Najprv prišli videá o úspechu, drahé autá, status mladého krypto vizionára a komunita, ktorá mala ľudí naučiť rozumieť novým technológiám. Potom prišli kukláči, väzba, zaistený majetok a viac ako tisíc poškodených. Kauza MIDAS nie je len príbehom jednej platformy. Je to príbeh o tom, ako ľahko sa dá dôvera premeniť na biznis model. Tomáš Štetiar, známy aj ako Tisci, sa roky pohyboval na hrane rapovej scény, kryptosveta a influencer prostredia. Pre jedných bol mladý podnikateľ, ktorý rozumie kryptu a vie ho vysvetliť generácii vyrastajúcej na Instagrame. Pre iných bol už dlhšie varovným signálom. Médiá ho ešte minulý rok v komerčnom PR obsahu predstavovali ako „mladého krypto vizionára“ a zakladateľa komunity Crypto Cartel a CEO platformy Seif Finance. Dnes je však meno Tiscinko spojené s kauzou a akciou MIDAS — medzinárodným zásahom slovenskej a českej polície, Europolu a Eurojustu proti podozreniam z investičných podvodov cez platformy SEIF FINANCE, SEIF GROUP, SEIF DAO a CRYPTO CARTEL. Podľa polície mali byť ľuďom cez internetové platformy a call centrá ponúkané výhodné investície do kryptomien a NFT, ktoré však podľa vyšetrovateľov neboli realizované. Doteraz ustálená škoda presahuje 8,4 milióna eur a počet poškodených je najmenej 1 125. A na záver článku nájdete aj ďalších 5 osôb, ktoré sú vo väzení tiež. 

Keď sa z dôvery stane produkt

Mechanizmus, ktorý polícia opisuje, je známy z mnohých investičných káuz: moderný jazyk, technologické pojmy, sľuby výhodného zhodnotenia, exkluzívny pocit a tlak na rozhodnutie. Krypto, NFT, decentralizácia, Web3 — všetko znie dosť komplikovane na to, aby bežný človek nemal istotu, či tomu rozumie. A práve v tomto priestore vzniká nebezpečná moc tých, ktorí sa prezentujú ako sprievodcovia. Národná banka Slovenska už v októbri 2024 upozornila, že platforma Seif Finance a spoločnosti zapojené do jej prevádzky podľa nej nedisponovali požadovanou viazanou živnosťou na poskytovanie služieb zmenárne virtuálnej meny. NBS zároveň pripomenula, že investovanie do kryptoaktív je rizikové a spotrebitelia by mali dôkladne zvažovať, s kým vstupujú do zmluvného vzťahu.

To je pri tejto kauze kľúčové. Problém nie je v tom, že niekto hovorí o kryptomenách. Problém nastáva vtedy, keď sa technologický slovník začne používať ako štít pred elementárnymi otázkami: Kto presne drží peniaze? Kto je regulovaný? Kde je firma registrovaná? Kto zodpovedá za call centrum? Kto vie garantovať výber peňazí? A kde sa peniaze reálne nachádzajú?

Call centrá, agresívny predaj a prvé varovania kauzy Tisci

Na Seif Finance verejne upozorňoval podnikateľ Milan Dubec už v roku 2024. Podľa medializovaných informácií ho malo opakovane kontaktovať call centrum s ponukou investícií. V podcaste Money Talk následne zaznelo svedectvo človeka, ktorý tvrdil, že pracoval v call centre predávajúcom kryptoprodukty. Opisoval prostredie pripomínajúce „Vlka z Wall Street“ — mladí obchodníci, tlak, provízie, oslavy uzavretých obchodov a údajné problémy pri výberoch. Tomáš Štetiar tieto tvrdenia odmietal a tvrdil, že Seif Finance nikoho nepodviedla; priznal však pochybenie pri spolupráci s externým marketingovým partnerom. Ak sa dnes polícia pozerá práve na call centrá, nie je to detail. Call centrum je často miesto, kde sa z marketingu stáva nátlak. Kde sa človek, ktorý si chcel iba vypočuť ponuku, dostane pod psychologický tlak. Kde sa buduje dojem, že ide o jedinečnú príležitosť. A kde sa najlepšie zarába na ľuďoch, ktorí nechcú vyzerať hlúpo, a preto radšej mlčia, aj keď už majú podozrenie.

