Kým leto ešte nepovedalo posledné slovo, meteorológovia už sledujú vývoj zimy 2026/2027. A tentoraz majú na to dobrý dôvod. V Tichom oceáne sa mimoriadne rýchlo zosilňuje El Niño, ktoré má podľa amerických meteorológov viac než 90-percentnú pravdepodobnosť dosiahnuť počas jesene a zimy kategóriu „veľmi silné“. Pre Európu však nemusí znamenať to, čo by sme intuitívne čakali. Prvá polovica zimy môže byť skôr mierna a vlhká. Potom však môže prísť zlom. Je koniec augusta a hovoriť s istotou o tom, či budú na Vianoce zasnežené mestá alebo desať stupňov nad nulou, by bolo meteorologickým hazardom. Sezónne modely nedokážu štyri mesiace dopredu predpovedať konkrétny studený front ani povedať, či bude 24. decembra v Bratislave snežiť. Dokážu však zachytiť veľké klimatické signály, ktoré zvyšujú pravdepodobnosť určitého typu počasia? A jeden z nich je tento rok mimoriadne výrazný.

El Niño naberá silu, ktorú meteorológovia vidia len zriedka

Americký Climate Prediction Center patriaci pod NOAA vydal 13. augusta nové hodnotenie situácie. Podľa neho sa El Niño ďalej zosilňuje a existuje viac než 90-percentná pravdepodobnosť, že počas jesene a zimy 2026/2027 pôjde o veľmi silnú epizódu. Ešte zaujímavejšie je ďalšie číslo. NOAA odhaduje 69-percentnú pravdepodobnosť, že v období október až december dosiahne El Niño podľa používaného indexu intenzitu, ktorá by prekonala udalosti zaznamenané od roku 1950. To však neznamená, že máme pred sebou „najhoršiu zimu v histórii“. Práve naopak. Pre strednú Európu môže byť prvým dôsledkom veľmi silného El Niño pomerne mierna zima.

Čo vlastne El Niño robí?

El Niño vzniká v tropickej oblasti Tichého oceánu, tisíce kilometrov od Európy. Povrchové vody v centrálnej a východnej časti rovníkového Pacifiku sa výrazne oteplia a spolu s nimi sa mení aj cirkulácia atmosféry. Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že počasie niekde pri pobreží Peru nemôže mať veľa spoločného so zimou na Slovensku. Atmosféra však funguje ako prepojený systém.

Veľké množstvo tepla v Pacifiku dokáže meniť oblasti búrok, tlakové útvary aj polohu mohutných vzdušných prúdov vo vyšších vrstvách atmosféry. Reakcia je najvýraznejšia nad Tichým oceánom a Severnou Amerikou, no nepriamo sa môže preniesť aj do oblasti Atlantiku a Európy. A práve tam sa začína komplikovanejšia časť príbehu.

Prvé modely ukazujú pre Európu miernejšiu zimu

Aktuálne augustové sezónne výpočty modelu ECMWF naznačujú, že počas obdobia december 2026 až február 2027 môže nad Európou častejšie dominovať západné prúdenie. To znamená vzduch prichádzajúci od Atlantiku. A ten býva v zime pre strednú Európu relatívne mierny, vlhký a často aj veterný.

Podľa analýzy aktuálnych výstupov ECMWF zverejnenej Severe Weather Europe sa nad veľkou časťou Európy momentálne črtá vyššia pravdepodobnosť nadpriemerných zimných teplôt. Model zároveň neukazuje ideálne podmienky pre rozsiahlu a dlhotrvajúcu snehovú pokrývku v nížinách. To je zatiaľ asi najpodstatnejší signál pre Slovensko. Ak sa súčasné modely potvrdia, začiatok a podstatná časť zimy môžu priniesť viac dažďa, vetra a teplotných výkyvov než dlhých období celodenného mrazu.

Znamená to zimu bez snehu? Nie

Pri sezónnych predpovediach je dôležité pochopiť jeden rozdiel. Keď model ukazuje „teplejšiu zimu“, neznamená to, že bude každý deň teplo. Ide o priemer troch mesiacov. Pokojne tak môže prísť týždeň so silnými mrazmi a snehom, po ktorom nasledujú dva týždne s teplotami výrazne nad nulou. Výsledný sezónny priemer môže byť napriek jednej veľmi studenej epizóde stále nadnormálny. Presne takéto striedanie je pri súčasnom scenári pomerne reálne.

Snehové situácie by mohli vzniknúť najmä vtedy, keď sa tlaková níž dostane nad kontinent a zo severu sa súčasne prepadne dostatočne studený vzduch. Aktuálny sezónny výhľad však zatiaľ nenaznačuje podmienky vhodné na to, aby sneh v nížinách zostával ležať celé týždne. Úplne iná situácia môže byť vo vyšších polohách.

Hory môžu mať úplne inú zimu než mestá

Vysoké teploty morí znamenajú viac energie a potenciálne aj viac vlhkosti v atmosfére. Ak sa vlhký vzduch dostane nad Slovensko v momente, keď bude nad horami dostatočne chladno, výsledkom môže byť veľmi intenzívne sneženie. A to vytvára paradox zimy 2026/2027. V Bratislave či na juhu Slovenska môže pri jednej tlakovej níži liať dážď, zatiaľ čo Tatry môžu dostať desiatky centimetrov nového snehu. Nie je preto správne interpretovať prognózu miernejšej zimy automaticky ako katastrofický scenár pre všetky lyžiarske oblasti.

