Kvalitnejší spánok nemusí začínať novým matracom ani ďalším doplnkom výživy. Nová štúdia naznačuje, že dôležitú úlohu môže zohrávať aj to, koľko vlákniny zjeme počas dňa, a dokonca aj to, kedy máme posledné väčšie jedlo. Keď sa hovorí o lepšom spánku, väčšina odporúčaní znie podobne: menej mobilu večer, chladnejšia spálňa, pravidelný režim, žiadna káva pred spaním. Lenže čoraz viac výskumov ukazuje, že do hry vstupuje aj faktor, ktorý mnohí podceňujú, jedlo. Štúdia publikovaná v auguste 2026 v odbornom časopise Nature Health sledovala stravovanie a spánok 3 598 ľudí. Výsledky ukázali zaujímavú súvislosť: ľudia, ktorí počas dňa prijali viac vlákniny, mali tendenciu tráviť viac času v hlbších fázach spánku. Nejde pritom o žiadne extrémne množstvá ani komplikovanú diétu.

Vláknina a hlbší spánok

Účastníci mali počas dní s vyšším príjmom vlákniny v priemere približne 15,7 gramu vlákniny na 1 000 prijatých kalórií. Počas dní s nízkym príjmom to bolo približne 9,1 gramu. Práve počas dní s vyšším obsahom vlákniny vedci zaznamenali aj nižšiu srdcovú frekvenciu počas spánku.

Certifikovaná integratívna výživová poradkyňa Coco Pierrel, zakladateľka Eat Shed Glo, pre magazín GQ vysvetlila, že takýto výsledok zodpovedá výraznejšej aktivite parasympatického nervového systému, teda časti nervovej sústavy spojenej s oddychom, regeneráciou a upokojením tela. Zaujímavé podľa nej je najmä to, že rozdiel v príjme vlákniny nebol dramatický.

Pierrel upozornila, že išlo o množstvá, ktoré sú úplne dosiahnuteľné v bežnom jedálničku, pričom súvislosť so spánkom bolo možné pozorovať už počas tej istej noci. Zároveň však dodala zásadnú poznámku: štúdia je pozorovacia. Neznamená teda, že vedci definitívne dokázali, že vyšší príjem vlákniny automaticky spôsobuje hlbší spánok. Výsledky ukazujú súvislosť, ktorú bude potrebné ďalej skúmať.

Nie je to prvýkrát, čo vedci spojili vlákninu so spánkom

Podobné výsledky sa objavili už v minulosti. Klinická psychologička Dr. Daniella Marchetti, ktorá sa špecializuje na behaviorálnu spánkovú medicínu, pre GQ upozornila na štúdiu z roku 2016. Tá spájala vyšší príjem vlákniny s väčším množstvom pomalovlnného, teda hlbokého spánku. A práve hlboký spánok je pre telo mimoriadne dôležitý.

Počas tejto fázy prebieha intenzívna regenerácia organizmu, obnova tkanív, hormonálne procesy a ďalšie mechanizmy, ktoré ovplyvňujú to, ako sa cítime nasledujúci deň. Podľa Marchetti však nemusí byť všetko len o samotnej vláknine.

Jedálniček bohatý na vlákninu totiž zvyčajne obsahuje viac zeleniny, ovocia, strukovín, celozrnných obilnín, orechov a semienok. Spolu s vlákninou tak človek prijíma celý rad vitamínov, minerálov, fytochemických látok a ďalších zložiek, ktoré môžu ovplyvňovať črevný mikrobióm, zápalové procesy, metabolizmus aj reguláciu hladiny cukru v krvi. A všetky tieto mechanizmy môžu nepriamo ovplyvniť aj spánok.

Je tu však jeden háčik

Ľudia, ktorí jedia viac rastlinných a nespracovaných potravín, môžu mať zároveň aj celkovo zdravší životný štýl. Môžu sa viac hýbať, mať pravidelnejší denný režim alebo napríklad odlišnú mieru stresu.

Aj preto odborníci varujú pred jednoduchým záverom, že „stačí zjesť viac vlákniny a budete spať ako dieťa“. Autori štúdie sa síce snažili rôzne rušivé faktory zohľadniť, no stále ide o výskum, ktorý ukazuje predovšetkým vzťah medzi dvoma javmi, nie jednoznačnú príčinu a následok.

Záležať môže aj na tom, kedy jeme

Výskumníci si všimli ešte jednu zaujímavosť. Vyšší príjem kalórií približne šesť hodín pred spaním sa spájal s mierne dlhším spánkom. V priemere išlo približne o 7,7 minúty navyše. Nie je to číslo, ktoré by vyriešilo chronický nedostatok spánku. Z pohľadu dlhodobého spánkového režimu však naznačuje, že organizmus môže reagovať nielen na to, čo jeme, ale aj kedy jeme.

To však neznamená, že je ideálne dať si tesne pred spaním veľkú večeru. Výsledok skôr podporuje myšlienku, že načasovanie príjmu energie počas dňa môže byť ďalším faktorom ovplyvňujúcim spánkový rytmus.

Čo teda zaradiť do jedálnička?

Pierrel odporúča jednoduchý cieľ: skúsiť počas jedného týždňa zjesť približne 30 rôznych rastlinných potravín. Neznamená to 30 druhov zeleniny.

Počíta sa napríklad:

• zelenina,
• ovocie,
• fazuľa a ďalšie strukoviny,
• ovsené vločky a celozrnné obilniny,
• orechy,
• semienka,
• bylinky,
• koreniny.

Raňajky z ovsených vločiek, čučoriedok, vlašských orechov, chia semienok a škorice tak podľa Pierrel predstavujú hneď päť rôznych rastlinných potravín. Zároveň však odborníci neodporúčajú sústrediť sa iba na vlákninu.

Dôležitý zostáva dostatok bielkovín, kvalitných tukov aj sacharidov, pretože stabilita hladiny cukru v krvi a kvalita spánku spolu úzko súvisia.

Brokolica sama o sebe zlý spánok nezachráni

Práve tu je možno najdôležitejšia pointa celého výskumu. Jedna „zázračná“ potravina pravdepodobne neexistuje. Môžete jesť ideálne množstvo vlákniny, ale ak spíte päť hodín, pracujete do noci, večer hodinu scrollujete telefón a žijete v neustálom strese, zelenina tieto faktory jednoducho nevymaže. Coco Pierrel to pre GQ vystihla jednoducho: ani množstvo brokolice nedokáže vykompenzovať deň, ktorý pracuje proti vášmu spánku.

Nová štúdia teda neprináša ďalšiu rýchlu diétu ani trik na dokonalý spánok. Skôr pripomína, že telo funguje ako jeden systém. A že to, čo si počas dňa naložíme na tanier, môže mať následky ešte dlho po tom, ako zhasneme svetlo.