Paraguajská adresa nie je dôkaz. Ale je otázka

V obchodných registroch sa pri Tomášovi Štetiarovi objavuje spoločnosť CC labs s.r.o., v ktorej je uvedený ako spoločník a konateľ. Ako jeho adresa je vo verejných záznamoch uvedená adresa v Paraguaji.

Samotná zahraničná adresa nie je dôkazom trestnej činnosti. To treba povedať jasne. No v prípade finančných a investičných platforiem je legitímne pýtať sa, prečo sa slovenský podnikateľ pôsobiaci na slovenskom a českom trhu objavuje s adresou v krajine, ktorá je pre mnohých podnikateľov atraktívna aj pre daňové a rezidenčné nastavenie. Paraguaj funguje na princípoch, ktoré sú pre zahraničný príjem a rezidenciu v medzinárodnom daňovom plánovaní často prezentované ako výhodné. A dokazuje to aj kauza Tisci.

Nejde o to automaticky kriminalizovať každého, kto má adresu mimo Slovenska. Ide o transparentnosť. Pri projektoch, ktoré pracujú s peniazmi iných ľudí, by mala byť transparentnosť absolútnym minimom. Ak investor nevie jednoducho zistiť, kto je zmluvná strana, kde sídli, kto ju reguluje a kto za ňu nesie zodpovednosť, nemá dôvod posielať peniaze.

Luxus, kabelky, byt a majetok pod drobnohľadom

Polícia oficiálne informovala, že počas zásahov v Bratislave a Seredi zadržala 11 osôb a zaistila luxusné motorové vozidlá, exkluzívne hodinky, šperky, zlaté mince, zlaté tehličky, notebooky, mobilné telefóny, hotovosť a kryptoaktíva. Podľa anonymného zdroja redakcie mali byť medzi vecami, ktoré zaujímali políciu, aj drahé kabelky a ďalšie luxusné predmety, pri ktorých sa má preverovať pôvod financií.

Rovnaký zdroj tvrdí, že byt na luxusnej adrese Sky Park v Bratislave, v ktorom mali Štetiar a jeho partnerka žiť, patril otcovi obžalovaného Martina Štetiara. Aktuálne je zablokovaný, čo znamená, že nie je zhabaný, no prístup k nemu majú mať aktuálne len orgány činné v trestnom konaní.

Ak sa potvrdí, že luxusný životný štýl bol financovaný z peňazí poškodených, verejnosť by nemala riešiť, komu zobrali auto, hodinky alebo kabelku. Mala by riešiť, komu zobrali títo ľudia úspory.

Zdroj galérie: Polícia Slovenskej Republiky

8,4 milióna nemusí byť konečné číslo

Oficiálne číslo dnes znie viac ako 8,4 milióna eur a najmenej 1 125 poškodených. Česká strana zároveň hovorí o škode v stovkách miliónov českých korún a o stíhaní ôsmich ľudí a dvoch firiem pre podozrenie z podvodu a legalizácie výnosov z trestnej činnosti.

Podľa informácií z prostredia prípadu sa neoficiálne hovorí aj o sume okolo 16 miliónov eur. Polícia ju zatiaľ nepotvrdila. V takýchto kauzách, ako je Tiscinko, však býva bežné, že prvé číslo nie je konečné. Ľudia sa prihlasujú postupne, niektorí sa hanbia, ďalší ešte veria, že sa k peniazom dostanú, a časť poškodených si dlho nechce priznať, že naleteli.

Biely kôň alebo mozog operácie?

V prípade Tomáša Štetiara sa objavuje aj otázka, či bol hlavným organizátorom, alebo iba viditeľnou tvárou. Podľa anonymných informácií sa preveruje aj možnosť, že mohol byť len takzvaným bielym koňom — človekom, ktorý navonok nesie značku, zatiaľ čo skutočné rozhodovanie, toky peňazí a riadenie systému mohli byť inde. To je dnes len hypotéza. Práve preto bude dôležité sledovať, komu patrili účty, kto riadil call centrá, kto nastavoval provízie, kto mal prístup ku kryptoaktívam a kto rozhodoval o tom, čo sa klientom hovorilo. V podobných kauzách nie je najdôležitejšia najznámejšia tvár. Najdôležitejšia je peňažná stopa. A teda keby aj bol Štetiar bielym koňom, zodpovednosť musí niesť, tzv. riziko povolania.