Najväčšia otázka visí vysoko nad Arktídou

O tom, ako bude zima v Európe skutočne vyzerať, môže napokon rozhodnúť fenomén, ktorý sa odohráva desiatky kilometrov nad našimi hlavami. Polárny vír. Je to rozsiahly prstenec veľmi studeného vzduchu a silných vetrov, ktorý sa počas zimy vytvára vysoko nad Arktídou. Keď je silný a kompaktný, najchladnejší vzduch zostáva prevažne uzamknutý v polárnych oblastiach.

Pre Európu to často znamená väčšiu šancu na miernejšie západné prúdenie. Ak sa však polárny vír výrazne oslabí alebo naruší, situácia sa môže obrátiť. Jet stream sa začne viac vlniť a arktický vzduch môže preniknúť hlboko na juh. A práve tu začína byť silné El Niño zaujímavé.

Január alebo február môžu priniesť úplne inú zimu

Výskumy už dlhšie ukazujú, že El Niño môže prostredníctvom stratosféry ovplyvňovať polárny vír a následne aj počasie nad severným Atlantikom a Európou. Štúdia publikovaná v Nature Geoscience napríklad ukázala mechanizmus, ktorým sa signál z tropického Pacifiku môže cez stratosféru preniesť až k európskemu počasiu. Efekt býva výraznejší najmä v druhej polovici zimy.

Ďalšie odborné práce upozorňujú, že El Niño býva spojené so zvýšenou pravdepodobnosťou slabšieho polárneho víru, hoci výsledok nie je pri každej udalosti rovnaký. Ak by počas zimy nastalo výrazné narušenie stratosférického polárneho víru, dovtedy mierna európska zima by mohla dostať úplne inú tvár. Práve január alebo február tak môžu predstavovať obdobie s vyšším potenciálom výraznejších vpádov arktického vzduchu. Nie je to predpoveď konkrétnej studenej vlny. Je to scenár, ktorý bude treba počas jesene pozorne sledovať.

Zima môže mať dve úplne odlišné polovice

Ak by sme dnešné signály veľmi zjednodušili, vzniká zaujímavý obraz. Začiatok zimy by mohol byť ovplyvnený aktívnym Atlantikom, teda častejšími tlakovými nížami, vetrom, vlhkosťou a relatívne miernym vzduchom. Neskôr by však rastúci vplyv El Niño na stratosféru mohol zvýšiť pravdepodobnosť narušenia cirkulácie a studených vpádov.

Niektoré výskumy veľmi silných El Niño dokonca zaznamenali počas zimy prechod od pozitívnej k negatívnej fáze severoatlantickej cirkulácie, po ktorom nasledovalo ochladenie v častiach severnej Európy. Ani tento mechanizmus sa však neopakuje pri každom El Niño rovnakým spôsobom. Preto môže byť zima 2026/2027 mimoriadne kontrastná. Mesiac dažďa a teplôt nad nulou nevylučuje, že o niekoľko týždňov príde snehová kalamita.

Čo z toho dnes vyplýva pre Slovensko?

Na konci augusta sa ešte nedá seriózne povedať, či bude zima na Slovensku zasnežená. Dá sa však povedať, ktorým smerom sa momentálne nakláňajú pravdepodobnosti.

Súčasné modely naznačujú:

• vyššiu pravdepodobnosť miernejšej zimy v porovnaní s dlhodobým priemerom,
• častejšie západné až juhozápadné prúdenie od Atlantiku,
• viac situácií s dažďom alebo mokrým snehom v nížinách,
• menšiu pravdepodobnosť dlhého neprerušeného obdobia mrazov a snehovej pokrývky,
• lepšie podmienky pre sneh vo vyšších horských polohách,
• ale zároveň možnosť výrazných studených epizód, najmä ak sa počas druhej polovice zimy naruší polárny vír.

Aktuálne výpočty ECMWF vidia pre Európu prevažne nadpriemerné teploty a celkový sezónny charakter zatiaľ nie je priaznivý pre plošne nadpriemerné množstvo snehu. Výnimkou môžu byť severnejšie oblasti a vyššie nadmorské výšky.

„Zima storočia“? Tak ďaleko zatiaľ nie sme

Na internete sa pri silnom El Niño takmer okamžite objavujú výrazy ako „zima storočia“, „polárny kolaps“ alebo „historický mráz“. Momentálne na takéto tvrdenia nie sú dôkazy. Historické môže byť samotné El Niño. To však nie je to isté ako historicky studená zima v Európe. NOAA navyše výslovne upozorňuje, že ani pri mimoriadne silnom El Niño nie sú jeho typické klimatické dôsledky zaručené na každom mieste planéty.

Európske počasie bude závisieť aj od Severoatlantickej oscilácie, polohy jet streamu, tlaku nad Grónskom a Škandináviou, polárneho víru a konkrétnych tlakových útvarov nad Atlantikom. A práve tieto premenné sa zatiaľ nedajú s dostatočnou presnosťou predpovedať.

Oveľa viac budeme vedieť na jeseň

September, október a november začnú postupne odhaľovať, či jednotlivé dieliky zimnej skladačky zapadajú do seba. Meteorológovia budú sledovať vývoj polárneho víru, prúdenie nad severným Atlantikom, blokujúce tlakové výše nad Grónskom a Škandináviou aj ďalšie zosilňovanie El Niño. Zatiaľ teda platí zvláštny paradox: jedno z najsilnejších El Niño za desaťročia môže Európe najskôr priniesť miernejšiu zimu, ale zároveň zvýšiť šancu, že jej druhá polovica prinesie prudké a prekvapivé vpády zimy. Ak bude mať zima 2026/2027 jednu charakteristickú vlastnosť, nemusí ňou byť extrémny mráz ani nedostatok snehu. Môže ňou byť nevyspytateľnosť.