Talianske Fave dei Morti v preklade znamená „bôby mŕtvych“. Za nezvyčajným názvom sa ukrýva odkaz na staroveký Rím. Bôby mali v rímskej kultúre osobitné postavenie a spájali sa s dušami zosnulých aj podsvetím. Podľa dobových predstáv mohli ich semená ukrývať duše mŕtvych a samotná rastlina symbolizovala prechod medzi životom a smrťou. Bôby sa objavovali aj pri pohrebných obradoch a počas sviatku Lemuria, keď ich Rimania používali ako obetu pre duchov predkov.
Pôvodná tradícia sa postupne premenila na sladkú podobu: namiesto skutočných bôbov sa začali pripravovať mandľové sušienky, ktoré si dodnes spájame so začiatkom novembra a spomienkou na zosnulých. Dnes sa pripravujú v rôznych talianskych regiónoch a ich vzhľad sa líši podľa miestnych receptov. Niektoré sú svetlé a mandľového tvaru, iné majú odlišnú farbu či textúru. Patria k sladkostiam, ktoré sa tradične spájajú so Sviatkom všetkých svätých a začiatkom novembra.
Grécko: Koliva a symbolika života po smrti
V gréckej pravoslávnej tradícii má osobitné miesto pokrm nazývaný koliva. Pripravuje sa z uvarenej pšenice, hrozienok, orechov, semienok granátového jablka, škorice a cukru. Podáva sa počas spomienkových bohoslužieb za zosnulých a často sa zdobí na veľkom podnose.
Najdôležitejším symbolom je pšenica. Zrno sa zasadí do zeme, aby z neho vyrástla nová rastlina. V kresťanskej symbolike preto predstavuje vzkriesenie a nádej na život po smrti. Po skončení bohoslužby sa koliva rozdeľuje medzi členov cirkevného spoločenstva. Na rozdiel od halloweenskych špecialít sa nepripravuje iba v novembri, ale počas celého roka pri rôznych náboženských príležitostiach.
Filipíny: Biko a Suman pri rodinných stretnutiach
Na Filipínach sa začiatok novembra spája s obdobím Undas, počas ktorého si rodiny pripomínajú zosnulých. Navštevujú cintoríny, čistia hroby, zapaľujú sviečky, modlia sa a stretávajú sa s príbuznými. Súčasťou týchto stretnutí býva aj tradičné jedlo. Medzi obľúbené sladké pokrmy patrí biko, dezert z lepkavej ryže, kokosového mlieka a hnedého cukru.
Ďalšou špecialitou je suman, ryžový pokrm zabalený do banánových listov a následne uvarený. Tieto jedlá nie sú určené výhradne na obdobie Undas. Práve ich známa chuť a rodinný charakter z nich však robia prirodzenú súčasť spoločných stretnutí.
Čína a Japonsko: Keď sa na predkov spomína počas celého roka
Tradície uctievania zosnulých sa neobmedzujú iba na november. V Číne sa napríklad na jar koná sviatok Qingming, známy aj ako Festival zametania hrobov. Rodiny navštevujú hroby predkov, upratujú ich a prinášajú ovocie, ryžu, čaj a pripravené jedlá. V Japonsku má podobný význam festival Obon, ktorý sa podľa regiónu oslavuje v júli alebo auguste. Je venovaný privítaniu a ucteniu si duchov predkov.
V niektorých domácnostiach sa počas Obonu pripravujú vegetariánske jedlá inšpirované budhistickou kuchyňou shōjin ryōri. Objavujú sa aj studené pšeničné rezance somen. Zaujímavou súčasťou niektorých regionálnych zvykov je výroba malých zvieratiek zo zeleniny. Kone sa vytvárajú z uhoriek a voly z baklažánov. Symbolicky majú predstavovať dopravné prostriedky pre duše zosnulých.
Jedlo ako spomienka, ktorá zostáva
Či už ide o sladký mexický chlieb Pan de Muerto, írsky Barmbrack, rakúsky pletený bochník alebo slovenské dušičkové tradície, jedno majú spoločné. Jedlo je v mnohých kultúrach oveľa viac než len súčasťou sviatočného stola. Jedlo je nositeľom rodinnej histórie, spomienok a zvykov, ktoré prežívajú celé generácie.
1. november nám každý rok pripomína, že spomienka na blízkych nemusí mať jedinú podobu. Niekde ju vyjadrujú zapálené sviečky, inde kvety, modlitby alebo jedlo pripravené podľa receptu starej mamy. A možno práve v tom spočíva najkrajšia spoločná črta týchto tradícií, ľudia, ktorých sme milovali, zostávajú súčasťou našich životov aj prostredníctvom malých každodenných rituálov.
Ak sa vám páčil tento článok, prečítajte si aj: Nie je to o smrti, ale o živote: Neuveríš, ako veselo sa vo svete oslavuje Deň zosnulých.
MOHLO BY VÁS ZAUJÍMAŤ
NAJČÍTANEJŠIE