Toto je spoločensky dôležitý moment. Nie preto, že by mal mať obvinený človek zakázanú podporu od priateľov. Každý má právo na obhajobu a platí prezumpcia neviny. Ale slepé fanúšikovstvo nesmie prekryť fakt, že podľa polície je v prípade viac ako tisíc poškodených ľudí. Väzba nie je rozsudok. Ale nie je to ani náhodný hejt z internetu. O väzbe rozhoduje súd a v tomto prípade podľa medializovaných informácií Špecializovaný trestný súd vzal na Slovensku do väzby všetkých štyroch obvinených.

Preto nie je namieste robiť z obvinených symboly odporu proti systému. Skutočnú ľútosť si zaslúžia ľudia, ktorí podľa polície prišli o peniaze. Nie luxusný príbeh človeka, ktorý sa roky prezentoval ako úspešný mentor.

Influencer, nie je pravý priateľ, tento svet sa vždy odťahuje rýchlo

Kauza má aj spoločenský rozmer. Tisci nebol len meno v obchodnom registri. Bol súčasťou sveta, kde sa dôvera buduje cez lifestyle, známosti, partnerstvá, fotky z ciest, drahé predmety a dojem, že úspech je dôkazom kompetencie. Jeho vzťah s Karolínou Sarkozy, ktorú ľudia poznajú ako Karolínu Shawty ho ešte viac prepájal s týmto prostredím.

A práve v takýchto chvíľach sa ukazuje, aké krehké sú verejné priateľstvá zo sociálnych sietí. Keď ide všetko dobre, okolo úspechu sa fotí každý. Keď príde polícia, zrazu je ticho. Nie je to prekvapivé. Tento svet často stojí na blízkosti k úspechu, nie na blízkosti k zodpovednosti.

Čo bude so spoluprácami?

Možno je toto moment, ktorý by nemal zostať len ďalšou kauzou na internete. Mal by byť tichým varovaním pre značky, agentúry aj ľudí, ktorí denne sledujú životy cudzích ľudí cez obrazovku mobilu. Veríme, že značky budú pri výbere influencerov opatrnejšie a zodpovednejšie, pretože nejde iba o peknú fotku, dosah alebo počet sledovateľov. Ide aj o dôveru. O meno značky. O hodnoty, ku ktorým sa dobrovoľne prihlási tým, že si niekoho vyberie za svoju tvár.

Influencer má dnes veľký vplyv. Vie predať produkt, vytvoriť túžbu, vyvolať pocit, že práve jeho život je dôkazom úspechu. Ale práve preto by mala prísť aj väčšia zodpovednosť. Možno je čas, aby sme sa všetci na chvíľu zastavili a pripomenuli si, že online svet nie je vždy pravda. Že luxus, úsmevy, drahé autá, dovolenky a sebavedomé vety o úspechu nemusia znamenať poctivosť. A že skutočná dôveryhodnosť sa nebuduje na obrazovke, ale na tom, čo po človeku zostane, keď sa vypne kamera.

Kauza MIDAS je varovanie

Toto nie je len krimi príbeh o kryptomenách. Je to varovanie pred tým, ako ľahko sa vie úspech vyrobiť vizuálne. Drahé auto neznamená schopnosť spravovať peniaze. Veľký počet followerov neznamená dôveryhodnosť. Komunita na Discorde neznamená reguláciu. A slovo „decentralizované“ neznamená, že niekto nenesie zodpovednosť.

Kauza MIDAS bude pokračovať. Polícia, prokuratúra a súdy musia dokázať, kto čo urobil, kto o čom vedel a kam peniaze odišli. Dovtedy platí prezumpcia neviny.

