V histórii existujú príbehy, ktoré znejú tak neuveriteľne, že by mohli byť scenárom hollywoodskeho filmu. V histórii existujú príbehy, ktoré znejú tak neuveriteľne, že by mohli byť scenárom hollywoodskeho filmu. Jeden z nich patrí Grace Fryerovej, mladej Američanke, ktorá sa stala symbolom boja za práva zamestnancov a bezpečnosť na pracovisku. Jej meno dnes možno nepozná každý, avšak príbeh Grace Fryer a takzvaných Radium Girls navždy zmenil bezpečnosť práce na celom svete.
Práca snov, ktorá sa zmenila na nočnú moru
Začiatkom 20. storočia bolo rádio považované za zázračný prvok. Pridávalo sa do kozmetiky, zubných pást, tonikov aj liečiv. Ľudia verili, že rádio prináša zdravie, energiu a dlhovekosť. Spoločnosť United States Radium Corporation preto zamestnávala stovky mladých žien, ktoré maľovali ciferníky hodiniek špeciálnou farbou obsahujúcou rádio. Po zotmení nádherne svietili.
Práca bola prestížna a dobre platená. Dievčatá si dokonca maľovali rádioaktívnou farbou nechty, zuby či šaty, aby sa zabávali efektom žiary v tme. Netušili, že si tým podpisujú rozsudok smrti.
Kto bola Grace Fryer?
Grace Fryer nastúpila do továrne v roku 1917 ako tínedžerka. Rovnako ako ostatné zamestnankyne dostala pokyn používať metódu „lip-pointing“. Po každom ťahu štetca si ho mala vložiť do úst, zúžiť špičku perami a pokračovať v maľovaní. Tento proces opakovala stovky až tisícekrát denne. Firma zamestnankyne ubezpečovala, že rádio je úplne bezpečné. Vedúci pracovníci pritom používali ochranné pomôcky a mali k dispozícii informácie o možných rizikách.
Prvé príznaky boli desivé
Po niekoľkých rokoch začali ženy trpieť nevysvetliteľnými zdravotnými problémami. Najskôr ich boleli zuby. Potom sa začali uvoľňovať a vypadávať. Následne prišlo niečo, čo lekári dovtedy takmer nepoznali – Radium Jaw, čeľusť, ktorá sa rozpadala zaživa.
Rádio sa v ľudskom tele správa podobne ako vápnik. Organizmus ho preto ukladal priamo do kostí. Tam rádio neprestávalo vyžarovať energiu a doslova ničilo tkanivá zvnútra. Ženám sa vytvárali bolestivé abscesy, čeľuste sa rozpadávali a niektorým sa pri lekárskych zákrokoch odlamovali celé kusy kostí. Lekári neskôr tento stav pomenovali ako Radium Jaw – jednu z najdesivejších profesionálnych chorôb v histórii.
Okrem toho sa objavovala:
- rakovina kostí,
- ťažká anémia,
- spontánne zlomeniny,
- poškodenie miechy,
- nekróza kostného tkaniva.
Mnohé ženy zomierali vo veku 20 až 30 rokov.
Firma sa bránila a obete označovala za klamárky
Keď sa začali objavovať prvé úmrtia, spoločnosť odmietala prevziať zodpovednosť. Niektorí firemní experti dokonca tvrdili, že ženy trpia pohlavne prenosnými chorobami, nie následkami otravy rádiom. Situáciu zmenil až patologický lekár Harrison Martland, ktorý dokázal, že rádio sa nachádza priamo v kostiach obetí a spôsobuje ich rozpad.
Jeho zistenia definitívne potvrdili spojenie medzi prácou v továrni a smrteľnými ochoreniami.
Päť žien sa rozhodlo bojovať
V roku 1927 podala Grace Fryer spolu s ďalšími štyrmi ženami žalobu proti spoločnosti.
Medzi nimi boli:
- Katherine Schaub
- Edna Hussman
- Albina Larice
- Quinta McDonald
Ženy boli v tom čase už natoľko choré, že niektoré nedokázali ani stáť či samostatne chodiť.
Prípad sa stal celonárodnou senzáciou.
Historické odškodnenie
Spoločnosť napokon súhlasila s mimosúdnym vyrovnaním.
Každá zo žalobkýň získala:
- jednorazové odškodnenie približne 10 000 dolárov,
- doživotnú rentu 600 dolárov ročne,
- úhradu všetkých zdravotných nákladov,
- právne uznanie nároku na kompenzáciu.
Ak by sme tieto sumy prepočítali na dnešné peniaze, išlo by o státisíce dolárov. Pre ženy však bolo neskoro. Všetky žalobkyne zomreli. Ani jedna z 5 žien nežila viac ako 2 roky po súdnom rozhodnutí. Hlavná továreň v New Jersey zavrela v roku 1927 kvôli právnych nákladom.
Viac ako 4 000 pracovníčok
Historici odhadujú, že v amerických továrňach pracovalo približne 4 000 žien, ktoré manipulovali s rádioaktívnou farbou. Presný počet obetí nikdy nebol určený. Desiatky úmrtí boli zdokumentované už počas 20. rokov minulého storočia, no mnohé prípady sa nikdy oficiálne nespojili s expozíciou rádiu.
Niektoré pozostatky obetí sú dodnes mierne rádioaktívne a citlivé meracie prístroje dokážu zachytiť zvýšenú úroveň žiarenia aj po desaťročiach.
Ako Radium Girls zmenili BOZP na celom svete
Prípad Radium Girls sa stal jedným z najvýznamnejších precedensov v histórii pracovného práva. Po prvýkrát sa verejne riešila otázka, či nesie zamestnávateľ zodpovednosť za zdravotné následky práce.
Ich boj položil základy moderných princípov bezpečnosti práce:
- 1. Právo vedieť o rizikách: Firmy dnes musia zamestnancov informovať o všetkých nebezpečných látkach, s ktorými prichádzajú do kontaktu.
- 2. Povinnosť zabezpečiť ochranu: Respirátory, rukavice, ochranné okuliare či monitorovanie pracovného prostredia sú dnes štandardom práve vďaka podobným tragédiám.
- 3. Zodpovednosť zamestnávateľa: Prípady profesionálnych ochorení už nemožno jednoducho ignorovať alebo zatajiť.
- 4. Vznik moderných bezpečnostných štandardov: Neskoršie reformy viedli k vzniku prísnejších predpisov pre chemické a rádioaktívne látky a napokon aj k vytvoreniu Occupational Safety and Health Administration, amerického úradu dohliadajúceho na bezpečnosť práce.
Odkaz Grace Fryer žije dodnes
Grace Fryer sa nedožila skutočnej spravodlivosti. Napriek tomu jej odvaha zmenila pracovné podmienky miliónov ľudí po celom svete. Príbeh Radium Girls dnes patrí medzi najznámejšie prípady korporátneho zlyhania a zároveň medzi najväčšie víťazstvá obyčajných zamestnancov nad mocnými spoločnosťami.
Každá ochranná prilba, bezpečnostné školenie, varovanie pred chemikáliami či povinnosť zamestnávateľa chrániť zdravie pracovníkov nesie aj odkaz žien, ktoré kedysi len maľovali svietiace ciferníky hodiniek. A netušili, že ich vlastné telá budú jedného dňa žiariť viac než produkty, ktoré vytvárali. Na túto tému bol v roku 2018 natočený aj film s názvom Radium girls.