Ale jedna vec platí už dnes: spoločnosť by mala prestať zamieňať popularitu za dôveryhodnosť. Pretože keď sa influencer marketing stretne s investičným predajom, následky môžu byť zničujúce. A tentoraz ich podľa polície nepočíta algoritmus, ale viac ako tisíc poškodených ľudí.

„Free Tisci“ a kult šikovného chalana: keď fanúšikovia zabúdajú na obete

Po medializovaní zásahu sa na sociálnych sieťach okamžite objavila aj druhá vlna reakcií. Nie sústredenie na viac ako tisíc poškodených, nie otázky, kde skončili peniaze, ale obrana známeho mena. Na účte vystupujúcom ako lucabrassi10x sa objavil príspevok s odkazom na Tisciho a slovami, že „moj bro bude zachvílu free“, doplnený o hashtagy ako #FREETISCI, #FREEBOE, #FREEYOUNGB či #FREEHANA. Podľa screenshotov sa príspevok šíril ďalej cez instagramové stories.

Podobne silná bola aj reakcia profilu dark.cherrydoll, alias Nikola Ďuriš Komorová, ex účastníčka farmy, ktorá bola nedávno medializovaná v súvislosti s podozrením zo spáchania úmyselného prečinu. Nikola zdieľala mediálny výstup o zásahu a doplnila ho textom: „Toto je národ. Čo vám vadilo, že šikovný, mladý chalan robí love, šikovným patrí svet. Slovensko je smrť.“

Práve táto veta vystihuje nebezpečný problém celej kauzy. V časti verejnosti sa totiž opäť objavuje naratív, že kto rýchlo zarobí, je automaticky „šikovný“. Že ak má niekto drahé auto, hodinky, známych kamarátov, followerov a sebavedomý slovník o biznise, treba mu tlieskať. Lenže v prípade MIDAS polícia nehovorí o závisti voči úspechu. Hovorí o podozrení z podvodných internetových platforiem, call centier, kryptomien a NFT, ktoré mali podľa vyšetrovateľov pripraviť najmenej 1 125 ľudí o viac ako 8,4 milióna eur.

Ak sa niekto pýta, „čo vám vadilo, že mladý chalan robí love“, odpoveď je jednoduchá: verejnosti nemá vadiť úspech. Verejnosti má vadiť podozrenie, že za týmto úspechom mohli stáť peniaze ľudí, ktorí verili, že investujú. Ľudí, ktorí možno neboli bohatí, možno len chceli zhodnotiť úspory, možno naleteli hlasu v telefóne, sľubom o výnosoch a atmosfére exkluzívnej príležitosti.

V tejto kauze preto nie je na mieste romantizovať väzbu ani vyrábať z obvinených hrdinov. Platí prezumpcia neviny, o vine rozhodne súd. Ale väzba nie je instagramová dráma ani „hejt Slovenska“. O väzbe rozhoduje súd na základe dôvodov, ktoré v trestnom konaní posudzuje ako závažné. V prípade MIDAS podľa polície skončili vo väzbe všetci štyria obvinení na Slovensku.

Zvlášť paradoxne pôsobí, keď sa podpora obvinených objavuje od ľudí, ktorí sami v minulosti čelili medializovaným problémom so zákonom. Pri mene Nikola Ďuriš Komorová médiá už v roku 2024 informovali o policajnom pátraní, príkaze na zatknutie a o tom, že podľa Startitup bola odsúdená za marenie spravodlivosti. Aj preto je na mieste pýtať sa, prečo časť influencer prostredia tak automaticky cíti solidaritu s obvinenými, no už menej s poškodenými.

Kto ďaľší?

Podľa našich zdrojov, ďaľšími zadržanými v tejto veci sú:

Kauza MIDAS ukazuje niečo väčšie ako iba kryptopodvod. Ukazuje kult „úspešných chalanov“, ktorým sa dlhé roky odpúšťa všetko, lebo majú peniaze, sebavedomie a okolo seba ľudí ochotných tlieskať. Lenže ak polícia hovorí o viac ako tisíc poškodených, potom by otázka nemala znieť, kedy bude niekto „free“. Otázka má znieť: kedy budú free tí ľudia, ktorí prišli o svoje peniaze, zo stresu, hanby a pocitu, že naleteli?